Jassko-kišinevská operácia

Východný front
	Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Dátum	20. augusta - 29. augusta 1944
Miesto	Rumunsko, Moldavsko
Výsledok	Víťazstvo ZSSR

Jassko-kišinevská operácia
	Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
	; Sovietske vojská vítané obyvateľstvom Bukurešti
Dátum	20. augusta - 29. augusta 1944
Miesto	Rumunsko, Moldavsko
Výsledok	Víťazstvo ZSSR
Protivníci
Sovietsky zväz	Nacistické Nemecko; Rumunsko
Velitelia
Rodion Malinovskij; (2. ukrajinský front); Fiodor Tolbuchin; (3. ukrajinský front)	Johannes Friessmer; (Skupina armád Južná Ukrajina); Petre Dumitreslu; (Armádna skupina Dumitrescu); Otto Wöhler; (Armádna skupina Wöhler)
Sila
1 341 200 vojakov; 1 874 tankov a samohybných diel	500 000 nemeckých vojakov,; 405 000 rumunských vojakov,; 170 tankov,; 800 lietadiel
Straty
13 197 mŕtvych; 53 933 ranených	18 nemeckých divízií; 185 000 mŕtvych, ranených a nezvestných rumunských vojakov

Jassko-kišinevská operácia bola sovietska útočná operácia na východnom fronte počas druhej svetovej vojny. Uskutočnila sa na území Rumunska a Moldavska od 20. do 29. augusta 1944. Vojská sovietskeho 2. a 3. ukrajinského frontu v nej zlikvidovali alebo prinútili ustúpiť vojská nemeckej skupiny armád Južná Ukrajina. Úspech operácie mal za následok prevrat v Rumunsku a prechod krajiny na stranu Spojencov. Sovietske vojská si tak vytvorili priestor na postup na Balkán a do Maďarska.

Dôsledky

Po obsadení Rumunska vyhlásil ZSSR 5. septembra vojnu Bulharsku, ktoré hoci bolo spojencom Nemecka a podieľalo sa na okupácii Juhoslávie a Grécka, ale voči ZSSR sa správalo neutrálne. 8. septembra prekročila Červená armáda rumunsko-bulharské hranice a nasledujúci deň vypuklo v Bulharsku povstanie. Bulharsko sa stalo spojencom ZSSR a vyhlásilo Nemecku vojnu.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jassko-kišinevská operácia

Externé odkazy

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.