Kórejčania označujú svoj vek slovom sal (살) a počítajú ho systémom kórejských čísloviek (na rozdiel od rokov letopočtu, ktoré počítajú systémom sino-kórejských čísloviek). Novonarodené dieťa má už jeden rok. Započítava sa totižto aj obdobie v matkinom lone od počatia až po narodenie.

Tradične sa človeku pripočíta 1 rok veku života na Sollal (kórejský tradičný Nový rok), hoci Kórejčania oslavujú aj svoje narodeniny. Tradične – podľa lunárneho kalendára. Potom rozdiel medzi európskym a kórejským počítaním môže dosiahnuť 1 až 2 roky. Je to síce oficiálny spôsob počítania veku v Južnej Kórei, ale najmä súčasná generácia ovláda aj európsky spôsob. Dôležité pri uvádzaní veku je, aby sa podal aj ročník narodenia (tzv. ňjonsäng).

Dôležitým vekom v živote Kórejčanom je sto dní od dňa narodenia pägil, ďalej jeden rok od narodenia tol, ktoré sa tradične oslavujú v kruhu rodiny. Ďalším významným sviatkom v živote sú 60. narodeniny hwanggap. Po tomto 60-ročnom životnom cykle sa začína vek počítať znovu od začiatku. Medzníkom sú aj 88. narodeniny tzv. misu.

Keďže v celej kórejskej spoločnosti existuje dosť prísna hierarchia vzťahov, vek tu hrá veľmi dôležitú úlohu. Keď prvá osoba pozná vek druhej osoby, dokáže vyberať vhodné výrazové prostriedky a gramatické formy, ktoré odzrkadľujú, v akom postavení je daná osoba voči prvej (rodič, partner, súrodenec starší, mladší, dieťa, nadriadený, kolega, podriadený atď.). Kvôli tomu v Kórei nie je neslušné pýtať sa na vek, a ani na vek ženy. Jedine tak je možné prejaviť náležitú úctu danému človeku.