Jozef Škultéty - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Jozef Škultéty
Disambig.svg Toto je článok o slovenskom literátovi. O lesnom inžinierovi pozri Jozef Škultéty (lesný inžinier).
Jozef Škultéty
slovenský literárny historik a jazykovedec
slovenský literárny historik a jazykovedec
Narodenie25. november 1853
Potok, Rakúske cisárstvo (dnešné Slovensko)
Úmrtie19. január 1948 (94 rokov)
Martin, ČSR (dnešné Slovensko)
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Profesiaprávnik
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Škultéty

Prof. dr. Jozef Škultéty (* 25. november 1853, Potok, Slovensko – † 19. január 1948, Martin, Slovensko) bol slovenský literárny kritik, historik, jazykovedec, publicista a prekladateľ.[1] Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

 Rodina

  • otec: Jozef Škultéty, kožušnícky majster[2]
  • matka: Sabína rod. Janko

Život

Študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, po jeho ukončení zložil učiteľské skúšky v Kláštore pod Znievom a stal sa učiteľom na ľudovej škole vo Vrútkach. V štúdiách pokračoval v Budapešti a stal sa budapeštianskym dopisovateľom Národných novín. Potom pracoval na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote, kde pomáhal pri zostavovaní školských učebníc.

V roku 1879 odišiel do Martina a stal sa úradníkom novozaloženej českej banky Slávia. Spočiatku spoločne s Vajanským, neskôr sám redigoval obnovené Slovenské pohľady (v rokoch 18811919). Neskôr bol aj ich vydavateľom. Súčasne bol aj redaktorom Národných novín. Redigoval Slovenskú knižnicu, časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Letopis Matice slovenskej a Zborník Matice slovenskej. Za priestupky a politické postoje bol šesťkrát odsúdený. V rokoch 1938-1948 bol aj predsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

Písal o významných osobnostiach slovenskej literatúry, pre maďarskú verejnosť vydal stručné Dejiny slovenskej literatúry. Literatúru pokladal za hlavný prejav národného života (Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života, O Slovákoch). Prekladal z ruskej literatúry.

V roku 1939 pri vzniku 1. Slovenskej republiky pomenovali po ňom 2. pešiu divíziu armády SR.

Vzťah k Masarykovi a Hlasistom

Pre Škultétyho bol charakteristický opatrný prístup k predstaviteľom československej orientácie. Nezúčastnil sa na veľkej Československej národopisnej výstavy v Prahe v roku 1895, kde bolo zo Slovenska 115 účastníkov, do Prahy zavítal až na oslavy storočnice narodenia Františka Palackého v roku 1898. V roku 1887 v Martine pod hlavičkou Živeny zorganizovali výstavu slovenských výšiviek, medzi hosťami zo zahraničia bol aj T. G. Masaryk, s ktorým sa stretli Škultéty aj Vajanský. Masaryk sa potom na Slovensko (do Bystričky) vracal každé leto a redakciu Národných Novín pravidelne navštevoval. Popri zhode v odmietaní Riegrovej pro-uhorskej politiky ostávali rozpory ohľadom Vajanského orientácie na Rusko, ktoré kulminovali Vajanského článkom v Národných Novinách o Masarykových postojoch:

"...tento pán popísal ľahtikárskym priamo židovsko feuilletonistickým spôsobom nielen neumné, ale žiaľ, i nesvedomité triviálnosti o rusko-poľskej otázke".

Masaryk Martin a Škultétyho s Vajanským naďalej navštevoval, hoci ich názory sa nezblížili. Svoju motiváciu v liste Kramářovi v r. 1889 vysvetľoval:

"...pro naše plány střízlivé jejich posuzování je nutné. Tak jako vy, soudím i já, proto šel jsem a chodím tam k nim a navazuji osobní styky pro budoucnost. Oni ... nesmějí ani věděti, že je , řekl bych, studujeme, tak jsou nekritičtí a snaha odlišet se od nás literárně, vede je teď k rusismu slovnému i politickému, nebo slovenština není právě než čeština, a kto z ní něco jiného chce dělati, s ní samé to nesvede, ergo - rusism."

Vzájomná nevraživosť sa vystupňovala v r. 1901, keď Škultéty napísal seriál článkov v Národných novinách s názvom Literatúra a obrodenie[3].

Škultétyho koncepcia slovenských literárnych dejín

Hoci Škultéty nikdy nenapísal vlastné dejiny slovenskej literatúry (ak odhliadneme od náčrtu písaného pre maďarské obecenstvo[4]), mal vlastnú koncepciu týchto dejín, ktoré sa v mnohom líšili od Vlčkových[5], na ktorých spolupracoval. V najucelenejšej podobe ich vyjadril v 1. ročníku Slovenských pohľadov[6]. V Škultétyho ponímaní sa slovenské literárne dejiny začínajú bernolákovcami - jazykovedným dielom Bernoláka a básnickým dielom Hollého. Na nich nadviazal Štúr. Škultéty neprikladal veľký význam česky písanej literatúre v Uhorsku, táto podľa neho neprispela podstatne k slovenským literárnym dejinám.

Prevrat v r. 1918

Potom, ako V. Šrobár na sociálno demokratickej manifestácii v Liptovskom Mikuláši 1. mája 1918 prečítal svoju rezolúciu (tzv. Mikulášsku rezolúciu), sa túto spoločne s M. Hodžom a ďalšími účastníkmi budapeštianskeho stretnutia v záujme maximálneho propagandistického účinku snažili rozšíriť do čo najväčšieho počtu tlačových orgánov doma i v zahraničí. J. Škultéty v Národných novinách publikoval text rezolúcie 4. mája, zmenil však kľúčovú Šrobárovu formuláciu a miesto "uhorskej vetvy česko-slovenského kmeňa" uviedol "Slováci" s poznámkou pod čiarou, že toto pomenovanie je v texte rezolúcie ináč označené. Predseda SNS M. Dula, ktorý rukopis Šrobára Škultétymu odovzdal, písal o tom v liste z 3. mája nasledovne:

"...Dobre som tušil, že J. Šk. bude mať poznámky v otázke publikovania Mikulášskej rezolúcie. Pozastavil sa menovite na dva razy v nej prichodiacom pasuse, v ktorom je reč o "vetve československého kmeňa". On je zajedno tej mienky, že pre ne naša cenzúra pravdepodobne celú rezolúciu strajkne, a za druhé, že také označenie nás Slovákov sa s jeho náhľadom nezrovnáva, pokiaľ on je redaktorom NN ho nepripustí v časopise skrze neho redigovanom užívať."[7]

Škultéty sa zúčastnil dopoludňajšej časti dôvernej porady SNS v Turčianskom Sv. Martine 24. 05. 1918, ale aktívne sa nezapojil do rokovania. V zápisnici[8] je zmienka o tom, ako predseda M. Dula žiada

"...aby "Národným Novinám" bolo naložené, žeby redakcia rešpektovala uznesenie predsedníctva"

a na inom mieste

"...Národné Noviny, ako orgán strany sa vyzývajú, aby články predsedníctvom doposlané bez premeny uverejňovaly".

Škultéty sa martinského deklaračného zhromaždenia 30. októbra 1918 ako "českého podniku" nezúčastnil. Jeho meno nefiguruje ani medzi 106 signatármi deklarácie ani medzi členmi výkonného výboru Slovenskej národnej rady, ktorej menoslov uverejnili Národné Noviny 7. novembra 1918. Až v definitívnej zostave Národnej rady, ktorú vytvorili kooptovaním (a jej zoznam bol uverejnený až v r. 1930) sa Škultéty ocitol na 9. mieste za Turiec. V polovici novembra (12. novembra 1918 čsl. vojská obsadili Turč. Sv. Martin) víta Škultéty udalosti:

"...Konečne, keď slovenskému národu začínalo byť najhoršie, z lona veľkých udalostí svetovej vojny vychodí československý národ ako jednotný, slobodný štátny celok".

15. novembra 1918 boli české vojská nútené odstúpiť do Ostravy. Minulé spory s Hodžom a Šrobárom spôsobili, že Škultéty nebol vymenovaný za člena slovenského klubu pražského parlamentu - Revolučného národného zhromaždenia. Jeho rozsiahla erudícia v oblasti slovenskej histórie a slovensko-maďarských vzťahov však bola dôvodom, prečo bol dočasnou čsl. vládou požiadaný (spolu s Fedorom Houdkom a Igorom Hrušovským), aby sa zúčastnil práce parížskej mierovej konferencie, na ktorú odcestoval 11. januára 1919 a na ktorej zotrval do 23. marca 1919.

Od roku 1919 sa (spolu s J. Vlčkom) stal doživotným správcom Matice slovenskej. V rokoch 1921-1923 pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[1] Na Karlovej univerzite v Prahe mu bol udelený v roku 1921 titul Doktor honoris causa. 14. septembra 1921 bol dekrétom prezidenta Masaryka vymenovaný za prvého profesora v odbore reči a literatúry československej na Univerzite Komenského a prvým slovenským profesorom na Filozofickej fakulte vôbec.[1][9] Tiež pôsobil na FF UK ako prodekan.[9]

Vzťah k HSĽS

Škultéty podpisuje (v prítomnosti Macha) svoje čestné členstvo v Hlinkovej garde. Zdroj: Gardista 2.decembra 1939.

V r. 1937 Škultéty vstúpil do HSĽS. Na tzv. manifestácii slovenského národa 5. októbra 1938 v Žiline vystupujúc v gardistickej uniforme vyzýval poslancov HSĽS aby vytrvali na pevnom slovenskom stanovisku, t. j. autonómii. Neskôr, 1. augusta 1940, prijal funkciu podpredsedu štátnej rady (predseda Dr. Viktor Ravasz, podpredseda Škultéty a spišský biskup Vojtaššák).

Vzťah k Vojtechovi Tukovi

Dobré vzťahy medzi Škultétym a Vojtechom Tukom boli všeobecne známe. V roku 1929 sa v Tukovom procese sám prihlásil za svedka a svedčil v prospech obvineného Tuku. Potom, ako sa Tuka stal predsedom slovenskej vlády, vymenoval 12. decembra 1940 Škultétyho za člena Kultúrnej komisie pri predsedníctve vlády.

Pred národným súdom

Porážku Slovenského štátu komentoval slovami:

"...Škoda, že pre cudzie záujmy nemôžeme ísť ďalej".

V rokoch 1946-47 stál Škultéty pred národným súdom za kolaboráciu s ľudáckym režimom. Slovenská národná rada vo februári 1947 zastavila stíhanie vtedy 94-ročného Škultétyho vzhľadom na vysoký vek a malú aktivitu, ktorú počas vojny vyvíjal.

Dielo

Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Literárna história:

  • 1911 - A tót irodalom története (Dejiny slovenskej literatúry; napísané na výzvu L. Asbótha)
  • 1928 - O Slovákoch

Vedecké dielo:

  • 1920 - Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života

Jazykovedné práce:

  • 1902 - Cudzie slová v slovenčine

Edičné práce – spisy:

  • 1892 - Pavol Országh Hviezdoslav
  • 1893 - Ján Kollár (Slovenské pohľady X.)
  • 1897 - Veniec slovenských národných piesní
  • 1899/1900 - Andrej Sládkovič
  • 1908 - Ján Hollý
  • 1909 - Ján Botto
  • 1910 - Martin Kukučín
  • 1912 - Samo Chalupka

Iné:

  • 1925 Leng a zászló! (Zástava veje!)
  • 1928 Nehaňte ľud môj!
  • 1929 O bývalom Uhorsku
  • 1931 Ešte raz o bývalom Hornom Uhorsku

Preklady:

  • 1883 - Taras Buľba (Gogoľ)
  • 1883 - Meteľ (Tolstoj)
  • 1885 - V predvečer (Turgenev)
  • 1889 - Rozprávky (Tolstoj)

Výbery:

  • 1968 - Dejiny slovenskej literatúry
  • 1970 - Plody pravdy národnej (literárnokritické práce)
  • 1973 - Vôňa domoviny (literárnohistorické práce)

Referencie

  1. a b c Katedra slovenského jazyka . Bratislava: Univerzita Komenského, . Dostupné online.
  2. Matej Bórik, MBA. Turiec Online - Historik, spisovateľ Jozef Škultéty sa narodil pred 160 rokmi . turieconline.sk, . Dostupné online.
  3. Literatúra a obrodenie, Národné noviny č. 134-137 zo 16.-17. novembra 1901
  4. A tót irodalom torténete
  5. Jaroslav Vlček, Dejiny literatúry slovenskej (Matica slovenská Turč. Sv. Martin 1890, 1923)
  6. Národné znovuzrodenie slovenské (SP I, 1881)
  7. List M. Dulu V. Makovickému z 3. mája 1918. Citované podľa: Marián Hronský, Mikulášska rezolúcia 1. mája 1918 (Veda Brat. 2008)s. 73
  8. K.A.Medvecký, Slovenský prevrat zv. III (Spolok Sv. Vojtecha Trnava 1930) s. 348
  9. a b Z histórie Filozofickej fakulty UK . Bratislava: Univerzita Komenského, . Dostupné online.

Iné projekty

 Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Jozef Škultéty

Émile Durkheim
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Hegel
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Multikulturalizmus
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk