ginko dvojlaločné
Ginko dvojlaločné v Lučenci
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina nahosemenné (Gymnospermae) Oddelenie ginkorasty (Ginkgophyta) Trieda (classis) ginká (Ginkgopsida) Rad (ordo) ginkotvaré (Ginkgoales) Čeľaď (familia) ginkovité (Ginkgoaceae) Rod (genus) ginko (Ginkgo) Druh (species) ginko dvojlaločné (G. biloba)
Vedecký názov
Ginkgo biloba Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál  Portál vedy o Zemi

Ginko dvojlaločné^[2] (iné názvy: ginkgo dvojlaločné^[3], ginkyo dvojlaločné^[4], gink(g)o^[5][6], ginkyo^[2]; staršie (alebo po česky): jinan ^[7]; lat. Ginkgo biloba, synonymá: Ginkyo biloba, Salisburia adiantifolia, Pterophyllus salisburiensis) je strom z čeľade ginkovité (Ginkgoaceae).

Jediný súčasný zástupca triedy gínk (niektorí autori ich považujú za samostatné oddelenie ginkorasty). Výskyt týchto rastlín vrcholil v druhohorách, ale následkom treťohorného ochladenia začínajú ubúdať. Niektorí odborníci tvrdia, že rozvoj čeľade ginkovitých umožnil rozmach dinosaurov v tejto dobe.

Ide o pravdepodobne najznámejšiu tzv. živú fosíliu vo svete rastlín^{[chýba zdroj} a najstaršiu žijúcu semennú rastlinu^[8]. Prirodzene sa nachádza už iba na malom území pohoria Tianmu Shan v Číne. S obľubou vysádza ako okrasný strom v parkoch a záhradách. Je odolný voči patogénom, znečisteniu, suchu a nízkym teplotám.^[8] Jeho druhové meno odkazuje na charakteristický tvar jeho rapíkatých listov.

Opis

Ginko rastie pomaly do výšky 30 – 40 metrov^[8] a môže sa dožiť až 3000 rokov.^[9] Kvety začne tvoriť až po 20 rokoch.^[10]

Koruna

Koruna je kužeľovitá alebo rozložitá. V súčasnosti sú vyšľachtené dekoratívne kultivary s valcovitou korunou.

Konáre

Konáre a konáriky navzájom zvierajú ostrý uhol. Sú vzpriamené.

Kôra

Je hnedosivá až tmavohnedá. Borka sieťovito praská. Na kmeni sa vyskytujú vyvýšeniny zmenšujúce sa smerom k vrcholu.

Listy

Ginko ako jediný zástupca nahosemenných rastlín má plochú listovú čepeľ. Nejde však o pravý list, ale o zvláštny tvar ihličia vejárovitého tvaru, vyrastajúcich v skupinách na brachyblastoch. Zjari sú svetlozelené, v lete stmavnú a na jeseň sú maslovožlté. Ihličie je ploché, dvojlaločné, mäkké a dlhostopkaté. U fosílnych druhov tohoto rodu boli pravé listy oveľa viac delené ako u druhu recentného. Na základe vejárovitej žilnatiny ihličia ginka, ktorá pripomína žilnatinu mnohých papradí, môžeme predpokladať, že pôvodní zástupcovia nahosemenných rastlín sa vyvinuli práve z medzistupňa pseudolistnatých rastlín.

Kvety

Samčie jahňady vyrastajú výlučne na brachyblastoch. Samičie kvety vyrastajú po 2 – 3 a sú vetroopelivé, kvitne v marci až apríli. Ginko je dvojdomá rastlina, teda jedinec má samčie alebo samičie kvety.^[8]

Plod

Plody tvorí samičia rastlina. Je sivozelená alebo žltkastá semenná kôstkovica. Plody stromu sú jedlé a po dozretí výrazne zapáchajú (preto sa v parkoch preferujú samčie rastliny^[8]) - využívané v orientálnej kuchyni. Vyprážané, po predchádzajúcom namočení do slaného roztoku, sa považujú za lahôdku.

Nároky na prostredie

Ginko je odolný strom. V mestách veľmi dobre odoláva emisiám oxidu uhličitého aj oxidov síry. O jeho húževnatosti svedčí aj fakt, že po atómových útokoch na Japonsko bol prvým stromom, ktorému začali rásť listy. Potrebuje slnečné stanovisko ale toleruje širokú škálu pôdnych typov^[8] (okrem trvalo mokrých^[10]).

Ginko v kultúre orientálnych národov

V Japonsku, Číne a Kórei je ginko posvätné, tradične sa vysádzalo v okolí chrámov (všetky exempláre vysadené v Európe pochádzajú zo stromov východoázijských kláštorných záhrad). V dobe opadu lístia chodili k stromu, klaňali sa mu a s úctou zbierali opadané lístie. Koncom druhej svetovej vojny zhodili Američania na Hirošimu atómovú bombu a asi kilometer od epicentra výbuchu stál kostol, na nádvorí ktorého rástlo ginko. Kostol bol po výbuchu zničený, no ginko prežilo ničivý útok bez väčšej ujmy. Po vojne sa mal kostol znovu postaviť, no stavbe stálo v ceste ginko, z ktorého medzičasom vyrástol zdatný strom. Nikomu však nenapadlo strom zoťať, schody do kostola sa okolo neho rozdvojujú a pri strome je tabula s nápisom „No more Hiroshima“.

Medicínske využitie stromu

Semená a listy stromu sa používajú ako liečivo. Obsahujú asi 60 účinných látok z ktorých najdôležitejšie sú: bilobalid, ginkgolid, amentoflavon, bilobetin, sekvoiaflavon, kvercetin, kamferol, ginkgetin, kyselina 6-hydroxykynurenová a vitamín C (kyselina L-askorbová). V medicínskych preparátoch sú využívané na rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovania. Využívajú sa aj pri astme, nedostatočnom mozgovom prekrvení a gangrénach.

Podľa štúdie u roku 2019 môže extrakt z ginka pomôcť pri liečbe cukrovky 2. typu^[11]. Často sa používa ako doplnok stravy pre zlepšenie činnosti mozgu. Štúdie však tvrdia, že zlepšenie pamäte, pozornosti alebo riešenia problémov je sporné^[12][13]. U epileptikov môže privolávať záchvaty a znižovať efektivitu liečby^[14].

V Číne a Japonsku sa jedia pražené semená.^[15] Surové semená sú však jedovaté.^[16]

Kultivary

• Autumn Gold – má široké listy^[8], samčí klon^[10]
• Fairmount – má kužeľovité listy^[8]
• Sentry – stĺpovité listy^[8]

Chránené stromy na Slovensku

• Ginko dvojlaločné v Lučenci
• Ginko na Godrovej ulici
• Ginko na Masarykovej ulici
• Ginko v Abramovej
• Ginko v Humennom
• Ginko v Mednom
• Ginko v Súdovciach
• Ginko v Trenčíne
• Ginko v Bratislave, v Botanickej záhrade
• Ginko v Bratislave, v Sade Janka Kráľa.
• Ginko v Pozdišovciach
• Ginko v Mošovciach
• Ginko v Bojnickom zámockom parku (2 chránené stromy)

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ginko dvojlaločné
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ginko dvojlaločné