Keporkak

	Vráskavec dlhoplutvý
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	veľryby (Cetacea)
Podrad (subordo)	kosticovce (Mysticeti)
Čeľaď (familia)	Balaenopteridae
Rod (genus)	vráskavec (Megaptera)
Druh (species)	vráskavec dlhoplutvý (; M. novaeangliae)
Vedecký názov
	Megaptera novaeangliae; Borowski, 1781
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Vráskavec dlhoplutvý^[1] alebo keporkak (lat. Megaptera novaeangliae) je veľryba z čeľade vráskavce (Balaenopteridae).

Na vrchnej časti je tmavomodrý, na spodnej strane máva svetlé alebo biele škvrny.

Napriek veľkosti je jeho telo ladné a „atletické“, schopné vymrštiť sa nad morskú hladinu.

Vráskavce dlhoplutvé sa v zime sťahujú z chladných, na potravu bohatých vôd pri póloch do teplejších pobrežných plytčín, kde privádzajú na svet potomstvo. V oblasti krmovísk sa najviac zdržujú gravidné samice. Vráskavec dlhoplutvý používa rozmanité lovecké techniky. Spolupracuje v malých skupinách, ktorých členovia vypúšťajú vzduchové bubliny v podobe záclon alebo valcov, čím uväzňujú húfy rýb. Je to výnimočne „výrečný“ druh, vyludzuje početné zvuky, časť z nich pravdepodobne slúži na koordináciu pri chytaní potravy. V zimných rozmnožoviskách vydávajú samotárske samce dlhé, zložité série udivujúco rozmanitých zvukov.

Súhrnné informácie

Dĺžka: 12 – 17 m
Hmotnosť: 25 – 30 ton
Výskyt: Všade (okrem Stredomoria, Baltu, Červeného mora a Arabského zálivu)
Sociabilita: Rôzna
Status: Najmenej ohrozený
Biotopy výskytu: Pobrežné vody, otvorené more a oceán
Populácia: 50 000

Synonymá

Balaena allamack, Gray 1846
Balaena atlanticus, Hurdis 1897
Balaena boops, Fabricius 1780
Balaena longimana, Rudolphi 1832
Balaena longipinna, Gray 1846
Balaena nodosa, Bonnaterre 1789
Balaenoptera antarctica, Temminck 1841
Balaenoptera astrolabae, Pucheran 1853
Balaenoptera capensis, Smith 1835
Balaenoptera leucopteron, Lesson 1842
Balaenoptera syncondylus, Muller 1863
Kyphobalaena keporkak, Van Beneden 1868
Megaptera americana, Gray 1846
Megaptera bellicosa, Cope 1871
Megaptera braziliensis, Cope 1867
Megaptera burmeisteri, Gray 1866
Megaptera gigas, Cope 1865
Megaptera indica, Gervais 1883
Megaptera kuzira, Gray 1866
Megaptera lalandii, Gray 1864
Megaptera novaezelandiae, Gray 1864
Megaptera osphyia, Cope 1865
Megaptera poeskop, Gray 1846
Megaptera versabilis, Cope 1869
Poescopia lalandii, Gray 1866
Rorqualus antarcticus, Cuvier 1836

Referencie

↑ CARWARDINE, Mark. Veľryby, delfíny a sviňuchy. Preklad Milan Thurzo; ilustrácie Martin Camm. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2007. 255 s. ISBN 978-80-551-1447-7.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vráskavec dlhoplutvý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vráskavec dlhoplutvý

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] CARWARDINE, Mark. Veľryby, delfíny a sviňuchy. Preklad Milan Thurzo; ilustrácie Martin Camm. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2007. 255 s. ISBN 978-80-551-1447-7.

[1]