Jana Plichtová
slovenská psychologička a bývalá herečka
Narodenie	10.06.195010. jún 1950 (72 rokov) Brno, Česko-Slovensko
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Rodičia	Dimitrij Plichta
Súrodenci	Barbara Plichtová
Filmový portál  Biografický portál

Prof. PhDr. Jana Plichtová, PhD. (* 10. jún 1950, Brno)^[1] je slovenská psychologička, vysokoškolská pedagogička a bývalá herečka.^[2]

Akademická kariéra

V roku 1973 absolvovala štúdium psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.^[3] V rokoch 1973 až 1990 pracovala v Ústave experimentálnej psychológie SAV. Na tomto ústave vypracovala v rokoch 1978 až 1982 aj svoje CSc. štúdium.^[4] V rokoch 1990 až 2015 pôsobila v Kabinete výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV, v rokoch 1990 až 1992 bola jeho riaditeľkou. V rokoch 1992 až 1994 pracovala na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity a v rokoch 1995 až 2017 na Katedre psychológie Filozofickej fakulty UK. Od roku 2017 je pracovníčkou Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.^[4]

Na docentku sa habilitovala v roku 1998 a profesorkou bola menovaná v roku 2003.^[4][5]

Prax

Na Ústave aplikovanej psychológie sa zaoberá týmito oblasťami: „kognitívna psychológia, sociologická sociálna psychológia, kultúrna psychológia, psychológia menšín, sociálna neurověda, governance, participácia a verejná správa.“^[4]

Na policajnú žiadosť vypracovala posudok na článok Tibora E. Rostasa „Klin Židov medzi Slovanmi“, ktorý vyšiel v máji 2017 na stránkach ZEM & VEK. Po podaní trestného oznámenia na autora článku sa prípadom zaoberal útvar NAKA pre extrémizmus. Okrem Plichtovej posudok spracoval aj historik a odborník na antisemitizmus Miloslav Szabó. Plichtová potvrdila Rostasov antisemitizmus a ten bol vo februári 2018 obvinený (a v októbri 2019 obžalovaný)^[6] okrem iného z hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Okrem iného v posudku uviedla, že autor článku „Vytvára falošný obraz, ako keby antisemitizmus bol hlavným programom národných buditeľov. Tí v skutočnosti presadzovali najmä svojbytnosť slovenského jazyka a prirodzené politické právo Slovákov na sebaurčenie.“^[7] Po vydaní znaleckého posudku sa stala terčom osočovania alternatívnymi webmi a v internetových diskusiách. Niektoré médiá ju označili za dôvod domovej prehliadky u Rostasa, ktorú pre použitie tzv. kukláčov vyhodnocovali ako policajnú brutalitu. V Rostasovom dome sa však podľa informácií polície nachádzalo 16 kusov strelných zbraní.^[7]

Plichtovej sa zastala jej fakulta.^[8]

Bibliografia

Je autorkou troch monografií^[9]:

• Príbehy o hľadaní mysle (2001)
• Predpoklady a mechanizmy kultúrnej evolúcie (2005)
• Konštruovanie slovenskosti vo verejnom priestore (2009)

V rokoch 1990 až 1993 publikovala v časopise Fórum vedy, „ktorý založila ako diskusný priestor pre otázky vednej politiky a obnovu samosprávnych akademických inštitúcií“.^[9]

Herecká kariéra

Hereckej kariére sa venovala od roku 1969 do roku 1985.^[9][10]

Referencie

Externé odkazy

• Profil na stránkách Univerzity Komenského
• Diela Jany Plichtovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
• Jana Plichtová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Jana Plichtová v Internet Movie Database (po anglicky)