Jozef Ziči
uhorský politik, cestovateľ
Narodenie	13. november 1841 Bratislava, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie	11. november 1924 (82 rokov) Voderady alebo Bratislava, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
Odkazy
Commons	Jozef Ziči
Politický portál  Biografický portál

Jozef František Maria gróf Ziči - prídomok Zichy de Zich et Vásonkeö (maď. Zichy József Ferenc Mária; * 13. november 1841, Bratislava – † 11. november 1924, Voderady alebo Bratislava)^[1] bol uhorský šľachtic (príslušník grófskeho rodu Zičiovcov), politik, cestovateľ. Od mladosti pôsobil v štátnej správe. Zastával funkciu guvernéra v Rijeke (1870 – 1872), potom bol v dvoch uhorských vládach ministrom rôznych rezortov (1872 – 1875). Bol tiež poslancom uhorského snemu a neskôr dedičným členom hornej snemovne uhorského snemu. Vlastnil veľkostatky na Slovensku, sídlil na zámku Voderady blízko Trnavy.

Životopis

Pochádzal z významného uhorského šľachtického rodu Zichyov.^[2] Narodil sa v Bratislave ako najstarší syn grófa Františka Zichyho (1811 – 1900) a markízy Márie de Ville. Študoval v Bratislave a na univerzite vo Viedni, kde získal titul doktora práv. Od mladosti sa angažoval v politike a v štátnej správe. V rokoch 1867 – 1869 bol sekčným radcom na uhorskom ministerstve obchodu, medzitým bol zvolený do uhorského snemu (1868 – 1870 a tiež v rokoch 1872 – 1875). V rokoch 1870 – 1872 zastával funkciu guvernéra v Rijeke.^[3] V decembri 1872 sa vrátil do Budapešti ako minister orby, priemyslu a obchodu. Od decembra 1873 bol zároveň ministrom verejných prác a dopravy.^[4] V nasledujúcom kabinete Istvána Bittóa si udržal funkciu ministra verejných prác a dopravy (1874 – 1875).

Po roku 1875 podnikol so svojim mladším bratom Augustom dlhú cestu na Ďaleký východ počas ktorej si písal denník (vyšiel aj knižne: Denník grófa Jozefa Zičiho z cesty po východnej Ázii v rokoch 1875 – 1876, Západoslovenské múzeum v Trnave, 2006, ISBN: 8085556170) a v rokoch 1876 – 1876 do USA a Kanady.

Od roku 1875 bol c.k. tajným radcom. V rokoch 1889 – 1893 bol županom Bratislavskej župy. Za zásluhy bol nositeľom Rádu železnej koruny (1873) a veľkokríža Leopoldovho rádu (1892).^[5] Jeho hlavným sídlom bol zámok Voderady pri Trnave, v ktorom Zičovci vybudovali obsiahlu knižnicu s cca 10 000 – 12 000 zväzkami. Dochoval sa aj jej katalóg z roku 1894.

Podľa Konštantína Čulena po vzniku Československej republiky uznal Samuela Zocha za právoplatného Bratislavského župana a uznal moc československej vlády.^[6]

Keďže jeho otec František Ziči založil Bratislavskú sporiteľňu, prvým vkladateľom bol jeho syn František a jemu patrí aj prvá vkladná knižka na Slovenskom území z roku 1842.^[7]

Rodina

V roku 1878 sa oženil s princeznou Helenou (Ilonou) Odescalchiovou (1859 – 1932). Z ich manželstva pochádzal syn Julius (1880 – 1930) a dcéra Klára (1883 – 1971), vydatá za grófa Štefana Keglevicha. Manželstvo Jozefa Zičiho a Heleny Odescalchiovej bolo rozvedené v auguste 1895 a Helena sa o mesiac neskôr vydala za Jozefovho bratranca grófa Kazimíra Zičiho.

Jeho mladší brat Teodor (1847 – 1927) bol diplomatom a dlhoročným rakúsko-uhorským vyslancom v Bavorsku. Najmladší brat August (1852 – 1925) sa preslávil ako cestovateľ a neskôr bol cisárskym najvyšším dvorným maršálkom a poslancom uhorského snemu. Okrem nich dvoch mal ešte dvoch ďalšieho brata – Františka.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Ziči

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Josef Zichy na českej Wikipédii a Zichy József (kormányzó) na maďarskej Wikipédii.