Jean Jacques Rousseau - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Jean Jacques Rousseau
Jean-Jacques Rousseau
francúzsky filozof obdobia osvietenstva
francúzsky filozof obdobia osvietenstva
Narodenie28. jún 1712
Ženeva, Švajčiarsko
Úmrtie2. júl 1778 (66 rokov)
Ermenonville, Francúzsko
PodpisJean-Jacques Rousseau, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Jean-Jacques Rousseau
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Jean-Jacques Rousseau

Jean-Jacques Rousseau (* 28. jún 1712, Ženeva, Švajčiarsko – † 2. júl 1778, Ermenonville, Francúzsko) bol francúzsky filozof obdobia osvietenstva, ktorý kritizoval predovšetkým racionalizmus svojej doby a proti preceňovaniu moci rozumu osvietencami požadoval, aby sa nezanedbávala kultúra citu.

Život

Narodil sa ako druhé dieťa Isaaca Rousseaua a Susanne Bernardovej. Rodičia z otcovej i matkinej strany boli Francúzi, ich materskou rečou bola francúzština, a tak sa aj Jean Jacques pokladal za Francúza. Jean Jacques sa právom mohol nazývať synom ľudu. Pochádzal z ľudových vrstiev spoločnosti. Issac Rousseau bol hodinársky majster, vo svete ženevských remeselníkov to bola jedna z najkvalifikovanejších a najlepšie platených profesií. Matka, Zuzana Bernardová, pochádzala z bohatej rodiny, zomrela však krátko po synovom narodení. Smrť pripravila Rousseaua rýchlo za sebou o otca i nevlastnú matku (Isaac Rousseau sa roku 1726 znovu oženil).

Keď mal Jean Jacques trinásť rokov, jeho poručníci (teta Suzane a strýko Bernard) ho dali na remeslo. Najprv sa učil za koncipienta, ale len čo zistili, že sa vôbec nehodí na kancelársku prácu, poslali ho do dielne rytca Ducommuna. V roku 1728 v 15-tich rokoch prestúpil na katolícku vieru, aby získal ochranu istej pani Françoise-Louise de Warens, ktorá žila v Annecy. Pani de Warens žila z francúzskej kráľovskej penzie a venovala sa samoštúdiu literatúry a niektorých vied. Rousseau s ňou žil na jej náklady skoro štrnásť rokov (v rokoch 1728 – 1742). Hneď od prvého okamihu si ju Jean Jacques zamiloval a aj ona si obľúbila jeho. Priateľský vzťah neskôr premenil na milenecký. Rousseau ju často oslovoval „mamička“ (maman).

Slávny portrét J.-J. Rousseaua v arménskom kostýme od anglického maliara Allana Ramsaya, 1766

V rokoch 1728 - 1731 bol na mnohých cestách. Cestoval po Savojsku, ktoré v tých časoch patrilo Sardínskemu kráľovstvu, navštívil hlavné mesto Turín, v rokoch 1730 - 1731 absolvoval dlhú cestu po Švajčiarsku (Ženeva, Lausanne, Neuchâtel, Bern, Solothurn). Zo Švajčiarska sa napokon rozhodol odísť pešo do Paríža. Tam ostal len krátko a znovu sa vydal na cesty. Z Paríža sa vrátil pešo do Lyonu, potom do Savojska a do Chambéry. Ešte dlho po svojich 30-tych narodeninách viedol Rousseau potulný život, poznamenaný neúspechmi a závislosťou od pomoci druhých (najmä od žien). Skúsil viac ako trinásť zamestnaní, živil sa ako rytec, lokaj, študent v seminári, hudobník, štátny úradník, roľník, učiteľ, pokladník, odpisovač nôt, spisovateľ a osobný tajomník. V roku 1743 získal skvelé miesto ako tajomník francúzskeho veľvyslanca v Benátkach. Pracoval uňho 11 mesiacov, ale nakoniec bol prepustený a z Benátok musel utiecť, aby nebol uväznený za morálne poklesky benátskym senátom.

V roku 1745 spoznal o desať rokov mladšiu Terezu Levasseurovú, ktorá sa stala jeho stálou milenkou a žila s ním tridsať rokov až do jeho smrti. Tento vzťah s nevzdelanou a hrubou ženou vzbudzoval v dobovej spoločnosti veľké pohoršenie a Rousseauovi priatelia mu radili, aby ho ukončil. Zdá sa však, že Rousseau týmto vzťahom akoby potvrdzoval ním umelo vytváraný pozitívny obraz cnostného muža, ktorý ostáva verný žene, ktorú pripravil o česť. Ešte väčšie pohoršenie vyvolal jeho postoj k vlastným deťom, ktoré vzišli z tohto voľného vzťahu. Údajne mali spolu päť detí, žiadne z nich však Rousseau nepomenoval, ani si neviedol údaje o dátume ich narodení. Hneď po narodení ich dával do parížskeho sirotinca, a ani neskôr sa o ne nezaujímal. Rousseau sa obhajoval tým, že na ich výchovu nemá prostriedky a čas, presvedčil aj Terezu, že sa svojich detí musí vzdať, aby „zachránila svoju česť“.

Hrobka Jeana-Jacquesa Rousseaua v Panthéone

V roku 1778 mu ponúkol markíz de Girardin pobyt vo svojom dome na panstve v Ermenonville blízko Paríža. Tu náhle 2. júla 1778 umrel. Deň po jeho smrti známy sochár Houdon odlial jeho posmrtnú masku. 4. júla markíz de Girardin pochoval jeho telo na Ostrove topoľov. Na mieste hrobu bol v roku 1780 postavený pamätník navrhnutý Hubertom Robertom. Rousseau se hneď po smrti stal kultovou postavou a jeho hrobka bola navštevovaná mnohým intelektuálmi a laickými obdivovateľmi. Mnohí ideológovia Veľkej francúzskej revolúcie vyzdvihovali Rousseauove názory a 11. novembra 1794 boli jeho pozostatky počas veľkolepej ceremónie prenesené z Ermenonville do parížskeho Panthéonu.

Rousseauova filozofia

Rousseau sa staval skepticky ku kultúrnemu pokroku ľudstva. Vyzdvihoval prírodného človeka nad človeka kultúrneho a volal po návrate k prírode. Základ štátu Rousseau videl v nezrušiteľnej zmluve medzi ľudom a panovníkom. Vo svojej filozofii náboženstva sa Rousseau vyznával z deizmu; odmietal a kritizoval mýtus i rítus. Jednako len veril v možnosť uvedomenia si osobného Boha v emocionálnom náboženskom prežívaní, pričom racionálne zostával Boh neuchopiteľný. Tvrdil, že pokrok vied a umenia vedie k degenerácii ľudskej spoločnosti, že človek sa môže navrátiť k prírode jedine formou výchovy dieťaťa a že príčinou nerovnosti medzi ľuďmi je majetková nerovnosť. Hlásal, že panovník v štáte by mal byť podriadený ľudu a v prípade nespokojnosti ho ľud môže zvrhnúť.

Vplyv Rousseaua

Rousseau do veľkej miery ovplyvnil Francúzsku revolúciu, marxistickú a neo-marxistickú filozofiu, radikálnu demokraciu, liberálny nacionalizmus (v progresívnom kontexte) alebo utopický socializmus. Rozvinul prvé teórie sociálnej spravodlivosti, ovplyvnil romantické hnutie, veľké množstvo filozofov, rozdelil aj ich chápanie subjektu v dejinách novovekej filozofie. V Rousseauových myšlienkach nachádzali taktiež morálne odôvodnenia svojich činov aj Jean-Paul Marat a Robbespierre počas Francúzskej revolúcie. [1]

Slávne výroky

  • „Človek je od prírody dobrý, spoločnosť ho pokazila.“
  • „Každý zákon, ktorý osobne ľud neschválil, je neplatný: nie je to zákon.“ [2]
  • „Prvý človek, ktorý si ohradil kus zeme a vyhlásil: "Toto je moje" a našiel ľudí dosť hlúpych na to aby mu uverili, bol naozajstným zakladateľom civilizácie. Koľkých vojen, vrážd, koľkého utrpenia a hrôzy sme mohli byť ušetrení, keby sa našiel niekto, kto by strhol jeho plot a zvolal: “Nepočúvajte tohoto samozvaného uchvatiteľa, ste stratení ak zabúdate, že plody zeme patria všetkým, ale zem samotná nikomu.“[3]

Zaujímavosť

Rousseauova náhla smrť za nevyjasnených okolností bola obostretá špekuláciami. Hovorilo sa, že bol možno zavraždený, ale motív ostával nejasný. O posledných dňoch a o smrti Jeana-Jacquesa Rousseaua napísal historický román s názvom Bláznova múdrosť alebo Smrť a slávne zmŕtvychvstanie Jeana-Jacquesa Rousseaua nemecký spisovateľ Lion Feuchtwanger.

Diela

  • články o hudbe do Encyklopédie
  • Rozprava o vedách a umeniach, alebo Odpoveď na otázku Dijonskej akadémie, či obroda vied a umení prispela k očiste morálky (1750)
  • O spoločenskej zmluve (1762)
  • Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi (1754)
  • Úvaha o politickej ekonómii (1755)
  • Júlia alebo nová Héloise (1761)
  • Prechádzky snívajúceho samotára
  • Esej o pôvode jazykov, kde sa hovorí o melódii a hudobnom napodobňovaní
  • Emil, alebo o výchove (1762)
  • Vyznania (autobiografické dielo, 1770, publikované až v roku 1782)

Literatúra

  • MANFRED, Albert Zacharovič: Tri portréty z epochy Veľkej francúzskej revolúcie. Bratislava : Pravda , 1986. 480 s.

Iné projekty

Referencie

  1. HAJKO, Dalimír: Tvorcovia veľkých myšlienok. Bratislava: Smena, 1988. s. 163 ISBN 073-018-88 s.159
  2. ROUSSEAU: O společenské smlouvě neboli o zásadách státního práva. Praha : V. Linhart 1949. s.10
  3. ROUSSEAU: Diskurs über die Ungleichheit. cit. podľa vydania Paul Sakmann, Die Krisis der kultur auswahl aut Rousseaus Werken. Leipzig 1931, s. 88

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Jean Jacques Rousseau

Émile Durkheim
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Hegel
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Multikulturalizmus
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk