Ježibaba (iné slovenské názvy: endžibaba, endži-baba, jendžibaba, jenžibaba, hinžibaba, jahodobaba, jaga, jagababa, babajaga, baba jaga, baba; všetky tieto slová sa často píšu veľkým začiatočným písmenom, teda ako vlastné mená; po rusky, bulharsky a poľsky Baba Jaga, u ostatných južných Slovanov Baba Roga) je slovanská mytologická postava (najmä v rozprávkach) v podobe starej ženy, ktorá žije sama v ťažko prístupných horách v chalúpke, v spoločnosti netopiera, (čiernej) mačky alebo havranov. Podobné postavy sa vyskytujú u všetkých európskych národov (často jednoducho pod označením, ktoré je ekvivalentom slovenského bosorka).

V niektorých príbehoch uchováva živú a mŕtvu vodu a čarovné zrkadlo. Lieta na metle alebo (hlavne v ruskom folklóre) na mažiari a odráža sa tĺčikom. Ovláda vyššiu čiernu mágiu. Na rozdiel od ostatných čarodejníc Ježibaba svojimi kúzlami len škodí (víchrica, očarovanie dobytka, krupobitie...). Podľa niektorých variantov je jej obľúbenou pochúťkou ľudské mäso (najmä detské).

Etymológia výrazu Baba Jaga pravdepodobne pochádza od slovanského základu baba, ktorý značí starú ženu, a domáckeho Jaga, čo je zdrobnenina od Jadwiga poľskej podoby mena Hedviga. Tiež môže mať pôvod v mene zlej starozákonnej kráľovnej Jezábel, ktorá bohu Baalovi v peci obetovala aj malé deti.

Je zobrazovaná ako škaredá starena s krivým nosom, sediaca na drevenej lavici alebo piecke s jednou nohou pod sebou, druhou hompáľa vo vzduchu. Poletuje vzduchom v železnom mažiari a poháňa sa pri tom tĺčikom. Vyvoláva choroby a smrť, strašné búrky. Je to ľudožrútka a najradšej je malé deti. Býva v chatrči, ktorá sa otáča na slepačej nôžke a je často ohradená plotom z ľudských hnátov. Keď Baba Jaga zomiera hučí víchor a stromy sa ohýbajú k zemi. Za pozornosť stojí, ako bola zobrazená v ruskom filme Mrázik.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ježibaba na českej Wikipédii.

• Cotterell, A.: Mytológia. Bohovia, hrdinovia, mýty. Slovart Bratislava, 2007

• o ježibabe ako ju videli starí Slovania - HOSTINSKÝ, Peter Záboj. Stará vieronauka slovenská : Vek 1:kniha 1. . Pešť: Minerva, 1871. 122 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB