A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Klonovanie je vytvorenie geneticky rovnakého (rovnaká DNA) jedinca (živočíšneho alebo rastlinného organizmu), alebo jednotlivých buniek, prípadne identickej časti DNA. "Originál" a jeho kópia (tzv. klon) nesú rovnakú genetickú informáciu. Ako klon sa odborne (najmä v botanike) označuje aj množina všetkých geneticky rovnakých jedincov vzniknutých z daného "originálu" (jeden jedinec z tejto množiny sa volá ramet).
V prenesenom význame je klonovanie tvorenie nejakej veci (tzv. klonu), ktorá je rovnaká ako predloha alebo jej je veľmi podobná.
Vznik biologických klonov
Klon tvoria genotypovo rovnaké jedince (bunky alebo organizmy), ktoré vznikli z jednej rodičovskej bunky alebo organizmu.
Klony môžu vzniknúť v dôsledku zásahov génového inžinierstva, ale biologické klony vznikajú aj vegetatívnym rozmnožovaním:
- umelým spôsobom – napr. množenie rastlín odrezkami
- v prírode prirodzeným spôsobom – nepohlavným rozmnožovaním organizmov.
Prvý známy klon
5. júla 1996 sa narodila ovca Dolly, prvý klonovaný cicavec na svete. Na klonovanie boli použité bunky z vemena, čo bolo podnetom na to, aby dostala meno po dobre „vyvinutej“ americkej country speváčke Dolly Partonovej. Dolly sa dožila šesť rokov, jej rasa sa bežne dožíva dvanásť až pätnásť rokov.
Génové manipulácie
Techniky génového inžinierstva sa často využívajú na konštrukciu zmiešaných (hybridných) molekúl DNA s ich následným klonovaním. Na prenos génov do živočíšnych buniek sa často využívajú živočíšne vírusy napr. opičí vírus SV40, retrovírusy a pod., u rastlín sa na včleňovanie génov využívajú plazmidy objavené v bunkách pôdnych baktérií Agrobacterium tumefaciens. Nový jedinec alebo bunka môže vzniknúť tak, že zo zárodočnej bunky je odstránené jej jadro (pôvodný genetický kód) a namiesto neho je umiestnený obsah jadra klonovaného jedinca (bunky). Pri ďalšom vývoji bunky sa tento riadi genetickým kódom vloženého jadra, čím vznikne identický organizmus.
Genetická variabilita klonov
Aj keď sa predpokladá, že populácia klonov je populácia geneticky stopercentne identických kópií, nie je to úplne pravda. Určitá genetická variabilita môže vzniknúť vďaka mutáciám (genetickým zmenám na úrovni DNA), za obvyklých okolností je však minimálna a bezvýznamná. Mení sa to v prípade, keď základom pre klon sa stáva jedna alebo len zopár buniek (výsledkom je väčšia miera variability). Dôležitým faktorom je tiež miera pôsobenia mutagénov a podmienky klonovania. Všeobecne je možné povedať, že kombináciou silne umelého klonovania niekoľkých jednotlivých buniek a použitia mutagénov, je aj pri teoreticky homogénnej populácii klonov možné dosiahnuť určitej už významnej variability.
Využitie
Klonovanie hrá dnes dôležitú úlohu hlavne v poľnohospodárstve a biotechnologických odboroch. Celkove sa dá povedať, že klonovanie vyšších rastlín je jednoduchšie a rozšírenejšie, ako klonovanie živočíchov. Pôvodne sa využívalo vo forme vegetatívneho rozmnožovania rastlín. Novovytvorené génové manipulácie majú dve základné použitia:
- vytváranie umelých organizmov s cieľom produkcie farmakologicky, technologicky významných bielkovín, napr. hormónov, protilátok, vakcín, enzýmov; k hospodársky významným látkam získavaných pomocou zásahov génového inžinierstva a klonovania patrí dnes napr. inzulín
- zmena organizmov alebo buniek za účelom vytvorenia nových kombinácií vlastností
- pri génovej terapii zmenou jediného génu (monogénne) je možné liečiť niektoré podmienene dedičné ochorenia – napr. silnú kombinovanú imunodeficienciu (zníženie imunity) alebo cystickú fibrózu
- vytváranie organizmov, ktoré nie sú produktom prirodzeného vývoja – napr. mikroorganizmov rozkladajúcich niektoré látky znečisťujúce životné prostredie, či klonovanie rastlín, ktoré sú schopné produkovať látky, zabezpečujúce ich ochranu voči prirodzeným škodcom a pod.
Zneužiteľnosť a etické otázky
I keď génové manipulácie a klonovanie organizmov poskytujú množstvo nových pozitívnych alternatív využitia, táto problematika je spätá i s mnohými nevyriešenými etickými otázkami a možnosťami zneužitia.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klonovanie
Zdroje
- Biológia pre gymnáziá, Genetika, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, ISBN 80-10-00039-6
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1865
1869
1909
1920
1944
1951
1953
1966
1969
1970
1973
1976
1977
1978
1981
1983
1984
1988
1990
1993
1996
1998
2000
Alotyp (imunológia)
Anatómia
Antigénový drift
Bázový pár
Biochémia
Biofor
Biológia
Biotechnológia
Chémia
Chimérizmus
Chromatín
Cytogenetika
Dedičnosť
Dejiny genetiky
Deoxyribonukleová kyselina
Didiploid
Ekológia
Epistáza
Etika
Fenotyp
Francis Harry Compton Crick
Fylogenetika
Fyziológia
Gén
Genetická dominanta štruktúry
Genetická metóda
Geneticky modifikovaný organizmus
genetika
Genetika človeka
Genotyp
Gregor Mendel
Historicko-porovnávacia metóda
Human Genome Project
Imunita
Klonovanie
Kodominancia
Kolicín
Kvasinka
Lokus (genetika)
Mitochondriálna Eva
Molekulárna genetika
Molekulárne klonovanie
Nukleotid
Operón
Oprava DNA
Organizmus
Plastidová DNA
Plazmid
Ploidia
Premenlivosť
Prión
Pribnowov box
Proteosyntéza
Rakovina
Rastlina
Sociobiológia
Transkripčný faktor
Transkripcia (genetika)
Translácia (genetika)
Veda
Zinkový prst
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk