Jin a jang - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Jin a jang
Tchaj-ťi tchu, tradičný symbol reprezentujúci sily jin a jang.

Jin (čín. 陰/阴) je podľa čínskej filozofie ženský princíp, niečo pasívne, temné, mäkké; opak jang. Priraďuje sa mu ženskosť, zem, Mesiac, noc, zima, vlhko, chlad, vnútrajšok, intuícia, syntéza, zachovávavnie, prijímanie, spolupráca.

Jang (čín. 陽/阳) je naopak mužský princíp, niečo svetlé, aktívne, tvrdé; opak jin. K jangu možno priraďovať mužskosť, nebo, Slnko, deň, leto, sucho, teplo, povrch, racionalitu, analýzu, žiadanie, agresivitu, súťaživosť.

Jin a jang do seba organicky zapadajú a sú základom všetkých javov. Napríklad obraz Hory v hmle zobrazuje harmóniu, ktorá vzniká spojením jin (hmly) a jang (hôr).

Učenie o jine a jangu je je obsiahnuté už v Knihe premien a zahrnuje myšlienku, že vo všetkom, čo je, pôsobia dva protikladné princípy, princíp mužský, aktívny (jang), a princíp ženský, pasívny (jin). V čínskom stredoveku sa táto myšlienka stala priamo ústrednou filozofickou ideou - zčasti preto, že Kniha premien bola vtedy všeobecne v nesmiernej vážnosti, najmä však preto, že do značnej miery zodpovedala čínskemu cíteniu. Toto dominantné postavenie však nezískala prostredníctvom nejakej zvláštnej školy (hoci istý čas existovala taká škola - škola jin-jangu), ale menovite tým, že jej myšlienku prevzali tak predstavitelia konfucianizmu , ako aj taoizmu a urobili ju stredom svojho výkladu sveta.

Napr. ranostredoveký konfuciánsky filozof Tung Čung-šu učí: Doplnkom všetkých vecí je jin a jang… Princípy, ktoré sú základom vladára i služobníka, otca i syna, muža i ženy, sú všetky zrodené z jin a jang. Vladár je jang a služobník jin. Otec je jang a syn je jin. Manžel je jang a manželka je jin…[1]

Učenie o jin a jang sa tak stalo spoločnou pôdou, na ktorej dochádzalo k značnému zbližovaniu a vzájomnému ovplyvňovaniu doposiaľ celkom protikladných škôl.

Referencie

  1. STÖRIG, Hans Joachim. Malé dějiny filosofie. Preklad Miroslav Petříček, Petr Rezek, Karel Šprunk. Vyd 8., v KNA 2. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2007. 653 s. (Studium; zv. 2.) ISBN 978-80-7195-206-0. S. 84.

Pozri aj

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Jin a jang





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk