A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| John Quincy Adams | ||||||||
| | ||||||||
| 6. prezident USA | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 4. marec 1825 – 4. marec 1829 | ||||||||
| Viceprezident | John C. Calhoun | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 11. júl 1767 Braintree, Massachusetts, USA | |||||||
| Úmrtie | 23. február 1848 (80 rokov) Washington D.C., USA | |||||||
| Politická strana | demokratický republikán | |||||||
| Profesia | právnik | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka | ||||||||
| Odkazy | ||||||||
| John Quincy Adams (multimediálne súbory) | ||||||||
John Quincy Adams (* 11. júl 1767, Braintree, Massachusetts, USA – † 23. február 1848, Washington D.C., USA) bol americký diplomat, politik a šiesty prezident Spojených štátov, syn Johna Adamsa, druhého prezidenta USA.[1]
Životopis
Narodil sa v Braintree ako jeho otec (teraz je to časť Quincy), v Massachusetts, v rodine Johna Adamsa, 2. prezidenta USA a jeho manželky Abigail Adamsovej, ako druhý z piatich detí. Vzdelanie získaval v Paríži a v Laydene, keďže nasledoval svojho otca na jeho cestách. Je absolvent Harvardovej univerzity z roku 1787. Študoval právo a svoju prax začínal v Bostone v Massachusetts[2].
Politická kariéra
Už ako 14-ročný sa stal osobným tajomníkom amerického emisára v Rusku. O rok neskôr, v roku 1782, bol členom delegácie vyjednávajúcej mier s Veľkou Britániou. Potom sa vrátil do USA, aby dokončil školu. V roku 1794 bol veľvyslancom v Holandsku, o dva roky neskôr bol preložený do Portugalska a v roku 1797 pracoval v Prusku.
Od 4. marca 1802 (do 8. júna 1808) bol senátorom v Massachusetts a v tom istom roku sa neúspešne pokúsil o vstup do Kongresu. V roku 1803 sa stal senátorom v celoštátnom senáte za stranu federalistov, kde zostal až do roku 1808, kedy odstúpil. Čoskoro na to vystúpil aj zo strany a prešiel k republikánom.
V rokoch 1809 – 1814 bol veľvyslancom v Rusku.
V rokoch 1814 – 1815 sa stal členom delegácie, ktorá rokovala o Ghentskej zmluve, ktorá znamenala definitívnu bodku za vojnou v roku 1812.[1]
Od roku 1815 do 1817 slúžil v Anglicku.
Od roku 1817 do roku 1825 bol ministrom zahraničných vecí v kabinete Jamesa Monroa.[1] Počas svojho pôsobenia na tomto poste sa mu podarilo získať od Španielska v roku 1819 nový štát Florida. Vytvoril tzv. Monroeovu doktrínu,[1] ktorá odmietala zásahy Európanov do amerických záležitostí.
Prezident
Vďaka svojej rozsiahlej praxi na veľvyslaneckých postoch a v rokovaniach so zahraničnými veľmocami sa stal ideálnym kandidátom na post prezidenta. V prezidentských voľbách v roku 1824 sa stretol s Andrewom Jacksonom a porazil ho. Ten ho však obvinil, že sa do funkcie dostal len vďaka korupcii a hoci výsledok volieb nezvrátil, počas celého Adamsovho funkčného obdobia robil všetko pre to, aby zmaril jeho snahy o splnenie programu na podporu výstavby ciest, vzdelania, obchodu, priemyslu a poľnohospodárstva. Zašlo to až tak ďaleko, že sa ich materská strana rozštiepila na Národných republikánov Johna Quincyho Adamsa a Demokratických republikánov Andrewa Jacksona (neskorších demokratov).[chýba zdroj
Porážka
Voľby v roku 1828 však dopadli tentokrát v prospech Andrewa Jacksona, a to i vďaka tomu, že vo svojej agresívnej kampani vytiahol aj detaily z Adamsovho súkromného života. Za svoj neúspech mohol vďačiť Adams aj tomu, že po otcovi zdedil neschopnosť dobre vychádzať s ľuďmi, čo nevyvážila ani jeho pracovitosť a vnútorný potenciál, takže nemal proti bezohľadnému a oveľa populárnejšiemu Jacksonovi takmer žiadnu šancu.[chýba zdroj
No ani víťazstvo Jacksona medzi nimi vzťahy nenapravilo. Napriek tradícii Jackson odmietol navštíviť odstupujúceho prezidenta a Adams zas odmietol ísť do Kapitolu s Jacksonom v jednom voze.
Od roku 1831 až do smrti bol členom Snemovne reprezentantov,[1] neskôr neuspel vo voľbách na guvernéra štátu Massachusetts v roku 1834[3]. V roku 1841 reprezentoval vzbúrených Afričanov z lode Amistad na Najvyššom súde USA a úspešne sa dohadoval o tom, kto získa kontrolu nad španielskou loďou, na ktorej boli držaní ako ilegálni otroci. Súd rozhodol, že sa majú vrátiť späť domov ako slobodní ľudia a nie sa vrátiť do Španielska, kde z nich spravili otrokov.
Adams v Snemovni, ktorá sídlila v budove Kapitolu vo Washingtone, dostal záchvat mŕtvice a napokon po dvoch dňoch zomrel[4]. Pochovaný je na rodinnom cintoríne v Quincy, Massachusetts.
Referencie
- ↑ a b c d e Adams, John Quincy. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 46.
- ↑ SCHÄFER, Peter. Prezidenti USA: od George Washingtona po Billa Clintona. Praha : , 1995. 538 s. Ďalej len Schäfer. ISBN 80-204-0499-6. S. 77-78.
- ↑ RICHARDS, Leonard L. The Life and Times of Congressman John Quincy Adams. Oxford : , 1986. ISBN 0-19-504026-0. S. 48. (anglicky)
- ↑ Schäfer S. 83
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému John Quincy Adams
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Dávid
Albert Saský (1738 – 1822)
Alessia Cara
Alexandra Hedisonová
Alexandr Michajlovič Prochorov
Alexandr Nikolajevič Afanasiev
Alfred Binet
Anders Sandberg
Bent-Ove Pedersen
César Lattes
Caroline Wozniacka
David Henrie
František Lízna
Giorgio Armani
Gough Whitlam
Gyula Kristó
Hank Shermann
Hilary Kahnová
Ignác Radlinský
Iveta Malachovská
Ján Štiavnický
Ján Poničan (architekt)
Jérôme Lalande
Jan Petr Velkoborský
Jaroslav Pollák
Jiří Krampol
John Quincy Adams
Jovan Mijatović
Jozef Weber
Karolína Lujza Hesensko-darmstadtská
Katrin Lengyelová
Konstandinos Kenderis
Lawrence James DeLucas
Luis de Góngora y Argote
Mark Fisher
Martin Kližan
Martin Kvasnica
Matej Hoťka
Mona Barthelová
Neco
Nikolaj Platonovič Patrušev
Nikola Ivanov Bonev
Pavol Diňa
Peter Antal
Peter Sever
Piotr Nikitič Tkačov
Róbert Dobrovodský
Róbert I. (Škótsko)
Richard Pipes
Richie Sambora
Ricky Warwick
Roman Sikorski
Ružena Polónyová-Žaludová
Rudoľf Ivanovič Abeľ
Súpisky hokejových reprezentacií na MS 2024
Sela Wardová
Stephen Lang
Suzanne Vega
Theodore Maiman
Tobias Moretti
Vladimír Hiadlovský (hokejista, 1979)
Yvonne Vavrová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
