A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kórejská republika | |||||
| |||||
Národné motto: 홍익인간 (de facto) Hongik Ingan "Všeobecne prospieť ľudskému svetu" | |||||
Štátna hymna: Ägukka (애국가) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | 대한민국 – Tähan minguk | ||||
• krátky | Hanguk | ||||
Hlavné mesto | Soul 37°33′ S.š. 126°58′ V.d. | ||||
Najväčšie mesto | Soul | ||||
Úradné jazyky | kórejčina
| ||||
Štátne zriadenie prezident predseda vlády |
prezidentská republika Mun Čä-in (문재인 , 文在寅) Kim Boo-kyum (김부겸 , 金富謙) | ||||
Vznik | 15. august 1948 | ||||
Susedia | Severná Kórea | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
100 210 km² (107.) 301 km² (0,3 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2017) • hustota (2017) |
51 446 201 (27.) 507/km² (23.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2018 1 693 mld. $ (12.) 41 388 $ (32.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2015) | 0,901 (18.) – vysoký | ||||
Mena | kórejský won (원) (KRW) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
UTC+9 (UTC) UTC+9 (UTC) | ||||
Medzinárodný kód | KOR / KR | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | KR | ||||
Internetová doména | .kr | ||||
Smerové telefónne číslo | +82 |
Súradnice: 36°S 128°V / 36°S 128°V
Kórejská republika (hovorovo označovaná aj ako Južná Kórea, čo však nie je oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu) je štát ležiaci na juhu Kórejského polostrova. Hlavným mestom je Soul. Jeho severným susedom je Kórejská ľudovodemokratická republika, hranicu tvorí tzv. demilitarizovaná zóna. V blízkosti Kórejskej republiky sa nachádza Japonsko, Čína a Rusko.
Pôvod názvu krajiny
Názov Kórea, ktorý sa používa v „západnom“ svete, sa odvodzuje od názvu stredovekého kráľovstva Korjo (고려). Do Európy ho priniesol Marco Polo zo svojich výprav do Číny. V samotnej Kórei (tak na severe ako aj na juhu) sa používa výlučne na označenie obdobia panovania dynastie Korjo (918 – 1392).
V Kórejskej republike sa na označenie štátu používa názov „Hanguk“ (한국, krajina ľudu Han), jazyka „Hangugo“ (한국어, jazyk národa Han), celého polostrova „Hanbando“ (한반도, polostrov Han). Je to skrátený tvar od „Tähan minguk“ (대한민국) čo v preklade znie ako „Republika veľkého národa Han“. Tento názov sa odvodzuje od 10 rokov trvajúceho cisárstva „Tähan čeguk“ (대한제국) (1897 – 1907) a od troch kmeňov Han (Činhan – 진한, Mahan – 마한 a Pjonhan – 변한), ktoré obývali južnú časť Kórejského polostrova niekedy na začiatku nášho letopočtu.
Obyvateľstvo
Až 99,9% obyvateľstva Kórejskej republiky tvoria Kórejčania. S počtom 51,4 miliónov sa zaraďuje na 27. miesto na svete. Hustotou zaľudnenia 507 osôb / km² je jednou z najhustejšie obývaných krajín na svete (23. miesto). Tak ako sa menili všetky sféry kórejskej spoločnosti, tak sa v posledných desaťročiach prudko menilo aj zloženie obyvateľstva. Prevažne agrárna krajina 50-tych rokov 20. storočia (počet obyvateľov zamestnaných v poľnohospodárstve dosahoval až 60%, v mestách žilo 20%) sa zmenila na vysoko urbanizovanú (v mestách dnes žije 75%) a priemyselnú krajinu (dnes pracuje v poľnohospodárstve 6,4% obyvateľov), v súčasnosti na post-priemyselnú krajinu.
Za vysoký stupeň urbanizácie je zodpovedné najmä:
- situácia po kórejskej vojne – veľký počet utečencov zo severu
- od 60. rokov prudký priemyselný rozvoj sústredený v mestách
- v 70. rokoch hnutie „Nová dedina“ (Sämaul undong 새마을 운동)
Najväčšie mestá majúce viac ako milión obyvateľov sú Soul (서울, okolo 11 miliónov obyvateľov), Busan (부산, 3,7), Inčon (인천 2,5), Daegu (대구 2,5), Ulsan (울산 2), Dedžon (대전 1,4) a Kwangdžu (광주 1,4).
60-te roky 20. storočia boli charakterizované vysokým prirodzeným prírastkom obyvateľstva vo výške 2,6%. Klesavý trend v posledných rokoch (pokles na 1% v 90-tych rokoch) sa prejavil najviac v súčasnosti, keď prirodzený prírastok obyvateľstva dosahuje 0,62%.
Z pohľadu náboženskej príslušnosti 46% ľudí sa nehlási k žiadnemu konkrétnemu náboženstvu či cirkvi. Zvyšných 54% je rozdelených v pomere 26% kresťanov, 26% budhistov, 1% konfuciánov a 1% iné menšinové vyznania (napr. čondokjo, islam atď.)
Administratívne členenie
V súčasnosti je Kórejská republika delená na:
špeciálne vydelené mesto
- Soul – zároveň aj hlavné mesto Kórejskej republiky
6 miest pod priamym riadením vlády
8 provincií
1 autonómna oblasť
- ostrov Čedžu-do
Politický systém
Kórejská republika je parlamentnou demokraciou prezidentského typu. Hlavou štátu a zároveň najvyšším predstaviteľom výkonnej moci je prezident volený vo všeobecných voľbách na jedno volebné obdobie raz za päť rokov bez možnosti znovuzvolenia. Prezidentom štátu je Moon Jae-in. Prezident menuje premiéra a celý vládny kabinet so súhlasom parlamentu.
Druhou zložkou moci je jednokomorový parlament Kukhwe (국회, Národné zhromaždenie). Zástupcovia do kórejského parlamentu (299 miest) sú volení vo všeobecných voľbách, ktoré sa konajú každé 4 roky. Parlamentný systém je založený na viacerých politických stranách. Posledné parlamentné voľby sa konali v auguste 2012. Od týchto volieb sú v parlamente poslanci za 4 štyri politické strany: strana Saenuri (새누리당; 142 miest v parlamente), Nová politická aliancia pre demokraciu (새정치민주연합; 130 miest), Zjednotená progresívna strana (통합진보당; 5 miest), Strana justície (정의당; 5 miest) a dvaja nezávislí poslanci.
Prvá ústava Kórejskej republiky bola schválená 17. júla 1948. Odvtedy prešla 5 veľkými zmenami (v rokoch 1960, 1961, 1972, 1980 a 1987). So zmenou ústavy nastala aj zmena vo vládnutí a tieto hraničné roky sú zároveň roky nasledujúcich „republík“ – momentálne je to tzv. 6. republika (od roku 1988 dodnes).
Hospodárstvo
Krajina označovaná ako jeden z „Ázijských tigrov“ prešla za posledných 50 rokov obrovskými celospoločenskými zmenami, týkalo sa to aj hospodárstva. Prakticky až do 60. rokov 20. storočia Kórea bola tradičnou poľnohospodárskou krajinou, kde až takmer 60% ekonomicky činného obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve (dnes je to 6,4%).
Navyše charakter hospodárstva bol zdedený ešte z feudalizmu a čias kolonializmu (do roku 1945), navyše úplne zničené počas Kórejskej vojny (1950 – 1953).
Od nástupu generála Pak Čong-hi (박정희) k moci sa situácia začala postupne meniť. Na základe urovnania vzťahov s Japonskom v roku 1965 poskytlo Japonsko Kórejskej republike odškodnenie vo výške 300 miliónov USD. Navyše si vláda zobrala od USA dlhodobú pôžičku vo výške 200 miliónov USD. Investície do modernizácie priemyslu a strategické partnerstvá vlády so súkromným sektorom t. j. podpora tzv. čäbolov (ako sú Hyundai (현대), Samsung (삼성), Daewoo (대우), Goldstar – LG atď.) dali ekonomike prudký impulz.
Tak sa mohol HDP vo výške asi 2 miliárd USD zo začiatku 60. rokov (porovnateľný s najchudobnejšími krajinami Ázie a Afriky) zvýšiť na súčasných okolo 1 650 miliárd USD (v roku 2018). HDP na hlavu (per capita) sa zvýšilo z asi 100 USD na súčasných 41 351 USD (2018), čo je asi 25-krát viac ako na Severe a zároveň porovnateľné s vyspelými európskymi krajinami. Dnes na základe nominálneho HDP je juhokórejská ekonomika 10. najsilnejšou na svete.
V roku 1997 prekonala aj Kórejská republika Ázijskú ekonomickú krízu.
Ekonomický rast po prekonaní krízy:
1998 – 1999 – 2000 – 2001 – 2002 – 2003 – 2004 – 2005
6,9% – 9,5% – 8,5% – 3,3% – 7% – 3,1% – 4,6% – 3,9%
S rastom okolo 4%, infláciou 2% a nezamestnanosťou na úrovni 3,7%, HDP nominálne vo výške 793 miliárd USD (10. miesto na svete) stojí ekonomika Kórejskej republiky dobre, ale udržateľný rozvoj stále vyžaduje pokračovanie reforiem.
Štátne sviatky
- Nový rok (1. januára) – začiatok nového roka podľa solárneho kalendára
- Sollal (설날) – 1. deň 1. mesiaca – začiatok nového roka podľa lunárneho kalendára – tradičný začiatok roka vo Východnej Ázii
- Samil undong (삼일운동) – 1. marca – oslava výročia Hnutia nezávislosti 1. marca (1919), keď sa po celom polostrove rozšírilo ľudové hnutie za nezávislosť
- Deň sadenia stromov Šikmogil (식목일) – 5. apríla – v Kórejskej republike sa hromadne sadia stromy
- Deň detí – 5. mája – veľké oslavy pre deti po celej krajine
- sviatok Tano (단오)
- Budhove narodeniny (석가탄신일) (8. deň 4. mesiaca) – podľa lunárneho kalendára – ulice sú vyzdobené, budhisti oslavujú v svätyniach
- Pamiatka padlých v boji (현충일) (6. júna) – celonárodná slávnosť oslavy pamiatky všetkých Kórejčanov, ktorí padli v boji za vlasť
- Deň ústavy Kórejskej republiky (제헌절) (17. júla) – výročie prvej ústavy Kórejskej republiky z roku 1948
- Deň oslobodenia (15. augusta)(광복절) – výročie oslobodenia zo 40-ročnej japonskej okupácie (1945) a výročie vzniku Kórejskej republiky v roku 1948
- Deň vďakyvzdania Čchusok (추석) – 15. deň 8. mesiaca – podľa lunárneho kalendára – najväčší a najviac tradičný kórejský sviatok, keď sa všetci Kórejčania vracajú do svojho rodiska, navštevujú hroby predkov, vzdávajú im vďaku a celá rodina spolu oslavuje
- Deň založenia národa (개천철) (3. októbra) – podľa mýtu v tento deň v roku 2333 pred Kr.. Tangun (단군) založil kórejský národ
- Ježišove narodeniny (성탄절) (25. decembra) – oslava Vianoc na západný štýl, oslavujú všetci Kórejčania či sú kresťania alebo nie
V roku 2010 pripadne Sollal (설날)– kórejský nový rok (1. januára podľa lunárneho kalendára) na 14. februára, Budhove narodeniny (8. apríla podľa lunárneho kalendára) na 21. mája a sviatok Čchusok (추석) (15. augusta podľa lunárneho kalendára) na 22. septembra.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kórejská republika
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. júl
1. jún
1. november
1. október
10. február
10. jún
10. september
11. august
11. marec
12. apríl
12. december
12. február
12. júl
12. jún
12. január
12. marec
13. apríl
13. august
13. február
13. marec
13. november
14. apríl
14. júl
14. marec
15. apríl
16. november
17. február
17. máj
17. marec
18. august
18. december
1861
1871
1872
1873
1875
1877
1878
1879
1882
1883
1884
1885
1890
1891
19. december
19. marec
19. október
19. storočie
1900
1901
1903
1945
1946
1947
1948
1949
1949 na Slovensku
1950
1950 na Slovensku
1950 vo vede
1951
1952
1953
1954
1955
1985
2. február
2. júl
2. jún
2. január
20. marec
20. storočie
2004
2006
2008
2013
2015
2016
2017
2020
2022
21. apríl
21. február
21. jún
21. január
21. október
21. september
21. storočie
22. august
22. december
22. február
22. september
23. január
23. marec
24. apríl
24. august
25. február
25. jún
26. august
26. február
26. január
26. marec
27. jún
27. marec
27. október
28. apríl
28. jún
28. november
29. marec
3. apríl
3. december
3. jún
3. november
30. december
30. júl
30. marec
31. január
31. marec
31. október
4. apríl
40. roky 20. storočia
5. apríl
5. august
5. december
5. jún
5. január
5. máj
50. roky 20. storočia
6. február
6. marec
6. október
60. roky 20. storočia
7. jún
8. apríl
8. február
8. júl
8. jún
8. január
8. marec
8. október
9. apríl
9. jún
9. máj
9. október
ABBA (hudobná skupina)
Adriano Panatta
Aerosmith
Agnetha Fältskogová
Akcia P
Alan Silvestri
Alberto Juantorena
Albert Einstein
Albert Lebrun
Anna Daučíková
Anna Jantar
Ann C. Crispinová
Anton Ondruš
Berkélium
Bernard Bober
Bertrand Russell
Bill Murray
Bjarne Stroustrup
Bobby McFerrin
Cecil Frank Powell
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chris Niedenthal
Constantin Carathéodory
David Brin
Desaťročie
Doprava
Dušan Radolský
Edgar Rice Burroughs
Ed Harris
Elena Holičková
Eliel Saarinen
Emil Abderhalden
Emil Jannings
Eric Carr
Eric Maskin
Eva Matejková
George Orwell
George Richards Minot
Grigorij Kulik
Grzegorz Lato
Harry S. Truman
Helen Clarková
Irena Brežná
Ivana Čornejová
Ivan Hlinka
Ivan Romančík
Iveta Zuskinová
Ján Danko (poslanec)
Ján Kotuľa
Ján Kovalik
Jörg Haider
Július Šupler
Jacques Rupnik
Jana Bodnárová
Jana Plichtová
Janez Drnovšek
Jan Jankeje
Jan Konůpek
Jaroslav Kocian
Jitka Molavcová
Jitka Němcová
Jody Williamsová
Joe Perry
John Candy
John Rabe
Jordánsko
Joseph Alois Schumpeter
Josiane Balasko
Joyce Banda
Jozef Prokeš
Julie Walters
Kórejská ľudovodemokratická republika
Kórejská republika
Kórejská vojna
Kamila Magálová
Karol Duchoň
Kathy Bakerová
Krzysztof Wielicki
Kultúra (spoločenské vedy)
Kurt Alder
Kurt Weill
Léon Blum
Leo Pavlát
Lino Červar
Mária Bátorová
Marcel Mauss
Marc Aaronson
Marián Andel
Marián Masný
Mark Spitz
Matúš Dulla
Milada Horáková
Milan Belica
Milan Ivanka
Miloš Fišera
Mory Kanté
Národnosocialistická nemecká robotnícka strana
Natasha Vita-More
Nový Zéland
OSN
Othmar Spann
Otto Paul Hermann Diels
Péter Esterházy
Peter Biroš
Peter Gabriel
Peter Holka
Peter Oremus (politik)
Peter Stašák
Ramana Mahariši
Richard Dean Anderson
Robert Z’Dar
Ron Perlman
Sahle-Work Zewde
Siemens (podnik)
Slovensko
Stasi
Steve Wozniak
Storočie
Suzi Quatro
Tadeus Reichstein
Tomáš Galis
Viliam Hornáček
Vladimír Kostilník
Walter Eucken
William H. Macy
William Hurt
Zaha Hadidová
Zora Mintalová Zubercová
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk