Mince Jazdkarta II.

Jazdkart II. bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 439 – 457. Jeho otcom bol kráľ Báhrám V. Gór (vládol v rokoch 421 – 439), synmi neskorší králi Hormizd III., Péróz I. a Valgaš.

Jazdkartovo osemnásťročné panovanie vypĺňa takmer nepretržitý sled vnútropolitických a zahraničnopolitických konfliktov, ktoré sásánovský štát do veľkej miery oslabili. Začala ich rovnako ako v prípade Báhráma V. vojna s Východorímskou ríšou, prebiehajúca v rokoch 440/441 – 442. Peržania v nej ani tentoraz nedosiahli nič, čo by stálo za zmienku, a skoro uzavreli s cisárom Theodosiom II. mier, snáď dokonca spečatený spojenectvom proti spoločným nepriateľom.

Na severovýchodnej hranici pokračovali v nasledujúcich rokoch boje s Hefthalitmi, etnikom, ktoré od začiatku 5. storočia opakovane uskutočňovalo výpady na územie ríše. Jazdkartovi sa iba sťažkosťami podarilo nastoliť v oblasti poriadok, moc Hefthalitov však nebola ani v najmenšom zlomená.

Vnútropoliticky sa Jazdkartova vláda vyznačovala intenzívnou perzekúciou kresťanov a po novom teraz aj Židov, ktorí sa dovtedy tešili relatívnej náboženskej slobode. Snaha prvého ministra Mihry Narsého zaviesť v Arménii zoroastrizmus vyvolala v roku 450 vzburu, ktorá musela byť potlačovaná kráľovskými jednotkami a sprevádzali ju rozsiahle násilnosti. V roku Jazdkartovej smrti (457) ešte neboli pomery v ríši urovnané.