Kerogén

Kerogén je prirodzene sa vyskytujúci nerozpustný podiel zložitej organickej hmoty v sedimentoch. Je tvorený polymerizovanými látkami s vysokou molekulovou hmotnosťou, napr. v porovnaní s bitúmenmi. Je nerozpustný v nepolárnych organických rozpúšťadlách a neoxidujúcich kyselinách (HCl, HF)^[1]. Vzniká z bitúmenov a humínových látok počas formovania kaustobiolitov.

Termín zaviedol škótsky chemik Alexander Crum Brown roku 1906. Niekedy sa týmto termínom nesprávne označuje všetka fosílna organická hmota prítomná v sedimente^[2].

Rozpoznávaných je viacero typov kerogénu^[3]:

Typ I vzniká najmä z rias, jeho morským ekvivalentom je sediment tasmanit. Predpokladá sa, že kerogén typu I tvorí prevažnú časť ložísk ropy.
Typ II má zmiešaný terestrický a morský pôvod. Vznikajú z neho najmä parafinické ropy.
Typ III obsahuje len rastlinné zvyšky. Vzniká z neho najmä zemný plyn.

Referencie

↑ Lintnerová, O., 2009: Geológia kaustobiolitov. Uhlie a uhľovodíky Univerzita Komenského, Bratislava, 118 s.
↑ Dopita, M., Havlena, V., Pešek, J., 1985: Ložiska fosilních paliv. SNTL, Alfa, Praha, 263 s.
↑ Kerogen, Explore the Energy Glossary . Schlumberger, . Dostupné online.

Chemický portál
Portál vedy o Zemi

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Lintnerová, O., 2009: Geológia kaustobiolitov. Uhlie a uhľovodíky Univerzita Komenského, Bratislava, 118 s.

[2] Dopita, M., Havlena, V., Pešek, J., 1985: Ložiska fosilních paliv. SNTL, Alfa, Praha, 263 s.

[3] Kerogen, Explore the Energy Glossary . Schlumberger, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]