kantončina (廣東話)
Región	časť delty Perlovej rieky v provincii Kuang-tung, malá časť provincie Kuang-si
Počet hovoriacich	nie je známy
Klasifikácia	Sinotibetská jazyková rodina
Písmo	tradičné alebo zjednodušené čínske znaky
Postavenie
Úradný jazyk	nie je
Jazykové kódy
ISO 639-3	yue
Wikipédia
Adresa	zh-yue.wikipedia.org
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Kantončina (iné slovenské názvy pozri v článku kantončina; čínske znaky zjednodušené 广东话, tradičné 廣東 話 - slov. prepis: Kuang-tung chua - pchin-jin: guǎngdōng huà - doslova: "kantonská reč") je skupina dialektov (ojedinele chápaná ako jazyk), ktorými sa hovorí najmä v týchto 4 oblastiach (ktoré sa geograficky bezprostredne vzájomne nedotýkajú):

• v Kantone (po čínsky: Kuang-čou; leží v provincii Kuang-tung) a bezprostrednom okolí,
• v Hongkongu,
• v Macau,
• v Wu-čoue (leží v provincii Kuang-si),
• u časti čínskych emigrantov.

Táto skupina dialektov sa nazýva aj kuang-fu (pchin-jin: guangfu) v užšom zmysle a je hlavnou podskupinou skupiny nazývanej jüe-chaj (pchin-jin: yuehai; iný názov: kuang-fu v širšom zmysle), ktorá je hlavnou podskupinou skupiny nazývanej jüe. Prestížny variant kantončiny sa nazýva štandardná kantončina či spisovná kantončina; tento sa však v písomnej podobe používa okrem Hongkongu len ojedinele.

V užšom ponímaní sa slovom kantončina označuje len nárečie (veľkej časti) mesta Kanton, čiže len časť vyššie uvedenej skupiny dialektov. Ďalšie významy slova kantončina pozri v článku kantončina.

Vďaka ekonomickému Hongkongu pod britskou nadvládou, ktorá trvala do 30. júna 1997, získala kantonská čínština kultúrny význam nielen v rámci Číny, ale aj v ďalších ázijských krajinách. Množstvo známych ázijských filmov bolo nakrútených práve v kantončine. Populárna je aj miestna populárna hudba, tzv. cantopop (skratka z: Cantonese popular music). Existuje aj kantonská opera, ktorá patrí medzi tie najznámejšie v celej Číne.

Význam kantončiny ale v súčasnosti opäť klesá, mladí ľudia uprednostňujú spisovnú čínštinu (t.j. mandarínčinu).

Vzhľadom na nedostatok štatistických údajov je presný počet používateľov tohto jazyka veľmi ťažké určiť. Kantončina je aj lingua franca nielen v časti provincie Kuang-tung, ale aj v čínskych menšinách v mnohých krajinách sveta. Ako svoj hlavný jazyk ju používajú početné čínskej komunity v juhovýchodnej Ázii, v Kanade a v Spojených štátoch amerických.

Kantončina má 6 tónov, 19 iniciál a 56 finál.

V Hongkongu má kantončina svoju vlastnú podobu, tzv. hongkonskú kantončinu. Ide o kultúrny a národný jazyk tohto regiónu (ako materinský jazyk uviedlo kantončinu 88 % ľudí, naopak spisovnú čínštinu 3,9 %). Množstvo obyvateľov používa kantončinu na dennej báze. Aj napriek tomuto musí tento jazyk čeliť istým problémom, či už v rámci Hongkongu alebo provincie Kuang-tung.

Veľký podiel na potláčaní kantončiny má zavádzanie spisovnej čínštiny do škôl (72 % základných škôl vyučuje v spisovnej čínštine ). Organizácia Scolari (Standing Committee on Language Education and Research), ktorá poskytuje informácie vláde a radí jej, akým spôsobom vykonávať reformy v oblasti školstva a výučby jazykov, uskutočnila množstvo programov zaoberajúcich sa rozvojom jazyka v školstve v Hongkongu. Väčšina z nich je však orientovaná v prospech spisovnej čínštiny, poprípade angličtiny.

Kantončina je považovaná za dialekt či jazyk, ktorý pomaly ustupuje predstave jednotnej Číny a teda aj jednotného jazyka v nej. V školách (nielen v Hongkongu) je kantónčina nahradzovaná spisovnou čínštinou , preto čoraz menej mladých ľudí hovorí po kantonsky. V hongkonských školách bola zavedená "bilingválna a trilingválna" výučba, čo vlastne znamená, že deti sa učia písať spisovnou čínštinou a angličtinou a hovoriť spisovnou čínštinou, angličtinou a kantončinou . Výsledok je taký, že mladí ľudia prestávajú kantončinu používať.

Vyskytujú sa oficiálne protesty za lepšie postavenie kantončiny a ľudia svoj nesúhlas vyjadrujú aj rôznymi inými spôsobmi (napr. pri stretnutiach spievajú piesne v kantončine).

Pre množstvo obyvateľov provincie Kuang-tung je kantončina materinským jazykom a u starších ľudí často aj tým jediným jazykom, ktorý ovládajú.

V súčasnosti sa často sa stáva, že rodičia s deťmi komunikujú po kantonsky, ale deti odpovedajú po čínsky, pretože je to pre nich jednoduchšie. Kantončina je nahradzovaná čínštinou na oficiálnych miestach (v školách, na úradoch, v televízií). Oznamy v metre a autobusoch sú tiež len spisovnej čínštine. Pán Žao (pchin-jin: Rao) v roku 2010 napísal knihu ako učiť deti po kantonsky a poskytol ju škole vo svojom meste. Kniha však bola na druhý deň miestnymi úradníkmi zo školy odobratá a následne zakázaná. Vyskytol sa prípad v škole v meste Jüe-siou (Yuexiu), kde deti mali zakázané používať kantončinu, a to aj počas prestávok. Ak ju používali, zhoršilo sa im hodnotenie.

Známy je spor medzi organizáciou CPPCCO a Kantonskou televíziou. Organizácia CPPCOO vyslovila návrh na obmedzenie používania kantončiny na minimum a jej nahradenie spisovnou čínštinou a zaslala ho televízií. Televízia tento návrh odmietla a ako dôvod uviedla „historické príčiny a súčasné požiadavky“. Mnoho ľudí začalo protestovať a tento návrh sa stretol s kritikou obyvateľstva nielen v Kantone, ale aj v Hongkongu a Macau.

K negatívnemu postaveniu kantončiny prispeli aj jazykové regulácie z roku 2012. V tomto období vošiel do platnosti zákon, ktorí núti všetkých štátnych zamestnancov, učiteľov a zamestnancov televízií, aby používali výhradne spisovnú čínštinu. Ak ľudia tento zákon nedodržujú, sú exemplárne potrestaní. K úpadku kantončiny v súčasnosti prispieva aj migrácia. Provincia je najbohatšou v celej Číne a tým láka prisťahovalcov (predovšetkým Chanov). V priemere je to až 20 miliónov ľudí ročne.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kantončina (Kanton)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku čínština na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).