Klaster (z angl. cluster; iné názvy: regionálny klaster,^[1] podnikateľský klaster, priemyselný klaster, konkurenčný klaster) je podľa definície M. Portera, ktorý tento termín zaviedol a popularizoval,^[2] „geograficky blízka skupina vzájomne prepojených firiem a súvisiacich inštitúcií v konkrétnom odbore, prepojených spoločnými rysmi a komplementaritami“. Geografický rozsah klastra nie je presne určený a môže zodpovedať jednému mestu alebo aj niekoľkým štátom.^[3] Problematika klastrov je však omnoho staršia a základy na ich pochopenie boli položené už v 19. storočí, keď Alfred Marshall sformuloval teóriu priemyselných okrskov s odkazom na (tzv. marshallovské) externality.^[4]

Pojmy podnikateľský klaster, priemyselný klaster a konkurenčný klaster prvýkrát použil Michael Porter v roku 1990.^[5]

Definícia

Definície klastra sa rôznia. Okrem vyššie uvedenej definície existujú ešte napríklad nasledujúce:^[6]

• Klastre sú obchodno-výrobné podniky a neobchodné organizácie, pre ktoré je členstvo v rámci skupiny významným prvkom konkurencieschopnosti každého člena; klaster zväzujú dohromady dodávateľsko-odberateľské vzťahy alebo spoločné technológie, prípadne spoloční zákazníci a distribučné kanály či spoločné pracovné trhy a ľudský kapitál.^[7]
• Klastre sú výrobné siete pevne vzájomne závislých firiem (vrátane špeciálnych subdodávateľov) prepojené medzi sebou v rámci výrobného reťazca vytvárajúceho pridanú hodnotu. V niektorých prípadoch zahŕňajú klastre aj strategické aliancie s univerzitami, výskumnými ústavmi, znalostnými službami pre podniky, sprostredkujúcimi organizáciami (konzultantmi) a zákazníkmi. (Roelandt – Hertog, 1999)^[8]
• Regionálne odvetvové klastre sa vytvárajú spojením určitých, od seba relatívne nezávislých, skupín odvetví. Tieto skupiny odvetví pritom na seba navzájom nadväzujú a majú určujúcu úlohu pri ozdravení ekonomiky daného regiónu (zdroj: Chase, 2003).^[9]
• Klastre sú skupiny nezávislých firiem a pridružených inštitúcií, ktoré navzájom spolupracujú a súťažia. Sú geograficky koncentrované v jednom či niekoľkých regiónoch, tieto klastre však môžu mať aj globálny rozsah. Klastre sa špecializujú v určitom odbore a sú prepojené spoločnými technológiami a skúsenosťami; predstavujú tradičné odvetvie alebo sú postavené na vedeckom základe. Klastre môžu byť inštitucionalizované (majú svojho manažéra).^[10]
• UNIDO (2001): Klastre sú odvetvové a geografické koncentrácie podnikov, ktoré vyrábajú a predávajú rad príbuzných alebo komplementárnych výrobkov a spoločne čelia výzvam a prioritám.^[8]

Charakteristika

Dôležitý termín na pochopenie klastrov je tzv. Porterov diamant, ktorý pozostáva zo štyroch hlavných faktorov:

1. Stratégia firiem, ich štruktúra a konkurenti;
2. Podmienky na strane dopytu;
3. Súvisiace a podporné odvetvia
4. Podmienky na strane výrobných faktorov.^[11]

Na podporu klastrov dnes niekedy vznikajú tzv. klastrové iniciatívy, ktoré sú chápané ako: „organizované úsilie na zvýšenie rastu a konkurencieschopnosti klastrov v rámci regiónu, zahŕňajúce klastrové firmy, vládu a/alebo výskumnú komunitu“.^[12]

Referencie