Kesa (sans. Kasája jap. けさ – kesa; čín. 袈裟; angl. Kasaya;tib. ཆོས་གོས;kór. 가사 gasa) je rúcho ordinovaného budhistického mnícha, alebo mníšky, prehodená cez ľavé rameno, chrbát a zviazaná pod pravým podpazuším. Slovo kesa je odvodené zo sanskrteského kasája (zvírenie, podľa procesu farbenia).^[1] V sanskrte a páli majú takéto rúcha aj všeobecný výraz sans. cívara, ktorý odkazuje na rúcha bez ohľadu na farbu.

Pôvod

Toto rúcho pochádza zo starovekej indie, kde ho nosili nasledovníci Buddhu. Kesa je symbolom jednoduchého Buddhovho odevu a pozostáva zo zošitých kúskov tej istej látky (hovorí sa, že si Buddha po osvietení ušil svoje prvé rúcho z kúskov látky ktoré zostali po spaľovaní mŕtvol).

Vývoj

Pôvodne sa kesa šila z vyradených látok ktoré už nemali hodnotu a vyhadzovali sa (nasledovníci Buddhu nesmeli vlastniť nič cenné, čo sa týkalo aj kňazov). Aby sa vedeli rozlíšiť laici od nelaikov, začali sa látky farbiť. Ako sa kessa dostávala do chladnejších oblastí Číny, pridávali sa spodné vrstvy oblečení. Kesa sa tak stala dekoratívnym prvkom poukazujúcim na jej nositeľa ako kňaza. ^[2]

Referencie