A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Juzuru Hanjú 羽生 結弦 | |
|---|---|
 | |
| Juzuru Hanjú na ZOH 2018 | |
| Osobné informácie | |
| Reprezentuje krajinu |  Japonsko |
| Dátum narodenia | 7. december 1994 (28 rokov) |
| Miesto narodenia | Sendai, Japonsko
|
| Bydlisko | Toronto, Kanada Sendai, Japonsko |
| Výška | 172 cm |
| Tréner | Brian Orser Tracy Wilsonová Ghislain Briand |
| Bývalí tréneri | Nanami Abe Šoitirou Tuzuki |
| Choreograf | David Wilson Jeffrey Buttle Shae-Lynn Bourne |
| Korčuliarsky klub | ANA Minato Tokyo Toronto Cricket, Skating and Curling Club |
| ISU Osobné rekordy | |
| Celkové skóre | 322.59 (Skate Canada 2019) |
| Krátky program | 111.82 (Majstrovstvá štyroch kontinentov 2020) |
| Voľný program | 212.99 (Skate Canada 2019) |
Juzuru Hanjú (jap. 羽生 結弦) (* 7. december 1994, Sendai, Japonsko) je japonský krasokorčuliar súťažiaci v kategórii mužov. Vďaka dokonalému technickému prevedeniu, širokej škále prvkov a nevídanému umeleckému prejavu je považovaný za najlepšieho krasokorčuliara v histórii.
Je dvojnásobným olympijským víťazom (2014, 2018), dvojnásobným majstrom sveta (2014, 2017), štvornásobným víťazom finále ISU Grand Prix (2013–2016), víťazom Majstrovstiev štyroch kontinentov (2020), juniorským majstrom sveta (2010), dvojnásobným víťazom juniorského finále ISU Grand Prix (2009, 2010) a päťnásobným majstrom Japonska (2012–2015, 2020). Má medaily z piatich ďalších Majstrovstiev sveta, bronz z roku 2012 a 2021, striebro z rokov 2015, 2016 a 2019.
Víťazstvom na Majstrovstvách štyroch kontinentov v roku 2020 sa Juzuru Hanjú stal prvým a jediným mužským krasokorčuliarom, ktorý dosiahol tzv. Super Slam – zvíťazil vo všetkých hlavných juniorských aj seniorských súťažiach (Majstrovstvá sveta, Finále ISU Grand Prix, Majstrovstvá štyroch kontinentov). Svetový rekord prekonal 19-krát, čo je najviac spomedzi jednotlivcov od zavedenia nového hodnotiaceho systému ISU v roku 2004. Je prvým krasokorčuliarom, ktorý dosiahol viac ako 100 bodov v krátkom programe, viac ako 200 bodov vo voľnej jazde a viac ako 300 bodov za celkový súčet bodov.
Juzuru Hanjú je prvým ázijským krasokorčuliarom, ktorý získal olympijské zlato v súťaži jednotlivcov. V devätnástich rokoch sa stal najmladším krasokorčuliarom, ktorý vyhral Olympijské hry od roku 1948, keď sa z víťazstva tešil Dick Button. Je taktiež prvým krasokorčuliarom v kategórii mužov, ktorý vyhral Olympijské hry dvakrát za sebou od čias Dicka Buttona v rokoch 1948 a 1952. V roku 2016 na súťaži CS Autumn Classic International v Kanade ako prvý skočil v súťaži štvoritý rittberger. Je prvým krasokorčuliarom z Ázie, ktorý viackrát vyhral Majstrovstvá sveta v kategórii mužov.
