A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Karol I. | |
Kráľ Rumunov | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Hohenzollernovci-Sigmaringerovci |
Panovanie | 20. apríl 1866 – 10. október 1914 |
Korunovácia | 10. máj 1881 |
Predchodca | Alexandru Ioan Cuza |
Nástupca | Ferdinand I. Rumunský |
Ostatné tituly | rumunský kráľ |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Karl Eitel Friedrich Zephyrinus Ludwig von Hohenzollern-Sigmaringen |
Narodenie | 20. apríl 1839 Sigmaringen, Nemecko |
Úmrtie | 10. október 1914 (75 rokov) Sinaia, Rumunsko |
Rodina | |
Manželka |
Alžbeta zu Wied (1843 – 1916) |
Potomstvo |
Mária Rumunská (1870 – 1874) |
Otec | Karol Anton Hohenzollernský |
Matka | Jozefína Bádenská |
Odkazy | |
Karol I. (multimediálne súbory na commons) | |
Karol I., celým menom Karl Eitel Friedrich Zephyrinus Ludwig von Hohenzollern-Sigmaringen (20. apríl 1839 – 10. október 1914) bol nemecký princ z vedľajšej vetvy dynastie Hohenzollernovcov, ktorý bol 20. apríla 1866 zvolený rumunským domnitorom (kniežaťom). V marci roku 1881 bol prehlásený za kráľa a panoval až do svojej smrti.
Životopis
Kráľ Karol I. sa narodil ako tretie dieťa a druhý syn princa Karola Antona von Hohenzollern-Sigmaringen a jeho manželky Jozefíny Bádenskej v Sigmaringene, ktoré v tom čase prináležalo do kniežatstva Hohenzollern-Sigmaringen. Po získaní základného vzdelania navštevoval Kadetskú školu v Münsteri, v roku 1857 Delostreleckú školu v Berlíne. Do roku 1866 bol dôstojníkom pruskej armády. Bojoval v prusko-dánskej vojne (1864), v ktorej sa zúčastnil útoku na citadely Friederica a Dybbøl. Získal povesť príkladného vojaka.
Karol rumunským domnitorom
Po prevrate z 10. na 11. februára roku 1866 a vyhnaní Alexandra Ioana Cuzy sa Rumunské kniežatstvo, ktoré bolo stále formálne súčasťou Osmanskej ríše, ocitlo na pokraji chaosu a hrozil mu rozpad. Aj napriek odporu istej časti obyvateľov a väčšiny rumunských politických elít bol dňa 20. apríla 1866 zvolený za nové knieža (domnitor) princ Karol Hohenzollernský, a to najmä vďaka podpore francúzskeho cisára Napoleona III., ktorý bol jeho vzdialeným príbuzným. Karol sa vydal inkognito vlakom do Rumunska, kde ho na hraniciach privítal Ion Brătianu. Spoločne sa kočiarom, keďže v tej dobe ešte Rumunsko nemalo železnice, vydali do Bukurešti, kde Karol dorazil 10. mája a bol privítaný búrlivými ováciami.
Po jeho príchode prijal parlament 29. júna 1866 novú ústavu, ktorá znamenala ďalší dôležitý krok na ceste Rumunska k úplnej nezávislosti. Ústava dávala možnosť reorganizácie štátu a jeho vymanenie sa z anarchie. Karol I. teda vládol ako konštitučný panovník, jeho právomoci boli obmedzené. Vo vláde sa striedali len dve strany: liberálna a konzervatívna, podľa britského modelu. Ukončenie vlády a povolanie novej bolo v právomoci panovníka.[1]
Keď sa Karol I. rozhodol vstúpiť na strane Ruska do rusko-tureckej vojny, prebiehajúcej v rokoch 1877 – 1878, krajina vyhlásila 10. mája 1877 nezávislosť. Rusko uznalo nezávislosť Rumunska aj tým, že oficiálne požiadalo o prechod svojej armády na bulharské územie. Vo vojne sa rumunská armáda vedená panovníkom zaslúžila o pád pevnosti Plevno (Pleven), ktorá padla 28. novembra 1877. Následný kongres predstaviteľov mocností v Berlíne v roku 1878 priniesol uznanie nezávislosti Rumunska na Osmanskej ríši a tiež jeho uznanie mocnosťami. Navyše bola k jeho územiu pripojená Dobrudža. Karol bol napokon 10. mája 1881 korunovaný kráľom a Rumunsko sa premenilo na kráľovstvo, čo potvrdila aj zmena ústavy v roku 1881.
V roku 1883 sa Karol I. pripojil k tajnému vojenskému paktu Nemecka, Rakúsko-Uhorska a Talianska, ktorý je známy ako Trojspolok. Dôvodom k tomuto kroku bola jeho snaha zabezpečiť ochranu Rumunska európskymi mocnosťami (Francúzsko bolo po porážke v prusko-francúzskej vojne slabým a nestabilným partnerom).[2]
Osobná charakteristika a jeho rodiny
Karol I. bol typom zodpovedného a politicky rozhľadeného panovníka, za jeho vlády Rumunsko zažívalo polstoročie hospodárskeho a kultúrneho vzostupu, zároveň sa krajina rýchlo modernizovala. V osobnom kontakte bol kráľ strohý a k podriadeným veľmi odmeraný.
Jeho manželkou bola od roku 1869 nemecká aristokratka Alžbeta zu Wied (1843 – 1916). Vzájomný vzťah medzi manželmi po svadbe rýchlo ochladol, k čomu prispelo aj úmrtie dcéry Márie v roku 1874. Kráľovná sa uchyľovala do svojho vlastného sveta, veľa času trávila v paláci Peleș v lokalite Sinaia a venovala sa tiež literárnej tvorbe (publikovala pod pseudonymom Carmen Sylva). V roku 1891 opustila Rumunsko a žila v nemeckom meste Neuwied, kde v roku 1916 zomrela.
Keďže kráľovský pár nemal mužského potomka, Karol I. v roku 1881 adoptoval svojho synovca Ferdinanda Hohenzollernského, ktorého predurčil za svojho nástupcu.
Kráľ Karol I. zomrel 10. októbra 1914 v obľúbenom paláci Peleș v lokalite Sinaia. Pochovaný bol v katedrále starobylého mesta Curtea de Argeș, kde boli pochovaní aj ďalší členovia rumunskej panovníckej rodiny. Jeho žena ho prežila o rok a pol – zomrela 2. marca 1916 vo veku 72 rokov a bola pochovaná po boku manžela a dcérky.
Referencie
- ↑ BOIA, Lucian. Rumunsko - krajina na hranici Európy. Preklad Hildegard Bunčáková. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2012. 271 s. ISBN 978-80-8101-651-6. S. 77.
- ↑ BOIA, Lucian. Rumunsko - krajina na hranici Európy. Preklad Hildegard Bunčáková. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2012. 271 s. ISBN 978-80-8101-651-6. S. 78.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel I. Rumunský na českej Wikipédii.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol I. (Rumunsko)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk