A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kaštieľ v Častkovciach (nem. Schloß Czastkowitz) je neskoro-renesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia, ale má staršie jadro, ktoré je z 15. storočia (pravdepodobne z roku 1420), v 2. polovici 18. storočia bol neskorobarokovo prestavaný. Kaštieľ je situovaný na južnom okraji obce na dôležitom stredovekom cestnom spoji z Čachtíc do Vrbového. Kaštieľ v protitureckých vojnách slúžil ako opevnená kúria ochraňujúca obchodnú cestu. Jej význam vzrástol predovšetkým po roku 1541, kedy Turci dobili Budín a Ostrihom, čím sa slovenské územie dostalo do bezprostredného ohrozenia. Oblasť Považia bola často rabovaná tureckými nájazdmi po zvyšok 16. a 17. storočia.
V tomto období patrila obec Častkovce spolu s kaštieľom do panstva Čachtického hradu, ktoré bolo majetkom rodu Bátoriovcov. Sobášom Alžbety Bátoriovej s významným uhorským magnátom a hlavným veliteľom uhorských vojsk v protitureckých vojnách Františkom Nádašdym prešiel kaštieľ do vlastníctva rodu Nádašdyovcov. V tomto období bol kaštieľ často využívaný manželom Alžbety Bátoriovej. Navyše sa predpokladá, že bol systémom podzemných katakomb prepojený so 4 kilometre vzdialeným Čachtickým hradom.[1]
Dejiny
Približne okolo roku 1640 dochádza k prvým stavebným zásahom do pôvodne stredovekej stavby. Pôdorys sa rozširuje smerom na juh. Týmto dostáva objekt tvar písmena L. Spevňuje sa južné nárožie, upravuje sa opevňovací val. V tomto období, ešte pri pretrvávajúcom ohrození Turkami malo vybudovanie tohto nového, nákladnejšieho obranného zariadenia z konca 17. storočia väčšiu dôležitosť, ako budovanie rozsiahleho obytného krídla.
Približne na prelome 17. a 18. storočia dochádza zmene majiteľov kaštieľa z Nádašdyovcov na významný uhorský šľachtický rod Révayovcov z oblasti Turca. Najvýznamnejší predstaviteľ rodu zviazaný s kaštieľom bol gróf Ján Révai, neskorší spišský biskup, ktorý sa v r. 1748 v kaštieli narodil. Počas držby kaštieľa Révayovcami dochádza k ďalšej stavebnej etape, ktorá začína v r. 1738 a končí v roku 1745. Presné údaje boli zistené v archíve rodiny Révayovcov, ktorý obsahuje stavebné denníky a rozsah prác. V roku 1766 dochádza k požiaru kaštieľa po ktorom sa zachovalo len prízemie. Dnešnú podobu kaštieľa najviac poznačuje prestavba z r. 1772 v klasicizujúcom barokovom slohu tereziánskeho obdobia. Integrálnou súčasťou tejto prestavby bolo zdôraznenie významu piana nobile charakteristickými slohovými prvkami, vybudované bolo reprezentačné schodisko. V tejto dobe vznikla pred hlavnou fasádou malá odpočinková zeleň s malou vodnou plochou.
Autora projektového riešenia kaštieľa nepoznáme, ale v období poslednej stavebnej etapy rekonštrukcie má stavebná komora u Uhorskej kráľovskej komory dobre organizovanú projektovú činnosť, ktorá v oddelení šľachtických sídel zamestnáva rad architektov, akými boli Hillebrandt, Mayerhoffer, Fellner a iní. Rozbor architektonických detailov kaštieľa nasvedčuje, že autorom bol niekto z tvorčieho okolia arch. Jakaba Fellnera, ktorý je okrem iných aj architektom Kutscherfeldovho paláca na Hlavnom námestí v Bratislave, v ktorom dnes sídli francúzske veľvyslanectvo.
Rozsiahla rekonštrukcia, ktorá preniesla kaštieľ do dnešnej podoby prebehla v 80-tych rokoch 20. storočia. Kaštieľ a park bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1974. Od roku 1985 je vyhlásený za chránený areá[3] l.
Stavebno-historický vývoj
V auguste 1978 bol spracovaný podrobný architektonický a historický prieskum kaštieľa doc. PhDr. Fašangovou a Ing. arch. Lukáčom z fakulty architektúry SVŠT Bratislava. Neskôr aj správa Okresnej pamiatkovej správy Trenčín, ktorú vypracoval Ing. Frola.
Stavebno-historický vývoj kaštieľa môžeme rozdeliť do štyroch etáp.
- I. etapa – obdobie neskorého stredoveku (pravdepodobne okolo roku 1420.)
- II. etapa – výstavba neskororenešančného kaštieľa (v roku 1640)
- III. etapa – prestavba a nadstavba kaštieľa (od roku 1738 do roku 1745)
- IV. etapa – prestavba v klasicizujúcom barokovom slohu (v roku 1772)[4]
Významné osobnosti spojené s kaštieľom v Častkovciach
- Alžbeta Bátoriová
- František Nádašdy
- Ján Révai
- Anton Révai
- Jakab Fellner
- Michal Orság
- Karl Friedrich von Grävenitz
-
Alžbeta Bátoriová – majiteľka kaštieľa
-
František Nádašdy – majiteľ kaštieľa
-
Ján Révai – narodený na kaštieli v Častkovciach
-
Jakab Fellner – významný uhorský barokový architekt, autor súčasnej podoby kaštieľa v Častkovciach
Poloha
Kaštieľ je situovaný na južnom okraji obce, na východ od cestnej komunikácie 504-, z ktorej vedie kolmá pôvodne alejová cesta k juhozápadnému nárožiu kaštieľa. Pôvodne bol kaštieľ situovaný uprostred rozsiahleho parku. Následkom povojnovej výstavby rodinných domov, štadióna, školy a kostola však kaštieľ toto dominantné postavenie stratil.
Okolie
K prírodným európskym unikátom patrí park. Objekt, s rozlohou 3,56 ha patril pôvodne ku kaštieľu. Nachádza sa v ňom mnoho vzácnych drevín. V roku 1985 bol vyhlásený ako chránený areál. Do katastrálneho územia obce zasahuje chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, vyhlásená v roku 1976. Jej časť v okolí pútnického vrchu Plešivec (484 m n. m.) vypínajúceho sa nad obcou, bola v roku 1976 vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Jej výmera je 56,5 ha a ochrana sa týka predovšetkým skalnej lesostepi. Prírodná pamiatka Brehové porasty Dubovej bola vyhlásená v roku 1983.
Referencie
- ↑ Významné pamiatky v obci :: Obec Častkovce . obeccastkovce.webnode.sk, . Dostupné online.
- ↑ VRTEL, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. 3. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, s.r.o., 2017, 2017. ISBN 978-80-8115-247-4. S. 303.
- ↑ História obce :: Obec Častkovce . obeccastkovce.webnode.sk, . Dostupné online.
- ↑ Karlík, Jozef a kol. „Častkovce – Monografia obce.“Tising, Nové Mesto nad Váhom: 2015.
Súradnice: 48°41′16″S 17°46′55″V / 48,687865°S 17,782045°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk