A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kobylinec | |
vrch | |
Strošovský močiar na západných svahoch
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky |
Okresy | Púchov, Ilava |
Obce | Lednica, Červený Kameň |
Pohorie | Biele Karpaty |
Podcelok | Kobylináč |
Povodie | Váh |
Nadmorská výška | 911,6 m n. m. |
Súradnice | 49°07′10″S 18°09′57″V / 49,1194°S 18,1657°V |
Najľahší výstup | neznačený |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kobylinec (911,6 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Biele Karpaty. Leží nad obcou Lednica, približne 10 km západne od mesta Púchov.[2]
Poloha
Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Kobylináč.[3] Leží v Trenčianskom kraji, na pomedzí okresov Púchov a Ilava a zasahuje na katastrálne územie obcí Lednica a Červený Kameň.[4] Vrcholom prechádza hranica Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Najbližším sídlom je južne ležiaci Červený Kameň a východne situovaná Lednica, severovýchodne sa nachádza obec Zubák a západne Nedašova Lhota.[2]
Opis
Kobylinec je najvyšším vrchom podcelku i celej severnej časti pohoria. Nachádza sa v hrebeni, ktorý smeruje severozápadným smerom na Končitú (817 m n. m.) v hlavnom pohraničnom hrebeni. Východným smerom susedí Zrnová (854 m n. m.), južným smerom Strachoňovec (786 m n. m.), Chmeľová (925 m n. m.) a Biely vrch (819 m n. m.), západne sa nachádza Kaňúr (791 m n. m.) a hrebeň s bezmennými vrchmi (893 m n. m.) a severozápadne Končitá a Hromádková (762 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Váhu; severné svahy masívu sú prameniskom riečky Lednica, južnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky Tovarského potoka, ktorý ústí do Lednice.[2] Na vrchol nevedie značený chodník a na západnom úbočí leží prírodná pamiatka Strošovský močiar.
Výhľady
Nesúvislý porast hrebeňa a značná nadmorská výška umožňujú zaujímavý výhľad. Z vhodných miest je vidieť mnohé vrchy Bielych Karpát, pri priaznivých podmienkach aj Považský Inovec, Tribeč, Strážovské vrchy, Malú Fatru, Kysuckú vrchovinu i Beskydy, Javorníky, Moravsko-sliezske Beskydy, Hrubý Jeseník a Hostýnské vrchy.[6]
Prístup
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup vedie neznačenými chodníkmi z okolia.[2]
Referencie
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 32.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
- ↑ Javorníky – Púchov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk