A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Každodennosť je vlastnosť každodenných entít, procesov. Zahŕňa také formy života, ktoré rutinne vnímame ako bežné a samozrejmé. Má kognitívnu ale aj emocionálnu povahu, ktorú vytvárajú vzťahy v pracovnom a privátnom svete. Zároveň je ľahko predvídateľná a produkuje pocit bezpečia. Špecifické normy a vzorce chovania, ktoré každodennosť vytvára, slúžia v prospech sociálnej reprodukcie jedincov. Platí to pre malé sociálne skupiny ale aj pre spoločnosť ako celok. Každodenné procesy riadi sociálny pragmatizmus a bežné vedomie človeka ("common sense").
Každodennosť ako sociologický pojem
Každodennosť je považovaná sa samozrejmú aj keď jej definovanie sprevádza viacero problémov. Je priestorovo a materiálne neuchopiteľná a zároveň leží mimo existujúce sociálno-vedné kategórie. Každodennosť je priestor, ktorý leží mimo teoretických vedomostí vedeckých odborov ale tiež je s nimi v úzkom prepojení a obklopuje ich. Preto ide o meta-pole alebo meta-odbor. Začiatok vedecké záujmu o každodennosť súvisí s novým prístupom a novým vnímaním sociálneho života človeka.
Prvé zmienky kategórie každodennosti sa dajú vystopovať vo fenomenológií Edmunda Husserla. V jeho koncepte "Legenswelt" predstavuje sféru, v ktorej sa odohráva bežné vedomie človeka a ktoré funguje bez spochybňovania. Podľa Alfreda Schütza sa každodenné procesy uzatvárajú do "štruktúr zmyslu". Ide o rôzne druhy mikrosvetov medzi ktoré zahŕňa svet snov, svet náboženstva, svet vzťahov a podobne.
Problém vágnosti a neurčitosti pojmu každodennosť sa dá priblížiť cez dualitu a napätie medzi individuálnym jednaním a mocenskými sociálnymi štruktúrami. Každodennosť je priestor, ktorý je ilustrovaný dichotómiou:
- útopia / dystópia
- kontrola / sloboda
- ideológia / bežná kultúra
- nezávislosť / závislosť
- bezpečie / ohrozenie
- aktivita / pasivita
- privátne / verejné
- spotreba / produkcia
- bežné / špeciálne
- naše / cudzie
Sigmund Freud a Karl Marx predstavujú vedcov zastupujúcich skeptickú líniu voči schopnosti každodennosti vzdorovať mocenským štruktúram. Pre oboch teoretikov je každodennosť zároveň reálna aj nereálna. Je to skutočnosť ale aj maskou skutočnosti. Pod zdaním každodennosti podľa Freuda a Marxa existuje teda iná skutočnosť.[1]
Podľa Freuda je tým, čo sa skrýva pod zdaním každodenného života silná oblasť túžby a strachu. Môže sa prejaviť práve cez každodennosť v občasnom rečovom "brepte". Kultúra a spoločnosť slúži ako kontrola a cenzúra problémovej prítomnosti týchto síl.
Téma "skutočnosti za skutočnosťou" je prítomná aj v Marxovom pojatí každodennosti. Podľa Marxa a Engelsa sa zdanie každodennosti snaží zakryť alebo skresliť materiálne okolnosti a tým potlačiť ich ideologickú moc. Ideológia môže totiž fungovať len ako neviditeľná, ak je viditeľná je zároveň aj sporná. Preto sa každodennosť a ideológia prekrývajú. Obe musia byť vnímané ako sčasti neviditľné. Vyžadujú snahu a imagináciu aby boli uchopiteľné.
Každodennosť optikou kritických teórií
Každodennosť je v teóriach Theodora Adorna, Maxa Horkheimera, Györga Lukácsa alebo Herberta Marcuse vykreslená ako priestor odcudzenia moderného človeka. Podľa spomenutých vedcov je odcudzenie kľúčová dimenzia každodenného života v kapitalistickom systéme.
Rovnako aj v predstave André Lefèbvre každodenný život v byrokratickej spoločnosti kontrolovanej spotreby nahradil každodenné tvorivé, aktívne a originálne konanie jednotlivcov.
Erving Goffman vidí každodenný život cez metaforu divadla, javiska a zákulisia. Javisko je priestor, kde sa odohráva konanie medzi predpokladmi, konvenciami spoločnosti (oblečenie, vybavenie domácnosti, správanie...) a adaptáciou jedinca. Zákulisím sú nazývané aspekty konania, ktoré by mohli človeka zdiskreditovať, lebo sú považované za nevhodné. Hranice medzi javiskom a zákulisím nie sú vždy jasné ale vždy sú pozorne strážené, pretože zákulisie môže organizáciu alebo jednotlivca kompromitovať.
Každodennosť optikou teórií "tešiteľov"
Teoretici Michel de Certeau alebo John Fiske stotožňujú priestor každodennosti s populárnou kultúrou, ktorá je výrazom rezistencie voči normatívnym tlakom modernej spoločnosti.
De Certeau presúva svoju pozornosť z problematiky individua a prepája tému každodennosti so sférou zdieľanej kultúry. Jeho teória je optimistická v zmysle zvýraznenia schopnosti jedinca odporovať a vzdorovať mocensky orientovaným politickým stratégiam. Podľa jeho mienky majú "slabí" (ekonomicky, politicky...) ľudia k dispozícií rôzne formy taktík, ktorým odolávajú stratégiam "silných", ktorý svojimi rozhodnutiami vytvárajú a budujú mestá a každodenné priestory v jeho rámci (nákupné strediská, školy, úrady...). De Certeau hovorí o tak zvanej guerillovej vojne, ktorú vedú "slabí" voči "mocným". Ide o mechanizmus rezistencie proti existujúcemu sociálnemu usporiadaniu. Odohráva sa aj na úrovni mediálnej agendy. Taktiky "slabých" sa premietajú v ovládaní významov, vytváranií vlastných textov alebo reinterpretácií mediálnych posolstiev.[2]
Každodennosť optikou psychoanalytickej teórie
Každodennú kultúru vytvárame a zároveň sme do nej vložený. Ide o paradoxnú povahu každodenného života. Teória využíva symbolického významu "prechodového objektu", ktorý v psychoanalýze predstavuje predmet, o ktorom si dieťa myslí, že sa nachádza medzi ním samým a inou osobou. Dieťa objekt samo vytvára ale zároveň platí, že objekt existoval aj pred aktom vytvorenia. Rovnako je zasadená aj každodennosť, ktorá je podľa Donalda Winnicotta charakterizovaná konštantným napätím medzi nájdením a vytvorením, významami vnútenými a vytvorenými, pasivitou a aktivitou.
Zdroj
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ HIGHMORE, Ben. The everyday life reader. New York: Routledge, 2002, xvi, 373 p. ISBN 04-152-3025-X.
- ↑ DE CERTEAU, Michel. The Practice of Everyday Life, trans. Steven Rendall, University of California Press, Berkeley 1984
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Človek (filozofia)
Človek a príroda
Šťastie (pocit)
Šifra (filozofia)
Štedrosť
Štruktúra (filozofia)
Adekvátny (filozofia)
Aktivita (filozofia)
Akt (filozofia)
Apetitus
Autonómia (filozofia)
Blaženosť
Bytie človeka
Celok
Chaos (filozofia)
Cieľ (zámer)
Cudzota
Demiurg (filozofia)
Dianie
Diskurz (filozofia)
Dokonalosť
Donucovanie
Druhý (filozofia)
Egotizmus
Ekonomický materializmus
Elitárstvo
Energia (filozofia)
Eutrapelia
Exotika
Fakticita (filozofia)
Fikcia (filozofia)
Filozofia a mýtus
Filozofia a parafilozofické
Filozofická disciplína
Filozofický slovník
Filozofovanie
Forma pohybu hmoty
Gnostici
Grécka kozmogónia
Harmónia (filozofia)
Hlúposť
Humanita
Ideál (filozofia)
Inakosť
Individuácia (filozofia)
Intenzita (filozofia)
Intersubjektivita
Ireverzibilný proces
Ja
Jednota
Jednotlivina
Jemnosť
Každodenné uvedomovanie si svojej vlastnej životnej cesty
Každodennosť
Kategória času
Kategória vývojovosti
Kehre
Koexistencia
Komparácia filozofií
Konanie (činnosť)
Konečnosť
Koniec
Kontemplácia
Kontinuita
Kríza rozumu
Kríza vedy
Krivda
Krutosť
Kultúrotvorná funkcia filozofie
Kvalita (filozofia)
Lahodenie
Latentná filozofia
Lož
Múdrosť (filozofia)
Materiálny proces
Materiálny svet
Materiálny vzťah
Metajazyk
Metakritika
Metateória
Mienenie
Mienka
Miera (filozofia)
Miesto (vymedzená časť priestoru)
Mimézis
Mnohosť
Možný svet
Možný zvuk
Modalita (filozofia)
Moderna (filozofia)
Morálne zlo
Moralita
Mužnosť
Mužskosť
Mudrc
Myšlienka
Mysliteľ
Náklonnosť
Národná filozofia
Náruživosť
Názor
Naplnenosť
Narácia (Lyotard)
Naratológia
Nazeranie (filozofia)
Neúčelnosť
Nebesia
Nedokonalosť
Nedostatok
Nekonečno
Nemožný svet
Nepodloženosť
Nepodmienenosť
Nepopierateľnosť
Nepoznateľno
Nepravda
Nereduktívnosť
Neurčitosť
Nevedomosť (neznalosť)
Nevyčerpateľnosť
Nevyhnutnosť
Ničenie
Ničiteľ
Ničota
Objektívno
Objektivita (filozofia)
Objekt (filozofia)
Obraz (filozofia)
Obraz sveta
Obsah (filozofia)
Obscenita
Odčinenie
Odraz (filozofia)
Okultná kvalita
Organický systém
Organizmus (filozofia)
Osud
Osvietenie (filozofia)
Osvojovanie si sveta človekom
Označované a označujúce
Ozvláštnenie
Pamäť (filozofia)
Platonická láska (láska bez zmyselnosti)
Pochybnosť
Podklad
Podmienenosť
Pohyb (filozofia)
Pojem filozofie
Pojem kategórie
Pojem objektu
Pojem rozdielu
Pojem subjektu
Pokoj
Pokora
Pokrok
Polemika
Polymatia
Poníženie
Popud
Poriadok
Porovnávanie
Posúdenie
Povedomie
Pozícia
Poznanie sveta
Poznateľnosť
Práca (všeobecne)
Príjemnosť
Príklad
Prípad
Pravda (filozofia)
Prax (filozofia)
Predstava
Predvedecká skúsenosť
Presvedčenie
Pretržitosť
Previnenie
Priebeh
Priestor (filozofia)
Protiklad
Reflexia (filozofia)
Rozlišovanie (filozofia)
Rozpriestranenosť
Rozumenie
Sila (filozofia)
Skúsenosť (aristoteles)
Slovo (filozofia)
Spoločenský systém
Spravodlivosť
Stochastický proces
Subjekt (filozofia)
Svetlo (filozofia)
Svet (všetko)
Teleofóbia
Teleso (Descartes)
Teleso (Leibniz)
Telo (filozofia)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk