Jarmočná a púťová tlač sú tlačoviny drobného rozsahu, ktoré sa vydávali a rozširovali najčastejšie v 18. a 19. storočí. Najčastejšie obsahovali básne či piesne s niekoľkými strofami, v ustálenej forme, vydávali ich špecializovaní kníhtlačiari a predávali potulní speváci na trhoch a jarmokoch. Vydávali sa najmä koncom 18. a začiatkom 19. storočia a predstavovali dôležitú zložku literárnej produkcie určenej pre široké vrstvy ľudu. Jarmočné a púťové piesne mali svetský i náboženský charakter a vplývali na rozvoj ľudovej piesne.^[1]

Jarmočné a púťové tlače sú zaujímavým pre štúdium z národopisného i literárneho hľadiska, najmä však z hľadiska sociálneho dopadu - viac ako 200 rokov pôsobili na široké vrstvy mestského i vidieckeho ľudu a prenikli aj tam, kde sa iná literatúra nedostala. Tešili sa veľkej obľube medzi ľudom a stali sa súčasťou ľudovej kultúry. Jarmočné a púťové piesne sú prejavom ľudovej kultúry. Ich výrobcami, nakladateľmi, redaktormi aj upravovateľmi boli kníhtlačiari. Ich distribúciu zabezpečovali trhovníci, ktorí ich predávali na trhoch a jarmokoch. Spievali ponúkané piesne či tlače ľuďom na trhu, občas aj s hudobným sprievodom, niekedy aj vizualizovali obsah piesne a jej dej. Slovenská jarmočná a púťová pieseň je pravdepodobne zľudovelou formou staršej humanistickej tlačenej piesne spravodajského druhu, ktorá bola rozšírenou formou v 16. storočí. Svoje pomenovanie dostali podľa spôsbu predaja - na trhoch, jarmokoch a púťach. Jazyk týchto tlačí je jednoduchý, aby v čo najväčšej miere zasiahol široké vrstvy obyvateľstva.^[1]

Rozdiel medzi jarmočnou piesňou a ľudovou piesňou je ten, že ľudové piesne existovali len v ústnej podobe, jarmočné a púťové piesne existovali v tlačenej podobe. Ľudové piesne tvoril, spieval a tancovaľ poddaný ľud, jarmočné a púťové piesne majú svojich autorov, cenzorov, tlačiarov, predavačov a aj obecenstvo, ľud. Ľudová pieseň neprechádzala cenzúrov, avšak na jarmočných a púťových tlačiach (najmä na tých starších) sa často objavuje poznámka "s povolením cirkevnej vrchnosti" alebo "s povolením cis. kráľ. cenzúry".^[1]

• jarmočné tlače : mali široké obsahové zameranie, boli to svetské piesne, boli rozširované najmä na trhoch a jarmokoch. V českých krajinách tieto piesne rozširovali "kramári", preto je v odbornej literatúre zaužívaný termin "kramárske piesne". Po obsahovej stránke sa objavujú najmä prírodné a hospodárske javy - prírodné pohromy, zemetrasenia, povodne, suchá a dažde, neúroda, epidémie a sociálne dianie, najmä rozdiel medzi bohatstvom a chudobou. Jarmočné piesne sú zábavné, rozmarné a milostné, spievajú o robote a živote na vidieku, popisujú prácu remeselníka, život na vojne, časté sú piesne svadobné či pijanské.^[1]
• púťové tlače : ich distribúcia bola úzko spojená s náboženskými púťami a pútnickymi miestami. Obsahujú mimoriadne prejavy zbožnej úcty najčastejšie k Panne Márii a Ježišovi.^[1]

Svojim rozsahom to boli drobné tlače, väčšinou 2 až 4 strany formátu A5. Vydávali sa jednotlivo, zriedkavo v súboroch. Úprava titulného listu bola jednotná - na prvom mieste bol stereotypný názov (Pieseň nová ..., Kratochvilná píseň ...), ku ktorému sa pripájal krátky text, ktorý približoval obsah piesne. Titulný list bol pod názvom zdobený obrázkom, najčastejšie išlo o drevorez, ktorý bol pre kníhtlačiara najlacnejšou a teda najdostupnejšou výzdobou a bol vhodný aj pre papier zlej akosti. Ojedinele sa objavovalo ornamentálne záhlavie, ozdobné linky a vinety. Okrem bohatšie zdobených tlačí vychádzali aj piesne iba sádzané, bez výzdoby, alebo iba s minimálnou ozdobou v texte. Kníhtlačiari zväčša dbali o to, aby titulný obrázok aspoň približne zodpovedal obsahu textu.^[1]

Jarmočné a púťové tlače vydávali špecializovaní kníhtlačiari - tí boli ich výrobcami, nakladateľmi, redaktormi a upravovateľmi. Zasahovali aj do obsahu textu, t. j. piesní, napr. preferovaním duchovných piesní a potláčaním svetských piesní. Miesto vydania, meno a názov nakladateľa, vydavateľa, tlačiara alebo tlačiarne sa často neuvádzali. Rovnako aj číslovanie strán, často sa neznačilo. Tlačiari tlačili na archy rozmerov 8°, 12° a 16°. Jarmočné a púťové tlače mali najčastejšie 2 až listy, t.j. 4 až 8 strán. Čo sa týka grafickej stránky tlače, najmä titulného listu, kníhtlačiari na výzdobu používali najčastejšie starší materiál, za lacné peniaze kupovali opotrebované štočky iných tlačiarní.^[1]

Najväčší počet jarmočných a púťových tlačí bol vydaný v kníhtlačiarni v Skalici u Škarniclovcov, neskôr u Teslíka a Neumanna. Väčšinu skalických tlačí predstavujú púťové piesne náboženského charakteru. Ďalšími kníhtlačiarňami sú tlačiarne J. J. Tumlera, Jána Štefániho alebo rodiny Macholdovcov z Banskej Bystrice. Z ďalších kníhtlačirní sú zastúpené J. T. Reiss z Levoče, F. J. Sulcer z Banskej Štiavnice. Z bratislavských kníhtlačiarní tlačila tieto tlače pravdepodobne tlačiareň K. F. Wiganda a K. Angermayera. Jarmočné a púťové tlače z Trnavy sú z najplodnejšej kníhtlačiarne na Slovensku v 17. a 18. toročí, z Akademickej tlačiarne.^[1]

V češtine sa pre tento typ tlačí používa pojem „kramářské tisky“.^[2] Ich problematiku majú dobre zmapovanú, k dispozícii je mnoho zdigitalizovaných kópií a zbierok.

• Jarmočné a púťové tlače - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB
• Digitální knihovna kramářských tisku Špalíček - dostupné online

• DUFKA, J. et al. Kramářské písňové tisky : kapitoly k materiálovým aspektům. Brno : Moravská zemská knihovna,, 2022. 219 s. ISBN 978-80-7051-328-6.