Katedrála svätého Sávu (srb. Храм светог Саве) v Belehrade je hlavným pravoslávnym chrámom srbskej pravoslávnej cirkvi. Súčasne je to najväčší pravoslávny chrám v Srbsku a na Balkáne a jeden z najväčších pravoslávnych chrámov na svete. Je pomenovaný podľa srbského národného hrdinu a svätca svätého Sávu, ktorý žil v rokoch 1175 až 1236 na území stredovekého srbského štátu v období jeho najväčšieho rozkvetu. Nachádza sa v mestskej časti Vračar.

História

Katedrála bola postavená na mieste staršieho srbského chrámu, ktorý v 16. storočí zničili tureckí okupanti. Nový chrám sa budoval pomerne dlho (od 1935 až do roku 2004). Jeho stavbu prerušila druhá svetová vojna a nemecká okupácia a v stavbe sa nepokračovalo ani v prvých rokoch komunistickej diktatúry. Stavebné práce sa rozbehli až v roku 1986. V roku 1989 bola dokončená kupola. 20. apríla 1999 tu spoločne slúžili pravoslávnu liturgiu ruský patriarcha Alexej II. a srbský patriarcha Pavle. Posledné úpravy boli dokončené v roku 2004.

Architektúra

Hlavnými architektmi chrámu boli Bogdan Nestorović a Aleksandar Deroko. Vybudovaný je v novobyzantskom architektonickom štýle. Vzorom najväčšieho srbského chrámu bol byzantský chrám v Konštantínopole Hagia Sofia – Chrám Božej Múdrosti, ktorý bol postavený v čase byzantského cisára Justiniána I.. Fasáda chrámu je z bieleho mramoru a granitu. Najvyššia kupola má výšku 65 metrov. Do chrámu sa zmestí takmer 15 000 veriacich. V krypte sú pozostatky svätého Sávu, princa Lazara a iných osobností srbskej histórie. Chrám je symbolom srbského vlastenectva, histórie srbského národa a jeho pravoslávnej cirkvi.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katedrála svätého Sávu (Belehrad)

Externé odkazy

• Chrám svätého Sávu (po srbsky)