A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jozef Maximilián Petzval | |
slovenský fyzik, matematik a vynálezca | |
Narodenie | 6. január 1807 Spišská Belá, Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 19. september 1891 (84 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Rodičia | Ján Fridrich Petzval, Zuzana, rod. Kreutzmannová (* 20. apríl 1776 – † 16. jún 1853) |
Súrodenci | Oto Petzval |
Odkazy | |
Commons | Jozef Maximilián Petzval |
Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval[1] alebo Jozef Maximilián Pecval[2] (* 6. január 1807, Spišská Belá – † 19. september 1891, Viedeň, Rakúsko) bol slovenský[pozn 1] fyzik, matematik a vynálezca. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky.
Vzdelanie
Základné vzdelanie získal v Kežmarku. Gymnázium navštevoval v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na Univerzite v Pešti. Po absolvovaní Institutum geometricum sa v roku 1828 zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde bol v roku 1831 vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky. V roku 1832 obhájil na filozofickej fakulte doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite.
Kariéra
V roku 1837 bol menovaný riadnym profesorom vyššej matematiky. Od roku 1837, kedy bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tam 40 rokov prednášal matematiku. Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Venoval sa akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu).
Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Objektív, ktorý skonštruoval vďaka presným výpočtom v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To v praxi znamenalo, že samotná expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu (predtým 5 až 30 minút, v závislosti od počasia - resp. svetelných podmienok, počas ktorých sa fotografovaný objekt nesmel pohnúť). Preto je Petzval pokladaný za zakladateľa modernej fotografie. Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie (prenosný reflektor s priemerom 1,3 m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra), zdokonalil mikroskop. Vypracoval aj projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji. Petzvalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.
Najvýznamnejšie práce
- v roku 1847 Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom.
- Integration der linearen Differentialgleichungen mit constanten und veränderlichen Coefficienten, Kaiserliche Akademie der Wissenschaften, Wien, 1851.
10 rokov po smrti J. Petzvla sa našli časti rukopisov:
Ocenenia
Jozef Petzval dostal množstvo pôct a vyznamenaní. Od roku 1846 bol dopisujúcim členom a od 1849 riadnym členom viedenskej akadémie vied. V roku 1873 ho prijali za člena Uhorskej akadémie vied. Bol vyznamenaný i radom Františka Jozefa. Jednota českých matematikov ho roku 1881 zvolila za čestného člena.
V roku 1957 bola v Maďarsku založená pamätná Cena Jozefa Petzvla - ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelnej technológie. Okrem toho existuje aj Medaila Jozefa Petzvala. Po vyfotografovaní Odvrátenej strany Mesiaca jeden kráter v blízkosti južného pólu nazvali jeho menom.
Poznámky
- ↑ Za slovenského fyzika/matematika ho označujú[3][4][5], niektoré zdroje jeho národnosť neuvádzajú[6][7][2][8], resp. ho spomínajú ako „spišského rodáka“[9]. Ako rakúskeho matematika ho uvádza.[10]
O jeho pôvode je známe, že „Petzvalov otec Ján Fridrich pochádzal z dediny Loděnice na Morave; pôvodne si písal Pecival, ba je o ňom dokonca záznam, že bol 'Bohemus' a že pochádzal 'aus Mahren'“.[11] Na Spiši sa však rodina aspoň čiastočne ponemčila.[11]
Problematiku národnosti a prisvojovania si Petzvala osvetľuje článok[12], ktorý uvádza, že za Slováka ho pokladal český fyzik Viktor Teissler. Prvý Petzvalov životopisec Lajos Eményi v knihe Dr. Josef Petzvals Leben und Verdienste (1902) píše, že Pecval dobre ovládal nemčinu, latinčinu a francúzštinu a „dostatočne zbehlý“ bol v angličtine a maďarčine. Maďarský preklad tejto knihy s názvom Petzval József élete és érdemei (Budapest 1906) však už obsahuje tvrdenie, že Petzval vedel dobre po nemecky, latinsky a maďarsky a zbehlý bol v angličtine a francúzštine. Július Dančo to hodnotí: „Prekladateľov zámer je zrejmý.“ Inak však Eményi narážal na nezáujem o Petzvala v Uhorsku, v liste Michalovi Greisingerovi zo 4. mája 1903 si výslovne sťažoval: „… či azda preto, že Pecval nespieval vlastenecké košutovské piesne?“[12] Josef Maria Eder (Geschichte der Photographie, 1932) ho pokladal za Nemca, doklady k tomu neuvádzal. V ďalšej maďarskej monografii od Jánosa Seresa (Petzval József : 1807-1891 : a fényképező optika magyar származású feltalálójának mérnöki, professzori és feltalálói működése, 1954) o ňom píše výhradne ako o Maďarovi. Rovnako Sándor Majoros v článku „Magyar volt-e Pezval Jószef?“, ktorý za doklad toho, že bol Maďar považuje Petzvalov ďakovný list z roku 1973, kde píše „…ako verný syn maďarskej vlasti“, pričom obchádza to, že Petzval neuvádza národnosť, ale štát.[12] Počas pôsobenia vo Viedni sa Petzval verejne nehlásil za Slováka, rovnako sa nehlásil ani k inej národnosti.[12]
Ondrej Pöss: „J. M. Petzval patril v 19. storočí medzi najvýznamnejších vedcov zo Slovenska. O jeho národnosti prebehla diskusia temer v každej práci, v ktorej sa hodnotil jeho život a dielo. Túto otázku ani dnes nie je možné jednoznačne uzavrieť.“[13]
Referencie
- ↑ PETZVAL, Jozef Maximilián. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VII O – Q. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2020. 718 s. ISBN 978-80-8149-127-6. S. 417 – 418.
- ↑ a b PECVAL, Jozef Maximilián. In: Slovenský biografický slovník : od roku 833 do roku 1990. Zväzok IV M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 425 – 426.
- ↑ Petzval, Jozef Maximilián. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor), december 1982, roč. XII, čís. 138, s. 4394. ISSN 0231-9047.
- ↑ Petzval Jozef Maximilián. In: Malá československá encyklopedie. 1. vyd. Zväzok IV M – Po. Praha : Academia, 1986. 992 s. S. 873.
- ↑ Petzval, Jozef Maximilián. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 546.
- ↑ Petzval, Maximilián Jozef. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV N – Q. Bratislava : Veda, 1980. 600 s. S. 318.
- ↑ Petzval Maximilián Jozef. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. S. 382.
- ↑ PETZVAL, Jozef Maximilián. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, 1999. 384 s. ISBN 80-7090-537-9. S. 260.
- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok III : (od roku 1848 do konca 19. storočia). Bratislava : Veda, 1992. 831 s. ISBN 80-224-0078-5. S. 613.
- ↑ Petzval, Joseph. In: Brockhaus – die Enzyklopädie Digital. Mannheim : Bibliographisches Institut & F.A. Brockhau, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.
- ↑ a b TIBENSKÝ, Ján. Dejiny vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Martin : Osveta, 1979. 543 s. S. 197.
- ↑ a b c d DANČO, Július. K pôvodu Jozefa M. Petzvala. Dějiny věd a techniky (Praha: Československá společnost pro dějiny věd a techniky v nakl. Academia), 1972, roč. 5, čís. 3, s. 165 – 168. ISSN 0300-4414.
- ↑ PÖSS, Ondrej. Jozef Maximilián Petzval. In: TIBENSKÝ, Ján, a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Obzor, 1988. 1008 s. S. 407 – 413.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Maximilián Petzval
Externé odkazy
- Zápis o pokrstení v matrike katolíckej farnosti Spišská Belá
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
- CHOMA, Milan. Jozef Maximilián Petzval a Otto Baltazár Petzval : významní matematici zo Spišskej Belej. : JADRO, 2007. Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk