Jelšava
mesto
Kaštieľ Koháriovcov
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Revúca
Región	Gemer
Vodný tok	Muráň
Nadmorská výška	259 m n. m.
Súradnice	48°37′32″S 20°14′22″V / 48,625556°S 20,239444°V / 48.625556; 20.239444
Rozloha	46,8 km² (4 680 ha) [1]
Obyvateľstvo	3 177 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	67,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1243
Primátor	Milan Kolesár[3] (KDH, HLAS-SD)
PSČ	049 16
ŠÚJ	525791
EČV (do r. 2022)	RA
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Jelšava Námestie republiky 499 049 16 Jelšava
E-mailová adresa	info@jelsava.sk
Telefón	+421 58 448 26 31
Fax	+421 58 448 27 30
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Jelšava
Webová stránka: jelsava.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Jelšava (maď. Jolsva) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca. Rozprestiera sa na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského krasu. Je mestom s bohatou baníckou a železiarskou tradíciou ako i remeselnou výrobou. Nachádza sa na medzinárodnej turistickej trase Gotická cesta.

Polohopis

Jelšava leží v mieste styku Revúckej vrchoviny, Slovenského krasu a Juhoslovenskej kotliny, na sútoku rieky Muráň a potoku Jordán. Je vzdialená 13 km juhovýchodne od Revúcej, 30 km západne od Rožňavy a 50 km severovýchodne od Rimavskej Soboty. Mestom vedie cesta II/532 a II/526, ako aj železničná trať Plešivec – Muráň.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o Jelšave pochádza z buly kráľa Bela IV. z roku 1243, ktorou kráľ daroval časť Muránskej doliny po hrad Jelšavu a celé Štítnické panstvo Filipovi a Dietrichovi Bubekovcom za zásluhy v bojoch s Mongolmi. V 14. storočí došlo k príchodu nemeckých kolonistov, baníkov, ktorí začali ťažiť železnú rudu. V druhej polovici 14. storočia sa Jelšava stala mestom a druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku.^[4]

V roku 1552 kráľ Ferdinand I. udelil Jelšave právo meča. V roku 1556 mesto vyplienili a zapálili Turci, pričom zomrelo 452 občanov a 400 bolo zajatých.^[4] Po obnove mesta v ňom pôsobilo viacero remeselných cechov, zameraných sa na spracovanie kovov, významní boli najmä zvonkári.^[5] V roku 1573 v okolí Jelšavy fungovalo 5 hút a 4 hámre na spracovanie železa a iných kovov.

Od 17. storočia Jelšava strácala banícky ráz a význam nadobudli remeslá, kým v roku 1880 nebol v okolí objavený magnezit.^[5] V roku 1893 došlo k uvedeniu do prevádzky železničnej trate z Plešivca do Muráňa, ktorá prechádzala cez Jelšavu a umožnila rozvoj miestneho priemyslu.^[6] V roku 1894 tu vznikol v lokalite Teplá voda prvý magnezitový závod, pec na pálenie magnezitu, na Slovensku. Magnezitový závod bol daný do prevádzky s 8 pecami a ďalšími zariadeniami v roku 1923, spolu so železničnou vlečkou do Jelšavy.^[4] Počas prvej Česko-slovenskej republiky jelšavskí robotníci protestovali za zlepšovanie svojich pracovných podmienok, napr. pochodom hladu z Jelšavy do Revúcej v roku 1932. V roku 1934 sa v meste vybudovali nové kasárne v lokalite Gombiarka. Po Viedenskej arbitráži od 2. novembra 1938 Jelšavu pričlenili k Maďarsku. Okupovaná bola až do oslobodenia mesta postupujúcou rumunskou armádou 21. januára 1945.

V meste pôsobila v rokoch 1968-1990 sovietska vojenská posádka, ktorá si vybudovala vlastnú štvrť s ubytovaním a školou.^[7] Počas komunizmu v koháryovskom kaštieli sídlila Poľnohospodárska škola. Po odchode sovietskych vojakov a po odchode posádky OS SR v roku 2005, ako aj po postupnom krachu miestneho ťažobného priemyslu, došlo ku zhoršeniu životnej úrovne v meste.^[7] Mnoho obyvateľov sa odsťahovalo z regiónu, do vyprázdnených domov sa v 90. rokoch 20. storočia prisťahovalo mnoho Rómov z východu Slovenska, ktorí tu našli lacné ubytovanie.^[7] V roku 2015 bol takmer každý šiesty obyvateľ okresu odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. V meste bola v roku 2017 25-percentná nezamestnanosť.^[7]

Obyvateľstvo

2011

údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 2011^[8]

Materinský jazyk obyvateľstva podľa sčítania v roku 2011.

1921

údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 1921^[9]

Národnostné zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1921.

1880

údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 1880^[9]

Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1880.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Coburgovský kaštieľ (predtým Koháriovský), monumentálna trojpodlažná štvorkrídlová barokovo-klasicistická stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1796–1801. Staviteľom kaštieľa bol Mikuláš Kohári.^[10] Údajne na jeho mieste pôvodne stál templársky kláštor. Súčasná budova bola pristavená k staršiemu renesančnému objektu z polovice 16. storočia. Hlavná fasáda orientovaná do námestia je členená lizénami a výrazným trojosovým rizalitom ukončeným štítom s tympanónom. Na ňom sa nachádza reliéf vojenských trofejí s iniciálami MK, teda Mikuláš Kohári. Parter je dekorovaný pásovou rustikou. V interiéri sa zachovala alegorická maľba zdobiaca slávnostnú sieň. V renesančnej časti sú miestnosti zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Kaštieľ prechádza postupnou obnovou a organizujú sa v ňom kultúrne podujatia. V budúcnosti sa v ňom plánuje možnosť ubytovania.

• 

  Kaštieľ Koháriovcov

• 
• 

  Renesančné krídlo kaštieľa

• 
• 
• 

• Jelšavský hrad - zrúcanina, pravdepodobne jestvoval už pred mongolským vpádom, spomína sa k roku 1243
• Jelšavský hrádok, zbytky v polohe Hradovisko, bol obklopený miestami zdvojenými priekopami
• Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1784–1785. Monumentálna empírová veža bola doplnená v roku 1834. Interiér je zaklenutý krížovou klenbou. Nachádza sa tu rokokové zariadenie, oltár a kazateľnica od miestneho rezbára J. Reisigera z roku 1785.^[11] Veža, mierne vystupujúca z fasády, je členená kordónovými rímsami na tri úrovne. Je lemovaná nárožnými pilastrami a ukončená kopulovou helmicou.

• Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov 1838-1840. Autorom stavby je rakúsky architekt Alois Pichl. Vznikol na mieste stredovekého kostola, ktorý vyhorel v roku 1829.^[12] V interiéri sa nachádza hodnotný klasicistický organ od Ferdinanda Komorníka z Pešti z roku 1865.^[13] Hlavnej fasáde dominuje portikus s motívom trojosého víťazného oblúka ukončeného štítom s tympanónom. Nad portálom sa nachádza rozmerné termálne okno. Veže kostola majú štorcový pôdorys, rezonančné otvory sú segmentovo ukončené, završujú ich kopulové helmice.

• Historické cintoríny, kresťanský a židovský. Sú tu pochované viaceré významné osobnosti, nachádza sa tu množstvo hodnotných náhrobníkov.^[14]

• 

  Evanjelický kostol

• 
• 

  Kostol sv. Petra a Pavla

• 
• 
• 

  Interiér kostola sv. Petra a Pavla

Doprava

Cez mesto prechádzajú dve cesty druhej triedy, z juhu na sever vedie cesta 532 z Tornale do Muráňa, zo západu na východ mesto pretína druhý úsek cesty 526 vedúci zo Starej Huty do Rožňavskej Bane.

Jelšava leží na železničnej trati 165 z Plešivca do Muráňa, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1893. Počas okupácie Jelšavy po Viedenskej arbitráži sa na sever od mesta začali stavať tzv. Gemerské spojky, keďže časti železničnej siete boli odčlenením južných oblastí krajiny odrezané. V roku 2011 bola na trati 165 pozastavená osobná doprava po tom, ako bola už predtým zastavená od februára do júna 2003.^[6]

Verejnú autobusovú dopravu zabezpečuje najmä spoločnosť SAD Lučenec, ktorá svojimi autobusmi spája mesto s okolitými obcami aj mestami Revúca a Rožňava. ^[15]

Osobnosti mesta

Rodáci

• Ján Major († 1722), evanjelický farár, básnik a pedagóg
• Mikuláš Ferjenčík (* 1859 – † 1912), banský inžinier a hutnícky odborník
• Ján Polomský (* 1896 – † 1981), hrebenár
• Ľudovít Mikuláš (* 1896 – † 1977), včelár, obuvník a starosta
• Ján Chrapan (* 1908 – † 1969), fyzik

Pôsobili tu

• Eliáš Láni (* 1570 – † 1618), evanjelický farár, básnik, náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár
• Ján Augustíni († 1675), evanjelický farár, cirkevný hodnostár
• Daniel Sinapius-Horčička (* 1640 – † 1688), evanjelický farár, barokový spisovateľ a prekladateľ
• Samuel Hruškovic (* 1694 – † 1748), evanjelický farár, cirkevný hodnostár, prekladateľ, editor a náboženský spisovateľ
• Ján Krstiteľ Scitovský (* 1785 – † 1866), rímskokatolícky duchovný, biskup v Rožňave a Päťkostolí
• Ľudovít Greiner (* 1796 – † 1882), lesný hospodár, tvorca Greinerovho výškomeru na meranie stromov, spresnil výšky tatranských štítov
• Samo Tomášik (* 1813 – † 1887), prozaik, básnik a evanjelický kňaz
• Ladislav Remete (* 1910 – † 1945), evanjelický farár, teológ, protifašistický bojovník

Galéria

• 

  Námestie republiky

• 
• 
• 

  Meštianske domy

• 
• 

  Historický cintorín

Partnerské mestá

• Uničov, Česko
• Slovenský Komlóš, Maďarsko
• Nadlak, Rumunsko
• Szczekociny, Poľsko

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Jelšave

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jelšava (mesto)

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka mesta
• Apsida.sk- profil zaniknutého gotického kostola
• Apsida.sk- profil zaniknutého gotického kostola v polohe Hradovisko