kalina obyčajná
Kalina obyčajná; listy a zrelé plody
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) štetkotvaré (Dipsacales) Čeľaď (familia) pižmovkovité (Adoxaceae) Rod (genus) kalina (Viburnum) Druh (species) kalina obyčajná (V. opulus)
Vedecký názov
Viburnum opulus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Kalina obyčajná^[1] (lat. Viburnum opulus) je opadavý ker vysoký až 4 m alebo krovito rastúci strom zo sekcie Opulus^[2] rodu kalina (Viburnum).

Rod kalina patrí do čeľade pižmovkovité (Adoxaceae)^[1], nazývanej aj kalinovité (Viburnaceae)^[3]; v starších systémoch sa zaraďoval do čeľade zemolezovité (Loniceraceae/Caprifoliaceae)^[4].

Rozsah taxónu

V širšom zmysle sa do kaliny obyčajnej zaraďuje aj taxón inde označovaný ako Viburnum trilobum (=Viburnum americanum), a to konkrétne ako poddruh alebo varieta Viburnum opulus subsp. trilobum (=Viburnum opulus subsp. trilobum); Viburnum trilobum sa vyskytuje v Severnej Amerike. V najširšom zmysle sa do kaliny obyčajnej okrem toho zaraďuje aj taxón inde označovaný ako Viburnum sargentii, a to konkrétne napríklad ako poddruh Viburnum opulus subsp. calvescens či varieta Viburnum opulus var. sargentii ; Viburnum sargentii sa vyskytuje v Ázii.^{[5][6][7][8][2][9]}

Opis

Kalina obyčajná je ker s protistojnými opadavými a laločnatými listami; podobnými listom javora. Laloky listov sú končisté, tupo zúbkaté, listy sú na líci lysé, na rube páperisté^[10], 5 až 10 cm dlhé, na báze zaoblené až zrezané a dlaňovito žilkované. Listové stopky sú 1 až 3 cm dlhé, s jednou až šiestimi veľkými žľazami v hornej časti.^[11]

Púčiky sú krátko stopkaté, špicaté, krycie šupiny sú červenkasté až červenohnedé.^[12]

Kvety tvoria vrcholové súkvetia, so zväčšenými okrajovými kvetmi, ktoré sú sterilné ale dodávajú celému súkvetiu charakter biologického kvetu.^[10] Súkvetie je 5 až 10 cm široké.^[11]

Obojpohlavné kvety sú päťlaločné, biele, 5 mm široké, rúrkovité, vo vnútri riedko chlpaté. Kvet má päť tyčiniek, ktoré sú vysunuté z koruny, vlákna biele, peľnice do žlta, blizna je trojlaločná.^[11]

Sterilné kvety sú okrajové, päťlaločné, biele, 1,5 až 2,5 cm široké, mierne nepravidelné.^[11]

Z obojpohlavných kvetov v strede súkvetia dozrievajú jednosemenné kôstkovice, najprv belavé s červeným líčkom a tuhé, neskoršie celé červené, mäkké,^[10] 10 až 15 mm veľké^[11].

Kvitne od júna do júla a semená dozrievajú od septembra do októbra.^[13]

Kalina je mrazuvzdorná do cca -30°C^[13] a najlepšie sa rozmnožuje semenami alebo zimnými odrezkami^[10]. Germinácia môže byť pomalá, niekedy trvá viac ako 18 mesiacov.^[13]

Rozšírenie

Kalina obyčajná (v užšom zmysle) rastie v celej Európe, čiastočne v severnej Afrike a v západnej Ázii na medziach a v kroviskách, na lesných okrajoch bukových a hrabových hájov alebo pripotočných vrbinách.^[10]

Ekológia

Kalina obyčajná rastie v pribrežných krovinách, lužných lesoch ale aj na krovinatých stráňach a ťažkých ílovitých pôdach.^[12] Obľubuje mierne kyslé, neutrálne až mierne zásadité pôdy.^[13] Vyskytuje sa od úrovne mora do 1 300 m n. m. ^[14]

Význam a využitie

Kalina obyčajná je silné antispazmodikum (zabraňuje alebo znižuje výskyt svalových kŕčov) a výťažky z nej sú často využívané pri liečbe astmy, kŕčov a iných stavov, ako je kolika alebo bolestivá menštruácia. Používa sa tiež ako sedatívum pri nervových stavoch.^[13]

Kalina sa vysádza pre spevňovanie brehov potokov a riek, využíva sa v sadovníctve pri parkových úpravách pre nápadné kvety, plody a šarlátové až tmavofialové jesenné sfarbenie listov.^[12]

Je známych niekoľko pekných starších odrôd kaliny, napríklad ʻNanumʼ menšieho vzrastu, ʻAureumʼ so žltkastými listami, ʻXanthocarpumʼ so žltými plodmi. Najznámejšia a najpestovanejšia je odroda ʻRoseumʼ, ktorá je spočiatku zelená, neskôr biela v tvare gule, zloženej len zo sterilných kvetov.^[12]

Z ovocia sa získava červené farbivo. Zo sušených bobúľ sa dá vyrobiť atrament. Drevo sa dá použiť na výrobu špajlí.^[13]

Hrozby a choroby

Kalina obyčajná je najviac ohrozovaná monofágmi z čeľade voškovité (Aphididae), z nich je to predovšetkým voška maková^[15], Aphis lantanae^[16] a Ceruraphis eriophori^[17]. Z čeľade byľomorovitých (Cecidomyiidae) je to Contarinia viburnorum.^[18]

V červenom zozname ohrozených druhov IUCN je kalina obyčajná hodnotená ako najmenej ohrozený druh.^[14]

Galéria

• 

  Kalina obyčajná; súkvetie so sterilnými a obojpohlavnými kvetmi

• 

  Kalina obyčajná; vetvička s listami

• 

  Kalina obyčajná; detail zadnej strany listu

• 

  Kalina obyčajná; nezrelé plody

• 

  Kalina obyčajná; polozrelé plody

• 

  Kalina obyčajná; listy a zrelé plody

• 

  Kalina obyčajná; jesenné listy

• 

  Kalina obyčajná; ker so zrelými plodmi

• 

  Kalina obyčajná; kôra

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalina obyčajná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kalina obyčajná