Juraj Ribay
slovenský spisovateľ, jazykovedec, etnograf a publicista
Narodenie	28.03.175428. marec 1754 Bánovce nad Bebravou, Habsburská monarchia
Úmrtie	31. december 1812 (58 rokov) Torža, Rakúske cisárstvo (dnes Savino Selo, Srbsko)
Manželka	Alžbeta Ruprechtová
Literárny portál  Biografický portál

Juraj Ribay (iné tvary: Jur Ribay, Ryba, Rybay; * 28. marec 1754, Bánovce nad Bebravou – † 31. december 1812, Torža)^[1] bol slovenský spisovateľ, jazykovedec, etnograf a publicista.^[2]

Bol významným predstaviteľom osvietenskej vedy a zakladajúca osobnosť viacerých slavistických vedných disciplín. Udržiaval korešpondenciu s Jozefom Dobrovským a ďalším slavistami (J. P. Cerroni, K. B. Anton, A. Bačinský, F. Dürich).^[3] Počas pobytu v Pešti bol udržiaval kontakty s významnými šľachtickými vzdelancami a bibliofilmi (Ferenc Széchényi, Miklós Jankovich a i.).^[4]

Detstvo a štúdium

Narodil sa v roku 1754 na samote pri Bánovciach nad Bebravou (dnešná mestská časť Dolné Ozorovce).^[2] Jeho otec bol krčmárom, mal dve sestry, manželku Alžbetu a štyri deti.

Základnú evanjelickú školu navštevoval v Horných Ozorovciach, po jej úradnom zrušení pokračoval v Uhrovci, na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Modre, teológiu v Šoproni, na univerzite v Erlangene a v Jene.

Kariéra

Pôsobil aj ako súkromný učiteľ na panstve A. Karacsaya v Egyházasrádóc, ako organista a pomocný učiteľ v nemeckom cirkevnom zbore v Modre.

Po návrate zo štúdií v Jene žil istý čas v Prahe, kde sa zoznámil s viacerými katolíckymi i evanjelickými predstaviteľmi českého národného obrodenia.

Po návrate do Uhorska pôsobil okrem iného ako súkromný učiteľ Ľ. Ostrolúckeho, ako farár v Príbovciach a Bohuniciach, kde sa v júni 1785 oženil s Alžbetou Ruprechtovou z Modry.^[5] V decembri toho istého roku bol na odporúčanie superintendenta banského okolia Martina Hamaliara pozvaný za farára do Cinkoty pri Pešti, kde pracoval aj ako knihovník a korektor.

Titulný list prekladu diela (pôv. nemeckého autora) od Juraja Ribaya vydaný v Pešti r. 1795.

V roku 1793 spracoval Juraj Ribay návrh na vedeckú spoločnosť s názvom Inštitút, alebo česko-slovanská spoločnosť medzi Slovákmi v Uhorsku. Návrh obsahoval zárodky predstáv o vlastivednom výskume, o národnej vede, osvete, pestovaní materinského jazyka (v tom období šlo o biblickú češtinu) a kultúry. Spoločnosť mala mať tri členské okruhy: kandidátov, riadnych a čestných členov. S Ribayovými predstavami čiastočne korešponduje Učená spoločnosť banského okolia, založená v roku 1810 z iniciatívy Bohuslava Tablica.^[6]

Venoval sa zberateľskej práci (rukopisy a staré tlače), ktorá mala okrem vedeckého aj národno-uvedomovací charakter. Zbieral slovaciká, bohemiká, diela slovanských literatúr a hungariká, avšak jeho jedinečná knižnica sa nezachovala ako celok, jednotlivé diela sa nachádzajú v knižniciach v Pešti a v Prahe.

Juraj Ribay:

• bol spolutvorcom porovnávacej metódy v dejinách slovenskej jazykovedy
• zaoberal sa otázkou nahrádzania striednic za nosovky vo vývoji slovenčiny
• všímal si lexikálnu a frazeologickú stránku živého jazyka
• bol autorom rozsiahlych rukopisných prác
• zaujal negatívne stanovisko k bernolákovčine, sám mal podiel na používaní bibličtiny

Dielo

• 1795: Katechysmus o zdraví pro obecní lid a školskou mládež
• 1793: O pících a rostlinách
• 1795: Pravidla moresnosti aneb zdvořilosti jako i opatrnosti a zachovávani zdravi
• 1797: Príručná knižka o polním hospodářství

Dielo v elektronickej podobe

• Pravidla moresnosti aneb zdvořilosti jako i opatrnosti a zachovávani zdravi. Pešť : M. Trattner, 1795. 60 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
• Katechysmus o zdraví pro obecní lid a školskou mládež. Pešť : M. Trattner, 1795. 125 s.- dostupné v Digitálnej knižnici UKB

Referencie

Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike farnosti v Bánovciach nad Bebravou; pokrstený ako Georgius Riba

Zdroj

• RIBAY, Juraj. In: Slovenský biografický slovník V R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 83 – 84.