Vráskavec dlhoplutvý
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Nadrad (superordo) placentovce (Eutheria) Rad (ordo) veľryby (Cetacea) Podrad (subordo) kosticovce (Mysticeti) Čeľaď (familia) Balaenopteridae Rod (genus) vráskavec (Megaptera) Druh (species) vráskavec dlhoplutvý ( M. novaeangliae)
Vedecký názov
Megaptera novaeangliae Borowski, 1781
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Vráskavec dlhoplutvý^[1] alebo keporkak (lat. Megaptera novaeangliae) je veľryba z čeľade vráskavce (Balaenopteridae).

Na vrchnej časti je tmavomodrý, na spodnej strane máva svetlé alebo biele škvrny.

Napriek veľkosti je jeho telo ladné a „atletické“, schopné vymrštiť sa nad morskú hladinu.

Vráskavce dlhoplutvé sa v zime sťahujú z chladných, na potravu bohatých vôd pri póloch do teplejších pobrežných plytčín, kde privádzajú na svet potomstvo. V oblasti krmovísk sa najviac zdržujú gravidné samice. Vráskavec dlhoplutvý používa rozmanité lovecké techniky. Spolupracuje v malých skupinách, ktorých členovia vypúšťajú vzduchové bubliny v podobe záclon alebo valcov, čím uväzňujú húfy rýb. Je to výnimočne „výrečný“ druh, vyludzuje početné zvuky, časť z nich pravdepodobne slúži na koordináciu pri chytaní potravy. V zimných rozmnožoviskách vydávajú samotárske samce dlhé, zložité série udivujúco rozmanitých zvukov.

Súhrnné informácie

• Dĺžka: 12 – 17 m
• Hmotnosť: 25 – 30 ton
• Výskyt: Všade (okrem Stredomoria, Baltu, Červeného mora a Arabského zálivu)
• Sociabilita: Rôzna
• Status: Najmenej ohrozený
• Biotopy výskytu: Pobrežné vody, otvorené more a oceán
• Populácia: 50 000

Synonymá

• Balaena allamack, Gray 1846
• Balaena atlanticus, Hurdis 1897
• Balaena boops, Fabricius 1780
• Balaena longimana, Rudolphi 1832
• Balaena longipinna, Gray 1846
• Balaena nodosa, Bonnaterre 1789
• Balaenoptera antarctica, Temminck 1841
• Balaenoptera astrolabae, Pucheran 1853
• Balaenoptera capensis, Smith 1835
• Balaenoptera leucopteron, Lesson 1842
• Balaenoptera syncondylus, Muller 1863
• Kyphobalaena keporkak, Van Beneden 1868
• Megaptera americana, Gray 1846
• Megaptera bellicosa, Cope 1871
• Megaptera braziliensis, Cope 1867
• Megaptera burmeisteri, Gray 1866
• Megaptera gigas, Cope 1865
• Megaptera indica, Gervais 1883
• Megaptera kuzira, Gray 1866
• Megaptera lalandii, Gray 1864
• Megaptera novaezelandiae, Gray 1864
• Megaptera osphyia, Cope 1865
• Megaptera poeskop, Gray 1846
• Megaptera versabilis, Cope 1869
• Poescopia lalandii, Gray 1866
• Rorqualus antarcticus, Cuvier 1836

Referencie

1. ↑ CARWARDINE, Mark. Veľryby, delfíny a sviňuchy. Preklad Milan Thurzo; ilustrácie Martin Camm. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2007. 255 s. ISBN 978-80-551-1447-7.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vráskavec dlhoplutvý
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vráskavec dlhoplutvý