Jana Kantorová-Báliková

	Jana Kantorová-Báliková
	slovenská poetka a prekladateľka
Narodenie	9. jún 1951 (71 rokov); Bratislava, Slovensko
	Biografický portál

Jana Kantorová-Báliková (* 9. jún 1951, Bratislava) je slovenská poetka a prekladateľka.

Životopis

Narodila sa v rodine vedeckých pracovníkov – geológov a vzdelanie získavala v Bratislave, kde vyštudovala odbor pedagogická psychológia a angličtina na filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1974 – 1977 pracovala v redakcii týždenníka Nové slovo, v rokoch 1977- 1990 pracovala vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Od roku 1990 pracuje ako prekladateľka v slobodnom povolaní, preložila množstvo populárno-vedeckých i prozaických diel, za životne dôležitú však považuje najmä prekladateľskú tvorbu z diel klasických i súčasných anglofónnych básnikov.

Tvorba

Jej tvorbu silne ovplyvnil Vojtech Mihálik, ktorý viedol jej prvé literárne kroky v časopise Nové slovo, kde až do roku 1973 uverejňovala svoje básne. Knižne debutovala o tri roky neskôr zbierkou básní Smäd, no už v rokoch 1973 a 1974 publikovala v almanachoch mladej poézie a prózy. Jej básne majú tradičné tvary, jednoduchšie básnické pomenovania a priamejší vzťah ku skutočnosti, než tvorba jej vrstovníkov. Najpôsobivejšou z jej básní je ľúbostná poézia, v ktorej si zachováva svoju ženskú citlivosť. Patrí k autorom, ktorí zachytávajú civilizačné zmeny mesta, ale tiež často pozoruje syna, rodinu a vyzýva k ohľaduplnosti. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladá anglických a amerických básnikov.

Ocenenia

Okrem viacerých iných ocenení získala päťkrát Cenu Jána Hollého:

1981 (Oscar Wilde, Balada o žalári v Readingu)
1999 (Robert Burns, Mať niekde jaskyňu...)
2010 (spolu s Otokarom Kořínkom za verše do knihy Vladimira Nabokova Bledý oheň).
2014 (Alfred Tennyson, Prechod cez piesčiny)
2017 (John Donne, Vzduch a anjeli)

Dielo

Básnické zbierky

1976 – Smäd
1977 – Opojenie
1982 – Na dennom svetle
1986 – Pešia zóna
1988 – Pevný bod
2005 – Pondelok v galérii (výber z poézie)

Preklady básnických zbierok z angličtiny

1978 - Elizabeth Barrettová Browningová, Portugalské sonety
1979 - Edgar Allan Poe, Havran a iné básne
1981 - Oscar Wilde, Balada o žalári v Readingu

Prekladateľské výbery z poézie

1989 - Jazerní básnici Wordsworth, Coleridge a Southey – pod názvom Hladina plná hviezd
1976 - William Blake, Záhrada lásky
1977 - Robert Browning, Čierny kvet
1986 - Langston Hughes, Piesne mrakodrapového pralesa (v spolupráci s Mariánom Hevešim a Slavomírom Magálom)

1984 a 2003 - Brendan Kennelly, Vášnivý tichý hlas; Tritisíc strieborných
1995 - Percy Bysshe Shelley, Filozofia lásky
1999 - Robert Burns, Mať niekde jaskyňu
2000 - Seamus Heaney, Na okraji vôd
2009 - Douglas Dunn, Hudba v ovocnom sade
2011 - Rudyard Kipling, Ak jasnú hlavu nestratíš...
2012 - John Deane, Evanjelium podľa Johna
2012 - William Butler Yeats, Večné volanie
2013 - Gilbert Keith Chesterton, Najlepšie je nevypovedané
2014 - Alfred Tennyson, Prechod cez piesčiny
2017 - John Donne, Vzduch a anjeli

2017 - Louise Glücková, Vidiecky život
2018 - John Clare, Posledný deň piesne, https://jana-balikova.netlify.com/
2020 - Jim Harrison, Básne
2020 - Robert Browning, Rytier Roland prišiel k Temnej veži (Temná veža 7, Ikar 2020, názov a posledný verš básne prekladateľ prózy zmenil na Junák Roland k Temnej veži)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.