Kalkul (logika) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kalkul (logika)

Kalkul alebo počet je v logike formalizovaná sústava - sústava pravidiel operácií so znakmi. Je tvorený súborom primitívnych symbolov, súborom axiómov, formačnými pravidlami (tvorenie výrazov) a transformačnými pravidlami (pravidlá odvodzovania).

Podľa diela Slovník filozofia a prírodné vedy (1983) je kalkul: „Operačná schéma konštrukcie obrazcov z daných obrazcov (Paul Lorenzen). Kalkul predstavuje množinu pravidiel pre schematické operácie. Do kalkulu patrí konečný počet atomárnych obrazcov (elementárnych objektov), z ktorých môžeme zostaviť ďalšie obrazce. Do kalkulu ďalej patrí konečný počet pravidiel, podľa ktorých môžeme vykonávať operácie s obrazcami. Zostavenie obrazcov podľa tychto pravidiel sa nazýva odvodenie.“[1]

Podľa diela Filozofický slovník (1989) je kalkul: „systém pravidiel operovania so znakmi, ktorý rozširuje možnosti obsahového myslenia pri riešení úloh a dokazovaní súdov vyjadriteľných prostriedkami (jazykom) daného kalkulu. Charakteristickou osobitosťou kalkulu je to, že objekty, ktorými sa v ňom narába, sú hmotné predmety (číslice, písmená a iné znaky), ktoré sa v procese, keď sa na ne aplikujú pravidlá kalkulu, prakticky nemenia. Historicky kalkuly vznikli a vyvinuli sa v matematike (napríklad diferenciálny a integrálny počet a i.); neskôr sa metóda budovania kalkulov preniesla aj do logiky, vznikli logické a logicko-matematické kalkuly a v suvislosti s tým aj matematická logika alebo symbolická logika, v ktorej sa prostredníctvom vybudovania kalkulu vyjadrujú logické formy. Vyjadrenie určitých oblastí poznania, najmä v deduktívnych vedách, v podobe kalkulov budovaných na základe metód, ktoré vypracovala moderná logika, je najdôslednejšou formou formalizácie danej oblasti poznania. Efektivnosť tejto formalizácie potvrdzuje prax používania modernej výpočtovej techniky, rozvoj kybernetiky a informatiky.“[2]

Podľa Kondakovova je kalkul systém skúmania istej predmetnej oblasti, v ktorom sa k predmetom skúmanej oblasti priraďujú materiálne znaky (číslice, písmená a i.), s ktorými sa potom podľa systému prijatých presných pravidiel uskutočňujú operácie nevyhnutné pre riešenie vytýčeného cieľa.

Podľa modernej logiky je kalkul systém znakov a pravidiel operovania s týmito znakmi, t. j. pravidiel vzťahujúcich sa iba na tvar týchto znakov, nie na ich význam.

Referencie

  1. kalkul. In: Slovník filozofia a prírodné vedy. 1. vyd. Bratislava : Pravda, 1987. s. 307-308.
  2. kalkul. In: Filozofický slovník. 4. dopln. a preprac. vyd. Bratislava : Pravda, 1989.

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kalkul (logika)

Domnienka
Dosadenie (logika)
Dostatočné zdôvodnenie
Dvojhodnotová logika
Ekvivalencia (filozofia)
Ekvivalencia (logika)
Ekvivalentná transformácia formúl
Ekvivalentnosť výrokov
Elementárna logika
Elementárny
Elementárny výrok
Entyméma
Epicheiréma
Episylogizmus
Erotetická logika
Existenčný kvantifikátor
Fakt
Faktová pravda
Faktová pravdivosť
Formálna logika
Formálny systém
Formalizácia výrazu
Formalizovanie
Formula (logika)
Funktor (logika)
Funktor nutnosti
Gödelova veta
Gödelova veta o neúplnosti
Hypotéza
Hypotetický výrok
Hypoteticko-deduktívna teória
Ignoratio elenchi
Implicitná definícia
Implikácia
Indivíduová konštanta
Individuová premenná
Indukcia (logika)
Induktívna definícia
Induktívna logika
Induktívne myslenie
Intenzionálny
Interpretácia (logická sémantika)
Interrogatívna logika
Jazykový výraz
Jazykový výraz (logika)
Jazykovo-logická forma
Jazyk logiky
Jazyk výrokovej logiky
Jednoduchý výrok
Jota-operátor
Kalkul (logika)
Kategorický úsudok
Klasická logika
Klasická výroková logika
Kognitívna selektivita
Kombinatorická logika
Konštanta
Konštanta výrokovej logiky
Konštruktívna metóda
Konštruktivistická logika
Konfirmácia (logika)
Konjunkcia (logika)
Kontradikcia
Kvantifikátor (logika)
Logicizmus (filozofia)
Logická analýza
Logická chyba




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk