John Rabe
John Rabe s Rádom jasného nefritu a nemeckým Rádom červeného kríža
Štát pôsob.	Čína – Nanking
Narodenie	23. november 1882 Hamburg, Nemecké cisárstvo
Úmrtie	5. január 1950 (67 rokov) Berlín, Západné Nemecko
Národnosť	nemecká
Zamestnanie	manažér Siemens Nanking najvyšší zástupca NSDAP v Nankingu
Známy vďaka	vytvorenie nankinskej bezpečnej zóny záchrana približne 250 000 civilistov počas Nankinského masakru
Príbuzní	Thomas Rabe (pravnuk)
Manželka	Dora Rabe
Odkazy
Commons	John Rabe
Biografický portál

John Heinrich Detlef Rabe (* 23. november 1882, Hamburg, Nemecké cisárstvo – † 5. január 1950, Berlín, Západné Nemecko) bol nemecký manažér nankinskej pobočky spoločnosti Siemens AG v Číne a člen nacistickej strany. Býva prezývaný ako „Dobrý nacista“ alebo „Dobrý muž z Nankingu“.^[1][2]

Preslávil sa svojou snahou zabrániť japonským vojnovým zločinom na čínskych civilistoch a vojakoch počas bitky o Nanking a nasledujúceho masakru (december 1937 – január 1938). Spolu so skupinou ďalších Európanov a Američanov vytvorili v meste tzv. nankinskú bezpečnostnú zónu, kde zachránili pred smrťou približne 250 000 Číňanov.^[1][2] Rabe využíval svoje nemecké občianstvo a členstvo v NSDAP na vyjednávanie s Japoncami, ktorí boli spojencami Tretej ríše (Pakt proti Kominterne – 25. november 1936).^[3]

Kariéra

John Rabe sa narodil 23. novembra 1882 v nemeckom Hamburgu do rodiny námorného kapitána. V Hamburgu skončil aj strednú školu a zamestnal sa v miestnej exportnej firme. Následne v rokoch 1903 – 1906 pracoval pre anglickú firmu v portugalskom Mozambiku v Afrike.^[2][4]

Od roku 1908 pracoval v Číne. V roku 1911 sa stal zamestnancom Siemens AG v Pekingu, kde pracoval aj počas prvej svetovej vojny. Po vojne sa musel v roku 1919 kvôli britskému tlaku vrátiť do vlasti. To ho však mimo Číny neudržalo nadlho a o rok neskôr znovu zakladal Siemens China Co. v Šanghaji. Firma fungovala pod čínskou značkou, kým nebolo opäť dovolené jej znovuotvorenie.^[2][4]

Pobočka Siemens v čínskom hlavnom meste – Nankingu, ktorej sa stal Rabe v roku 1931 manažérom, zabezpečovala hlavne výstavku turbín v elektrárni, výstavbu telefónneho systému a zásobovanie nemocníc nemeckým vybavením.^[2][4]

V roku 1934 vstúpil do NSDAP.^[2]

Nankinský masaker

Nankinská bezpečná zóna

V roku 1937 sa začala druhá čínsko-japonská vojna. Po ťažkých bojoch o Šanghaj sa stalo novým cieľom útočiacej japonskej cisárskej armády vyše miliónové čínske hlavné mesto – Nanking. Vláda, armáda, mnohí cudzinci a Číňania mesto opustili. V meste ale stále ostalo mnoho civilistov s malou armádnou posádkou. V Nankingu taktiež ostala aj menšia skupina Európanov a Američanov, ktorí sa rozhodli, že zabránia hroziacemu masakru civilistov a vojakov.^[4]

Skupina európskych a zahraničných podnikateľov, misionárov, doktorov a učiteľov sa inšpirovala jezuitom Robertom de Besange, ktorému sa podarilo počas bitky o Šanghaj zorganizovať bezpečnú zónu, v ktorej sa zachránilo vyše 450 000 ľudí.

V novembri 1937 vznikol Medzinárodný výbor pre nankinskú bezpečnú zónu. Predsedom výboru sa vďaka členstvu v NSDAP a nemeckému občianstvu stal Rabe, čo malo zabezpečiť istú mieru rešpektu zo strany Japoncov. Nacistické Nemecko a Japonské cisárstvo v roku 1936 podpísali spojeneckú zmluvu – Pakt proti Kominterne. Výbor ohraničil oblasť v ktorej mali byť civilisti v bezpečí pred japonskou armádou. Do zóny mohli vstupovať aj odzbrojení čínski vojaci. Výbor taktiež zabezpečoval jedlo, kryty a zdravotnú starostlivosť pre utečencov.^[5]

John Rabe poskytol vlastnú rezidenciu so záhradou pre utečencov. Často on i ostatní členovia výboru vystavovali vlastné životy pre záchranu iných.^[1][4][5]

Nankinský masaker

Nanking bol Japoncami dobytý 13. decembra. Japonská armáda sa počas nasledujúcich týždňov, kým sa do mesta nevrátili diplomati a novinári, dopúšťala množstva vojnových zločinov.

Civilisti i vojnoví zajatci boli neľudsky vraždení po celom meste. Vraždy boli často vykonávané najbrutálnejšími spôsobmi ako pochovanie zaživa, upálenie, masová poprava guľometom, dobodanie chladnými zbraňami alebo sťatie mečom. Japonci rešpektovali zónu iba čiastočne a vstupovali do nej. Viac zavraždených však bolo mimo zóny ako v nej.^[5]

Odhadový počet obetí masakru je medzi 200 000 až 300 000 ľudí. Znásilnených a väčšinou aj následne zavraždených bolo 20 000 žien.^[4]

V bezpečnej zóne sa podarilo zachrániť vyše 250 000 ľudí.^[4]

Princ Asaka, ako zodpovedný japonský veliteľ, nikdy nebol za svoje činy potrestaný. Asaka bol totiž členom cisárskej rodiny, ktorá dostala imunitu. V roku 1948, po rozhodnutiach Tokijského tribunálu a nankinského tribunálu pre vojnové zločiny, boli popravení za vojnové zločiny z Nankingu generál Matsui Iwane, politik Hirota Koki a štyria nižší dôstojníci.^[1][4]

John Rabe a Adolf Hitler

Rabe sa taktiež snažil presvedčiť samotného Adolfa Hitlera aby intervenoval a masaker zastavil. Veril totiž, že keby „Führer“ vedel o tom čo sa deje v Nankingu, určite by to zastavil. Rabeho vnímanie národného socializmu bolo veľmi skreslené a odlišovalo od skutočnosti prebiehajúcej v Európe, pretože informácie, ktoré dostával boli minimálne alebo boli nemeckou propagandou.^[4]

Po návrate do Nemecka vo februári sa snaží šíriť informácie o nankinskom masakri. Priniesol si so sebou množstvo dôkazov – fotiek a film a snažil sa skontaktovať s Hitlerom. Jeho list bol však zadržaný Gestapom a Rabe bol zatknutý a vypočúvaný. Nakoniec ho prepustili po intervencii zo strany spoločnosti Siemens, no zakázali mu ďalej šíriť informácie o masakri a odobrali mu film.^[1][2][4]

Svoj postoj k Hitlerovi a strane pravdepodobne zmenil až po konci druhej svetovej vojny, keď sa dozvedel o množstvách zverstiev ktoré režim napáchal.^[4]

Udalosti po nankinskom masakri

Vo februári 1938 sa v Nankingu obnovil poriadok a bezpečná zóna postupne zanikla. John Rabe bol povolaný späť do Berlína a spoločnosť Siemens ho tentokrát poslala do Afganistanu.^[1] V roku 1942 prepísal svoj denník, ktorý sa až 45 rokov po jeho smrti stal známym dielom prekladaným do svetových jazykov.^[2]

Pred koncom vojny sa vrátil opäť do Berlína.^[4]

Povojnové obdobie

John Rabe bol ako člen NSDAP zatknutý a vyšetrovaný. Tentoraz Sovietmi a Britmi, ktorých vyšetrovanie nezistilo nijaké porušenie zákona. Rabe však musel prejsť procesom denacifikácie.^[2]

Do svojej smrti žil v chudobe v Berlíne. Keď sa o jeho situácii dozvedeli Nankinčania, začali mu posielať balíky jedla a peňazí. Toto pretrvalo kým nebol Kuomintang porazený komunistami v roku 1949. Vyzbierali pre neho približne 2000 USD, čo je na dnešné ceny viac ako 20 000 USD.^[1][6]

John Rabe zomrel 5. januára 1950 na mŕtvicu. Jeho pohrebu sa zúčastnili len manželka, deti a pár priateľov.^[1][4] Je pochovaný na Pamätnom cintoríne cisára Wilhelma v Berlíne-Charlottenburgu.

Ocenenia

Po návrate do Berlína v roku 1938 bol Johnovi Rabemu nacistickým predstaviteľom Ernstom Wilhelmom Bohlom udelený Nemecký rád červeného kríža .^[4]

Čínska nacionalistická vláda mu udelila Rád jasného nefritu, čo je najprestížnejšie ocenenie aké Čína cudzincom udeľuje.^[4]

Z Rabeho zrekonštruovanej rezidencie v Nankingu sa stalo múzeum a bol tam premiestnený jeho náhrobný kameň.

Referencie

Ďalšia literatúra

• WICKERT, Erwin. The Good German of Nanking: The Diaries of John Rabe.  : Knopf, 1998. ISBN 0-375-40211-X. (po anglicky)
• nemecký originál: John Rabe. Der gute Deutsche von Nanking. Stuttgart : Deutsche Verlags-Anstalt, 1998. ISBN 3-421-05098-8. (po nemecky)

Externé linky

• john-rabe.de (po nemecky)
• John Rabe's Nanjing Diaries Výskumný projekt: Nankinské denníky Johna Rabeho (po anglicky)