V rokoch 2013 až 2017 bol podľa oficiálneho rebríčka ISU najlepším krasokorčuliarom sveta v kategórii mužov.[1]
Kariéra
Sezóna 2010 – 2011: Seniorský debut
V sezóne 2010–2011 sa Hanjú vo veku pätnásť rokov presunul do seniorskej kategórie. Pri svojom debute na NHK Trophy obsadil 4. miesto.[2] Vo voľnej jazde skočil prvýkrát v súťaži ISU štvoritý toeloop. Na súťaži Cup of Russia skončil na 7. mieste.[3] Na národných majstrovstvách Japonska bol síce druhý po krátkom programe, no napokon obsadil konečné štvrté miesto. Následne sa predviedol na Majstrovstvách štyroch kontinentov 2011, kde získal striebornú medailu a vytvoril svoje nové osobné maximum v súčte bodov.[4] Jeho ďalšiu kariéru významne poznačila prírodná katastrofa. Hanjú trénoval na miestnom klzisku, keď jeho domovské mesto Sendai a celý priľahlý región zasiahlo v marci 2011 zemetrasenie a cunami. Hanjú vybehol ešte s korčuľami na nohách von a niekoľko dní strávil s rodinou v prístrešku pre obete zemetrasenia.[5] Domovské klzisko v Sendai bolo poškodené a kvôli ďalším tréningom sa presunul do Jokohamy a Hačinohe.[5][6] V tomto čase sa zúčastnil 60 krasokorčuliarskych show, aby tak získal možnosť trénovať.[7] V apríli 2011 sa predviedol aj v charitatívnej korčuliarskej show na podporu obetí.[6]
Sezóna 2011 – 2012: Prvá medaila z Majstrovstiev sveta
Sezónu 2011 – 2012 začal Hanjú víťazstvom na Nebelhorn Trophy.[8] V rámci série Grand Prix skončil na Cup of China štvrtý[9] a na Rostelecom Cup v Rusku zaznamenal svoje prvé GP víťazstvo, čím sa kvalifikoval do finále Grand Prix, kde skončil štvrtý.[10]
Na Majstrovstvách Japonska získal bronz a s ním aj miestenku na Majstrovstvá sveta. Pri svojom debute na MS skončil Hanjú siedmy v krátkom programe a druhý vo voľnej jazde, čo mu celkovo prinieslo premiérovú bronzovú medailu. Zlato získal Kanaďan Patrick Chan a striebro jeho krajan Daisuke Takahaši.[11]
V apríli 2012 zmenil Hanjú trénera a premiestnil sa do Toronta k Brianovi Orserovi.[7]
Sezóna 2012 – 2013
Sezónu začal Hanjú na Finlandia Trophy, kde zvíťazil. Vo voľnej jazde skočil dva štvorité skoky – toeloop a salchov – ten druhý prvýkrát na súťaži ISU.[12] Na prvej Grand Prix sezóny, Skate America, získal striebro, pričom v krátkom programe vytvoril nový svetový rekord s počtom bodov 95.07.[13] Na druhom podujatí, NHK Trophy, ktoré sa konalo v jeho rodnom meste, dosiahol v krátkom programe 95.32 bodu, čím opäť prekonal svoj rekord a celkovo zvíťazil.[14] Vo finále Grand Prix v Soči skončil napokon druhý.[15]
V decembri 2012 získal svoj prvý titul japonského šampióna.[16] Na Majstrovstvách štyroch kontinentov skončil druhý[17], na Majstrovstvách sveta štvrtý.[18]
Olympijská sezóna 2013 – 2014: Prvá zlatá olympijská medaila a titul majstra sveta
Olympijskú sezónu Hanjú otvoril viťazstvom na súťaži Finlandia Trophy. Na oboch podujatiach ISU Grand Prix, Skate Canada a Trophée Éric Bompard, obsadil druhé miesto, čím sa kvalifikoval do finále Grand Prix. Tu v krátkom programe vytvoril nový svetový rekord, 99.84 bodov, a zvíťazil[13]. Na Majstrovstvách Japonska získal svoj druhý titul a zaistil si tak účasť v tíme Japonska na ZOH v Soči a Majstrovstvách sveta 2014.[19]
V tímovej súťaži na zimných olympijských hrách 2014 v ruskom Soči sa Hanjú zúčastnil iba krátkeho programu, ktorý vyhral a získal tak pre tím Japonska 10 bodov.[20] Japonsko napokon skončilo bez medaily, celkovo piate. V individuálnej súťaži prekonal v krátkom programe svoj predchádzajúci svetový rekord a so skóre 101.45 sa stal prvým mužom, ktorý prekonal hranicu 100 bodov za krátky program. Vyhral aj voľnú jazdu a získal tak svoju prvú olympijskú zlatú medailu a taktiež prvú zlatú medailu pre Japonsko v tejto kategórii. Bolo to zároveň len druhé krasokorčuliarske zlato pre Japonsko, pred ním ho získala na ZOH 2006 v Turíne v kategórii žien Šizuka Arakawa.[21]
Sezónu zakončil Hanjú ziskom svojho prvého titulu na Majstrovstvách sveta v domácom prostredí v japonskom Saitame. Stal sa prvým krasokorčuliarom od čias Alexeja Jagudina v roku 2002, ktorý vyhral ZOH, Majstrovstvá sveta a finále Grand Prix v jednej sezóne.
Sezóna 2014 – 2015
Sezóna bola poznačená viacerými zraneniami. Hneď v jej úvode Hanjú odstúpil z Finlandia Trophy kvôli problémom s chrbátom.[22] Na Cup of China bol druhý po krátkom programe.[22] Nasledujúci deň počas rozkorčuľovania pred voľnou jazdou sa na ľade nešťastne zrazil s domácim Yan Hanom. Zranený Hanjú sa aj napriek tomu s náplasťami na hlave rozhodol už o pár minút nato nastúpiť do voľnej jazdy. Päťkrát v nej spadol, no stačilo mu to na zisk striebornej medaily.[23] Po súťaži mu museli zašiť zranené miesta na hlave a brade a odletel na vyšetrenie do Japonska, kde zistili, že mal nielen otlčenú hlavu a bradu, ale aj zranenú bránicu, ľavé stehno a pravý členok.[24]
Pár dní pred NHK Trophy Hanjú oznámil, že bude súťažiť, hoci nie je v ideálnej forme.[25] V krátkom programe sa trápil a skončil piaty.[26] Treťou najlepšou voľnou jazdou to vytiahol na celkové štvrté miesto, čím sa tesne kvalifikoval na finále Grand Prix a to len o 0.15 bodu. Vo finále vyhral krátky program aj voľnú jazdu (s novým osobným maximom a najlepším skóre sezóny)[27] a získal zlatú medailu o vyše 34 bodov pred Javierom Fernándezom.[28]
V decembri získal svoj tretí titul Majstra Japonska, keď vyhral krátky program aj voľnú jazdu.[29] Z exhibície však musel odstúpiť po zdravotných problémoch.[30] V ďalších dňoch podstúpil operáciu, dva týždne bol hospitalizovaný a trénovať mal začať po mesiaci. Začiatkom februára si však zranil pravý členok. Tréning obnovil až v marci v Japonsku bez trénera Briana Orsera.
Na Majstrovstvách sveta v Šanghaji vytvoril v krátkom programe svoje osobné maximum sezóny. Celkovo skončil druhý so stratou takmer 3 bodov na víťazného Španiela Javiera Fernándeza.[31]
V apríli sa prvýkrát zúčastnil tímovej súťaže World Team Trophy v Tokiu. Ako jediný súťažiaci obsadil prvé miesto v krátkom programe (s osobným maximom sezóny) aj voľnej jazde a prispel tak 24 bodmi, ktoré pomohli Japonsku získať bronzovú medailu za víťazným tímom USA a Ruskom.
Sezóna 2015 – 2016: Prekonávanie svetových rekordov
.jpg)
Pre svoju voľnú jazdu na túto sezónu si Hanjú vybral soundtrack z filmov Onmyōji a Onmyōji 2, ktoré zobrazujú život filozofa a astrológa Abe no Seimeia. Stretol sa aj s hercom, ktorý stvárnil hlavnú postavu, aby sa poradil, ako ju čo najlepšie stvárniť na ľade. Sezónu začal víťazstvom na Skate Canada Autumn Classic s náskokom 36 bodov pred Kanaďanom Namom Nguyenom.[32]
Na Skate Canada 2015 bol po krátkom programe šiesty po tom, čo namiesto štvoritého toeloopa skočil iba dvojitého. Vo voľnej jazde skočil tri štvorité skoky, salchov a toeloop v prvej polovici a ďalší toeloop v druhej polovici programu, čo mu prinieslo celkové druhé miesto za Patrickom Chanom.[33] Na NHK Trophy vytvoril v krátkom programe nový svetový rekord s počtom bodov 106.33. Čisto v ňom predviedol štvoritý salchov, kombináciu štvoritý toeloop-trojitý toeloop a trojitého axela. Vo voľnej jazde skočil čisto štyri štvorité skoky a získal 216.07 bodu, celkovo 322.40, čím vytvoril ďalšie dva svetové rekordy v počte bodov za voľnú jazdu a celkovo.[34]
Na finále Grand Prix v Barcelone prekonal v krátkom programe svoj rekord spred dvoch týždňov, keď získal 110.95 bodov.[35] Vo voľnej jazde prekonal ďalší svetový rekord, získal 219.48 bodov, celkovo teda 330.43 bodov a ako prvý krasokorčuliar svoje tretie víťazstvo vo finále GP za sebou. Pred druhým Fernándezom mal náskok 37.48 bodu, čím prekonal dovtedajší najväčší rozdiel (35,1) z roku 2004 vytvorený Jevgenijom Pľuščenkom.[36]
V decembri vyhral svoj štvrtý japonský titul po tom, čo vyhral krátky program aj voľnú jazdu.[37] Majstrovstiev štyroch kontinentov sa nezúčastnil, aby sa mohol sústrediť na Majstrovstvá sveta v Bostone.[38] Tu opäť predviedol čistý krátky program a vytvoril si náskok 12.04 bodu pred Javierom Fernándezom.[39] Vo voľnej jazde sa rukou dotkol ľadu po prvom štvoritom salchove, pri druhom pokuse spadol a prišiel tak o kombináciu, mal nečistý výjazd po trojitom axeli, namiesto trojitého salchova skočil len dvojitého a po trojitom lutze sa opäť dotkol rukou ľadu. Kvôli týmto chybám stratil svoj veľký náskok a skončil napokon druhý za Fernándezom.[40][41]
Koncom apríla Japonská korčuliarska federácia oznámila, že Hanjú sa bude najbližšie dva mesiace liečiť zo zranení. S bolesťami v ľavej nohe bojoval od začiatku sezóny. Kvôli nim sa rozhodol do svojej voľnej jazdy na MS zakomponovať ako tretí štvoritý skok salchov namiesto toeloopa.[42]
Olympijská sezóna 2017 – 2018: Druhá zlatá olympijská medaila
V sezóne 2017 – 2018 sa Hanjú vrátil k svojmu krátkemu programu Balada č.1 od Fryderyka Chopina, ktorým pred dvoma sezónami prekonával svetové rekordy. Vo svojej voľnej jazde sa taktiež vrátil k programu Seimei, ktorý predvádzal v sezóne 2015 – 2016.[43] Na prvej súťaži sezóny, Skate Canada Autumn Classic International, prekonal v krátkom programe svoj svetový rekord z finále Grand Prix 2015 – 2016, keď získal 112.72 bodov. Vo voľnej jazde však skončil až piaty a celkovo druhý za svojím tréningovým partnerom z Toronta, Javierom Fernándezom.[44]
Na súťaži Rostelecom Cup 2017 v Rusku bol Hanjú po krátkom programe druhý. Vo voľnej jazde prvýkrát skočil štvoritého lutza. Napokon skončil celkovo druhý. Začiatkom novembra 2017 si pri trénovaní štvoritého lutza zranil pravý členok a odstúpil z NHK Trophy.[45] To mu znemožnilo účasť vo finále Grand Prix, kde mohol bojovať o svoj piaty titul v rade. Kvôli zraneniu sa nezúčastnil ani na Majstrovstvách Japonska, ktoré slúžia ako kvalifikácia na olympijské hry. Vďaka svojmu vedúcemu postaveniu vo svetovom rebríčku ISU a ako obhajca olympijského zlata bol aj napriek tejto neúčasti nominovaný do japonského tímu pre olympijské hry v juhokórejskom Pchjongčchangu aj Majstrovstvá sveta v Miláne.[46]
Tímovej súťaže na zimných olympijskych hrách sa nezúčastnil, aby mohol v Toronote trénovať na individuálnu súťaž. Na tlačovej konferencii po jednom z oficiálnych tréningov Hanjú odhalil, že kvôli zraneniu nemohol až do januára trénovať[47] a trojité skoky začal skákať iba tri týždne a štvorité iba dva týždne pred olympijskou súťažou.
Dňa 16. februára Hanjú predviedol bezchybný krátky program, za ktorý získal 111.68 bodov a vedenie v súťaži.[48] Za voľnú jazdu získal 206.17 bodov a s celkovým súčtom 317.85 bodov získal svoju druhú zlatú olympijskú medailu za sebou. Naposledy sa to podarilo ešte v rokoch 1948 a 1952 americkému krasokorčuliarovi Dickovi Buttonovi.[49]
Majstrovstiev sveta v marci sa Hanjú nakoniec nezúčastnil, aby si doliečil zranený členok.
Neskôr v Tokiu bol Hanjú hostiteľom svojej prvej vlastnej show Continues with Wings, kam pozval krasokorčuliarov, ktorí ho počas kariéry ovplyvnili a inšpirovali.[50] Predviedol na nej mix svojich starých programov bez skokov, keďže sa stále liečil zo zranenia. V júni 2018 získal ocenenie People's Honour Award, prestížne ocenenie vlády, ktoré udeľuje japonský premiér. Hanjú je najmladším spomedzi ocenených od roku 1977, kedy sa táto cena udeľovala prvýkrát. Je taktiež prvým oceneným krasokorčuliarom.[51]
Programy
| Sezóna | Krátky program | Voľná jazda | Exhibícia |
|---|---|---|---|
| 2020-2021 |
|
|
|
| 2019-2020 |
|
Origin:
|
Hope and Legacy:
|
| 2018-2019 |
|
Origin:
|
|
| 2017-2018 |
|
|
prevedenie: CHEMISTRY Hope and Legacy:
|
| 2016-2017 |
|
Hope and Legacy:
|
|
| 2015-2016 |
|
|
|
| 2014-2015 |
|
|
|
| 2013–2014 |
|
|
|
| 2012–2013 |
|
|
|
| 2011–2012 |
|
|
|
| 2010–2011 |
|
|
|
| 2009–2010 |
|
|
|
| 2008–2009 |
|
|
|
| 2007–2008 |
|
|
|
| 2006–2007 |
|