Klepáč (mlyn v Bratislave) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Klepáč (mlyn v Bratislave)
Klepáč
usadlosť s vodným mlynom
Prezývka: Klepáč
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Mesto Bratislava
Mestská časť Železná studnička
Rieka Vydrica
Súradnice 48°10′54″S 17°04′28″V / 48,18170047636092°S 17,074489104301506°V / 48.18170047636092; 17.074489104301506
Materiál tehla, kameň
Vznik koniec 16. storočia
Vlastník súkromný
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Poloha mlynu Klepáč na Slovensku
Poloha mlynu Klepáč na Slovensku
Poloha mlynu Klepáč na Slovensku
Poloha mlynu Klepáč na Slovensku
Poloha mlynu Klepáč na Slovensku
Poloha mlynu Klepáč v Bratislavskom kraji
Poloha mlynu Klepáč v Bratislavskom kraji
Poloha mlynu Klepáč v Bratislavskom kraji
Poloha mlynu Klepáč v Bratislavskom kraji
Poloha mlynu Klepáč v Bratislavskom kraji
Webová stránka: klepac.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mlyn Klepáč je historická usadlosť a ôsmy mlyn z deviatich mlynov na potoku Vydrica približne 4500 metrov od ústia do Dunaja. Nachádza sa v hornej časti Mlynskej doliny na Železnej studničke v Bratislave.

Názov

Meno "Klepáč" dostal objekt podľa nemeckého označenia "záhonu" - Clepeis, ktorý sa pre túto lokalitu používal už v 15. storočí.

História objektu

Presný vznik mlynu nie je doložený no predpokladá sa, že existoval už koncom 16. storočia, nakoľko už v 17. storočí tu existovala jednoposchodová budova. Pôvodne boli niektoré časti mlyna pravdepodobne drevene hrázdené. Išlo o chudobnú mlynskú usadlosť, nakoľko okrem priľahlej lúky k nej nepatrili nijaké ďalšie pozemky.

V druhej polovici 18. storočia bol majiteľom Mathias Strohofer.[1]

V polovici 19. storočia vlastnil usadlosť s mlynom Henrich Hackl, následne mlynárovi Krištofovi Cellérovi, ktorý ju v roku 1842 predal bratovi Samuelovi Cellérovi. V predajnej zmluve je uvedené, že ide o tzv. dvojchodový mlyn (mlyn s dvoma kolesami), s vrchným náhonom vody. V areáli mlyna sa už nachádzala ďalšia hospodárska budova, ktorú tvorili maštale a kôlňa.

V roku 1855 bol vlastnikom Schreiber. V roku 1911 usadlosť kúpil známy bratislavský staviteľ Ľudovít Gratzl s úmyslom vybudovať v mlyne výletnú reštauráciu. Objekt však obnovil iba čiastočne a od roku 1921 sa vlastníkom stal Jozef Raban, ktorý budovu prestaval na reštauráciu s bývaním.

Výskum

Počas výskumu v 80. rokoch 20. storočia bola na juhozápadnom nároží a postupným plošným odkryvom na západnej a južnej fasáde odkrytá prvá omietková vrstva na kompaktnom kamennom lomovom murive, ktoré svojim charakterom a maľovanou výzdobou umožnilo datovať najstaršiu čast objektu do poslednej tretiny 17. storočia. Predpokladá sa, že pôvodne mali miestnosti trámový strop, nakoľko klenba zachovaná do 70. rokov 20. storočia bola postavená až v 18. storočí.

V 18. storočí sa mlyn zväčšil, dostal nový krov, ku ktorému boli vymurované aj štíty, ktoré mohli byt predtym drevené. Počas tejto prestavby bol vybudovaný aj prízemný objekt, ktorý je zreteľný aj na dobových fotografiách z 30. rokov 20. storocia. Následne po ňom zostal už iba odtlačok na východnom priečelí budovy.

Na základe dispozícii objektu môžeme konštatovať, že miyn stál pôvodne medzi dvoma ramenami potoka Vydrica na akomsi ostrovčeku.

Dve mlynské kolesá boli umiestnené pod svahom na južnej strane v miestach, kde bol vyhĺbeny zaklenutý priestor (v popisoch technológie mlyna označovaný ako ľadnica).

Z obdobia baroka sa dala identifikovať pec postavená do otvoru v stene medzi dvoma miestnosťami tak, že ich vykurovala obe naraz. Z tohto obdobia sa dochovali aj okenné mreže na západnom priečelí budovy.

K ďalším stavebným úpravám došlo okoo roku 1845 a v poslednej tretine 19. storočia. V tomto období však už objekt stráca svoju pôvodnú funkciu a je upravený na reštauráciu, ktorá nesie názov Klepáč. V 30. rokoch 20. storočia to bola obľúbená destinácia mnohých výletníkov.

Súčasný stav

V 70. a 80. rokoch 20. storočia došlo k vysťahovaniu posledných nájomníkov (medzi ktorými bola aj pani Rabanová, ktorá ešte do roku 1950 viedla v budove hostinec). Následne tu pracovníci Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti nvykonali umelecko-historický a architektonický výskum. Napriek tomu, že bola v tomto období vypracovaná dokumentácia na jeho záchranu ako múzea mlyna a pohostinstva, objekt chátral.

V súčasnosti je objekt v súkromnom vlastníctve.

Referencie

  1. KORABINSKÝ, Ján Matej. Beschreibung der königl. Frey und Hauptstadt Pressburg . 1781, . Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Klepáč (mlyn v Bratislave)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk