Juhoslovanské kráľovstvo - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Juhoslovanské kráľovstvo
Juhoslovanské kráľovstvo
Kraljevina Jugoslavija
Краљевина Југославија
 Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov 1929 – 1941 (1943, 1945) Nacistické Nemecko 
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946) 
Maďarské kráľovstvo 
Bulharské cárstvo (1908 – 1946) 
Nezávislý štát Chorvátsko 
Srbsko (1941 – 1944) 
Demokratická federatívna Juhoslávia 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Bože pravde, Lijepa naša domovino, Naprej zastava slave
Motto: Jedan narod, jedan kralj, jedna država
Geografia
Mapa štátu
Juhoslávia na mape Európy v 30. rokoch
Rozloha
247 542 km²
Najdlhšia rieka
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
13 929 988 (v roku 1931)
Štátny útvar
Vznik
3. október 1929
(premenovanie štátu na Kráľovstvo Juhoslávie)
Zánik
17. apríl 1941
(de facto, vyhlásením Demokratickej federatívnej Juhoslávie v roku 1943, zrušením monarchie a vyhlásením Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky v roku 1945)
Predchádzajúce štáty:
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Nástupnícke štáty:
Nacistické Nemecko Nacistické Nemecko
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946) Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Maďarské kráľovstvo Maďarské kráľovstvo
Bulharské cárstvo (1908 – 1946) Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Nezávislý štát Chorvátsko Nezávislý štát Chorvátsko
Srbsko (1941 – 1944) Srbsko (1941 – 1944)
Demokratická federatívna Juhoslávia Demokratická federatívna Juhoslávia

Juhoslovanské kráľovstvo, krátky tvar: Juhoslávia, bolo mnohonárodné konštitučné kráľovstvo na západnom Balkáne v rokoch 19291941 (resp. v exile do roku 1945). Hlavným mestom bol Belehrad.

Charakteristika

Kráľovstvo zaberalo 247 542 km² a v roku 1931 malo 13 929 988 obyvateľov.

Najväčšími skupinami obyvateľstva v roku 1931 boli Srbochorváti (74,4 %), Slovinci (8,5 %) a Nemci (4,3 %), zvyšok tvorili rôzne iné národnosti vrátane Slovákov.

46,4 % obyvateľstva tvorili pravoslávni, 39,4 % rímski katolíci a 11 % moslimovia.

Ekonomika

Obyvateľstvo sa väčšinou zaoberalo poľnohospodárstvom (80 %) a chovom dobytka. V produkcii vína bolo kráľovstvo na 4. mieste v Európe. Významné bolo aj rybárstvo a drevárstvo. Priemyselné výrobky štát prevažne dovážal výmenou za vývoz poľnohospodárskych produktov. Obchodoval najmä s Rakúskom, Talianskom a Česko-Slovenskom.

Jednotkou meny bol 1 dinár = 100 para.

Administratívne členenie

1929 - 1939:

V roku 1939 boli Sávska bánovina a Prímorská bánovina a časti niektorých ďalších bánovín spojené do novej bánoviny pod názvom Chorvátska bánovina, takže sa ich počet zredukoval z 9 na 8.

Dejiny

Štát vznikol v októbri 1929 premenovaním Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré vzniklo na konci roka 1918 v súvislosti s rozpadom Rakúsko-Uhorska. Na jeho čele stál rod Karađorđevićovcov. K premenovaniu došlo pár mesiacov po tom, ako kráľ v dôsledku národnostných nepokojov zrušil ústavu, rozpustil parlament, vyhlásil diktatúru a zmenil územnosprávne členenie z dovtedajších 32 oblastí na 9 bánovín. Na jeseň 1931 bola prijatá nová ústava, boli znovu vypísané voľby a obnovený parlament, ale postavenie panovníka zostalo silné a boli zakázané národné politické strany. Členenie na bánoviny bolo ponechané.

V roku 1934 chorvátsky radikál spáchal atentát na juhoslovanského kráľa Alexandra I. v Marseille. V nasledujúcich rokoch (1934 - 1941) nedospelého nového kráľa Petra II. zastupovala regentská rada. V rokoch 1935 až 1939 stál na čele juhoslovanskej vlády Milan Stojadinović, ktorý sa pokúšal o zblíženie s veľmocami Osi a zaviedol autoritatívnu vládu. Stojadinovićov nástupca Dragiš Cvetković sa dohodol s Chorvátmi a poskytol im v rámci Juhoslávie autonómiu, teda špeciálne postavenie. Prejavilo sa to aj na administratívnom členení: dovtedajšia Sávska bánovina a Prímorská bánovina (a niektoré ďalšie menšie susediace územia obývané prevažne Chorvátmi) boli zlúčené do jednej bánoviny nazvanej Chorvátska bánovina (veľmi približne na území dnešného Chorvátska).

Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa štát stal obeťou agresie Nemecka a Talianska. 17. apríla Juhoslávia kapitulovala, jej územie bolo rozdelené medzi Nemecko, Taliansko, Maďarsko a Bulharsko, pričom Chorvátsko dostalo formálnu nezávislosť pod kontrolou Nemecka.

Zdroje

  • Juhoslávia. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Königreich Jugoslawien na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Juhoslovanské kráľovstvo


Ílchanát
Írska republika (1919 – 1922)
Írske kráľovstvo
Írsky slobodný štát
Čampa (Vietnam)
Čečenská republika Ičkéria
Československá socialistická republika
Čiernohorská republika (1992–2006)
Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Čiernohorská socialistická republika
Čiernohorské kniežatstvo
Čiernohorské kráľovstvo
Škótske kráľovstvo
Španielske impérium
Štát Buenos Aires
Achájske kniežatstvo
Africké ríše
Ak Kojunlu
Albánska republika (1925 – 1928)
Albánske kniežatstvo
Antiochijské kniežatstvo
Argentínska konfederácia
Arménske kniežatstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Aténske vojvodstvo
Avarský kaganát
Azerbajdžanská demokratická republika
Aztécka ríša
Banátska republika
Benátska republika
Biafra (štát)
Bieloruská ľudová republika
Bosporská ríša
Britské impérium
Bulharská ľudová republika
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské kniežatstvo
Byzantská ríša
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chotanské kráľovstvo
Cyperské kráľovstvo
Druhá česko-slovenská republika
Druhá bulharská ríša
Druhá maďarská republika
Druhá poľská republika
Dubrovnícka republika
Edesské grófstvo
Egyptská republika (1953 – 1958)
Elam
Epirský despotát
Etiópske cisárstvo
Etrúrske kráľovstvo
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Grécke kráľovstvo
Grécky štát
Granadský sultanát
Gruzínska demokratická republika
Gruzínske kráľovstvo
Guvernérstvo Río de la Plata
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Helvétska republika
Horská republika
Huculská republika
Inkská ríša
Iracká republika (1958 – 1968)
Janovská republika
Jeruzalemské kráľovstvo
Južný Kasai
Judsko
Juhoslávia
Juhoslovanské kráľovstvo
Kadeš
Kalifornská republika
Kandijské kráľovstvo
Karachánovský štát
Karantánia
Kara Kojunlu
Kartágo
Katanga (štát)
Kazašský chanát
Kazanský chanát
Korutánske vojvodstvo
Kráľovstvo oboch Sicílií
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Lýdia (Malá Ázia)
Lýkia
Latinské cisárstvo
Leónske kráľovstvo
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
Litovské kráľovstvo (1918)
Litovské veľkokniežatstvo
Livónsko
Lutyšské kniežatstvo
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Mandžukuo
Miestokráľovstvo Peru
Miestokráľovstvo Río de la Plata
Moab (krajina)
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Moldavská demokratická republika
Moldavské kniežatstvo
Moresnet
Moskovské veľkokniežatstvo
Murská republika
Nacistické Nemecko
Neapolské kráľovstvo
Nemecká demokratická republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nitrianske kniežatstvo
Nová Granada
Novgorodská krajina
Osmanská ríša
Ostrogótske kráľovstvo
Pápežský štát
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Pruské kráľovstvo
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvá česko-slovenská republika
Prvá bulharská ríša
Prvá helénska republika
Prvá Rakúska republika
Ríša Ujgurov
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok
Rakúske cisárstvo
Rakúsko-Uhorsko
Rakúsky štát
Republika oboch národov
Republika siedmich spojených provincií
Rodézia a Ňasko
Rozpad Kyjevskej Rusi
Rumský sultanát
Rumunská ľudová republika
Rumunská socialistická republika
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Ruská ríša
Ruská republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruský chanát
Súr (Libanon)
Samova ríša
Sardínske kráľovstvo
Savojsko (historické územie)
Sedmohradské veľkokniežatstvo
Sedmohradsko
Seldžucká ríša
Senegambia
Severokaukazský emirát
Sicílske kráľovstvo
Sliezske kniežatstvo
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenská republika rád
Solúnske kráľovstvo
Sovietsky zväz
Spojené provincie La Platy
Srbsko a Čierna Hora
Staré Veľké Bulharsko
Stredoamerická federatívna republika
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Syagriova ríša
Talianska sociálna republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo (stredovek)
Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)
Tartessos
Trapezuntské cisárstvo
Tretia česko-slovenská republika
Tretia francúzska republika
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Ukrajinská ľudová republika
Urartu
Východná Rumélia
Východná Slavónia, Baranja a Západný Srem
Východofranská ríša
Valašsko (Rumunsko)
Veľká Kolumbia
Veľká Morava
Vietnamská republika
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojenská diktatúra v Čile
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Parma a Piacenza
Wu (štát)
Západné Nemecko (1949 – 1990)
Západoukrajinská ľudová republika
Záporožská Sič (územie)
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Zjednotená arabská republika
Zuluský štát




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk