James Cook - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

James Cook
James Cook
anglický moreplavec a objaviteľ
anglický moreplavec a objaviteľ
Narodenie27. október 1728
Marton, Spojené kráľovstvo
Úmrtie14. február 1779 (50 rokov)
Havaj
RodičiaJames Cook, Grace Paceová
ManželkaElizabeth Battsová
DetiJames, Nathaniel, Elizabeth, Joseph , George, Hugh
PodpisJames Cook, podpis
Odkazy
Projekt
Guttenberg
James Cook
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons James Cook

James Cook (* 27. október 1728, Marton, Spojené kráľovstvo – † 14. február 1779, Havaj) bol mimoriadne významný objaviteľ a výskumník, ktorého tri plavby okolo sveta a hlavne vydané práce výrazne posunuli znalosti o Zemi.

Raný život

Narodil sa v skromných podmienkach v obci Marton v Yorkshire, kde bol neskôr aj pokrstený (v súčasnosti je Marton súčasťou Middlesbrough). Bol jedným z piatich detí Jamesa Cooka, škótskeho poľnohospodárskeho robotníka a jeho manželky Grace Pace z Martonu. Ako trinásťročný začal so svojím otcom pracovať na farme v dedine Great Aytot.

V roku 1745, keď mal 17 rokov, odišiel do rybárskej dediny Staithes, kde bol učňom v obchode. Rok a pol po príchode do Staithes sa zoznámil s bratmi Johnom a Henrym Walkerovcami, vlastníkmi obchodnej spoločnosti s malou flotilou uhoľných lodí prepravujúcich uhlie po východoanglickom pobreží a stal sa plavčíkom na ich uhoľnej lodi. Na týchto pomerne ťažkopádnych lodiach slúžil Cook deväť rokov a dopracoval sa na hodnosť podkormidelníka. V tejto dobe sa samovzdelával a získal cenné vedomosti z praktickej moreplavby, navigácie, matematiky a geometrie, ktoré sa neskôr stali základom jeho kariérneho rastu.

V roku 1755 mu jeden z majiteľov firmy ponúkol velenie na jednej z lodí, ale James Cook sa 17. júna prihlásil ako obyčajný námorník do Kráľovského námorníctva. Dva roky po vstupe do námorníctva zložil Cook kormidelnícke skúšky, ktoré ho oprávňovali k samostatnej navigácii na lodiach. V roku 1759 sa zúčastnil plavby do Severnej Ameriky v rámci vojny s Francúzskom počas Sedemročnej vojny. Celý ten čas strávil v hodnosti vrchného kormidelníka na vojnovej lodi Pembroke, ktorej velil kapitán John Simcoe. Vynikajúcim spôsobom vtedy zmapoval ústie Rieky svätého Vavrinca spolu s majorom Samuelom Hollandom. Mapy vyhotovené z týchto prieskumov vynikali svojou presnosťou a umožnili útok britskej flotily na opevnené mesto Québec, vtedy patriace Francúzom.

Po ukončení sedemročnej vojny sa Cook v roku 1762 vrátil do Anglicka, kde sa 21. decembra 1762 oženil s Elizabeth Battsovou (1742 – 1835), s ktorou mal šesť detí: Jamesa (1763 – 1794), Nathaniela (1764 – 1781), Elizabeth (1767 – 1771), Josepha (1768 – 1768), Georga (1772 – 1772) a Hugha (1776 – 1793). Keď nebol na mori, býval vo východnej časti Londýna, v Mile End.

Na základe jeho predošlých prác ho o zmapovanie pobrežia Newfoundlandu a Labradora požiadal guvernér tejto oblasti, Thomas Graves. Jeho mapy a plavebné inštrukcie boli dlhé roky základnou používanou príručkou pre plavbu v severoamerických vodách.

Prvá plavba okolo sveta (1768 – 1771)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prvá plavba Jamesa Cooka
Rekonštrukcia lode Endeavour

V roku 1766 si ho najala Kráľovská geografická spoločnosť, aby pozoroval prechod Venuše popred Slnko. Tento jav mal nastať 3. júna 1769 a bolo ho možné pozorovať len z južnej pologule. Cookovou úlohou bolo pozorovať tento jav z ostrova Tahiti v Tichom oceáne a pokúsiť sa nájsť „Južný kontinent“ (Terra Australis), ktorý sa podľa vtedajších zemepiscov mal nachádzať niekde na južnej pologuli. Druhá úloha bola však na rozdiel od pozorovania Venuše úlohou tajnou.

Na tento účel admiralita kúpila a prestavala 366-tonový bark Earl of Pembroke, ktorú premenovali na Endeavour (anglicky – snaha, úsilie). Spolu s Cookom a posádkou sa na jeho palube plavili aj geograf Joseph Banks a astronóm Charles Green.

Dňa 25. augusta 1768 vyplávala Endeavour z Plymouthu a po zastávkach na Madeire, v Riu de Janeiro oboplávala Hornov mys a po osemnástich mesiacoch 13. apríla 1769 zakotvila na Tahiti. Potom, čo Cook 3. júna pozoroval prechod Venuše popred Slnko, 13. júla Endeavour vyplávala z Tahiti. Cook podľa tajného príkazu začal hľadať Južný kontinent. Najprv objavil Ruruteu v Tubuaiskom súostroví a potom zamieril na západ k Novému Zélandu. Dňa 6. októbra 1769 Cook ako druhý Európan (po Abelovi Tasmanovi, 1642) priplával k Novému Zélandu. Do konca marca 1770 ho oboplával a veľmi presne ho zmapoval, objavil prieliv medzi jeho ostrovmi (dnes Cookov prieliv) a vyvrátil tak hypotézu o existencii pevniny v týchto miestach. Z Nového Zélandu zamieril na sever a v druhej polovici apríla roku 1770 sa doplavil k východnému pobrežiu Austrálie, ktoré bolo dovtedy ešte neznáme (pravdepodobne ho však zazrel Tasman už v roku 1642). Územie čiastočne zmapoval, pomenoval ho Nový Južný Wales a zabral ho pre Britskú Korunu. Potom pokračoval pozdĺž Veľkej koralovej bariéry, kde sa jeho loď po náraze do jedného z mnohých atolov takmer potopila. Ďalej pokračoval k dnešnej Indonézii (vtedy Batávia) a do Veľkej Británie sa vrátil 12. júna 1771.

Okrem rozšírenia koloniálnych území Veľkej Británie mala jeho prvá plavba aj veľký vedecký význam, keďže sa mu podarilo spoznať východné pobrežie Austrálie a tiež neznáme vody Tichého oceánu. Veľmi významným faktom jeho plavby je aj to, že až po Batáviu z jeho posádky nezahynul ani jeden jej člen (medzi Batáviou a Veľkou Britániou však zahynula až tretina jeho posádky), čo bolo na tú dobu veľmi nezvyklé. Cook totiž zaviedol na svojej lodi veľmi prísne hygienické zásady a dbal aj o zdravú životosprávu námorníkov. Na zamedzenie rozšírenia skorbutu, spôsobovaného nedostatkom vitamínu C, vozil so sebou dostatočné zásoby kyslej kapusty a vždy sa snažil zásobovať loď čerstvou vodou. Cook bol po plavbe vymenovaný za prvého lodného dôstojníka (Master).


Plavby Jamesa Cooka. Prvá plavba je vyznačená červenou, druhá zelenou, a tretia modrou farbou.

Druhá plavba okolo sveta (1772 – 1775)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Druhá plavba Jamesa Cooka

Cookova druhá plavba okolo sveta sa začala 13. júla 1772, keď z Plymouthu vyplávali dve lode, veliteľská Resolution (Odhodlanie) a Adventure (Dobrodružstvo). Na palube boli aj dvaja astronómovia, William Wales a William Bayly. Za úlohu mali okrem iného v praxi vyskúšať prvé chronometre. Cesty sa zúčastnili aj prírodovedci Johann Reinhold Forster a Johann Georg a botanik Anders Sparrman. Obe lode sa plavili smerom k Južnej Afrike, mysom Dobrej nádeje sa preplavil do Indického oceánu a ďalej k Novému Zélandu. Cieľom výpravy bolo preskúmanie ďalších ostrovov a možno aj veľkej pevniny na juhu Tichého oceánu. Pri jeho hľadaní Cook 17. januára 1773 ako prvý moreplavec prekročil južný polárny kruh a dostal sa až na dohľad od pobrežia Antarktídy, na jej pobreží však nezakotvil.

Kvôli nedostatku zásob a nepriaznivým poveternostnými podmienkam sa otočil a plavil sa k súostroviu Tahiti, kam dorazil po zastávke na Veľkonočnom ostrove. Počas roku 1774 potom obe lode križovali južnú Oceániu. Objavili pritom Markézy, Tuamotu, Tonga, Nové Hebridy, Novú Kaledóniu a dnešné Cookove ostrovy, ktoré nazval Harveyove ostrovy.

Medzi rokmi 1774 a 1775 sa plavil znovu na juh a objavil Južné Sandwichove ostrovy a Južnú Georgiu.

Počas celej trojročnej plavby zomreli iba štyria členovia posádok oboch lodí. Cook bol po návrate do Británie povýšený do hodnosti kapitána a bola mu udelená zlatá Copleyho medaila za zásluhy o spoznanie príčin a elimináciu skorbutu v radoch námorníkov.

Tretia plavba okolo sveta (1776 – 1779) a smrť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Tretia plavba Jamesa Cooka

V rokoch 1776 – 1779 viedol James Cook tretiu výpravu s cieľom nájsť severnú cestu okolo Ameriky. Cesty sa aj tentokrát zúčastnili dve lode, Resolution (odhodlanie) a Discovery (Objavovanie). Oboplával Afriku a vplával do Indického oceánu. V roku 1777 zakotvil na Tahiti, kde si urobil prestávku pred pokračovaním plavby do severnejších vôd Tichého oceánu. Začiatkom roku 1778 objavil Cook Havajské ostrovy, ktoré pomenoval Sandwichovými ostrovmi na počesť lorda Sandwicha, ktorý stál v tom čase na čele admirality. Domorodé obyvateľstvo Havajských ostrovov považovalo Jamesa Cooka za vtelenie boha Lona a správali sa k nemu aj k jeho posádke s veľkou úctou.

7. marca 1778 priplával k severoamerickému pobrežiu. Ďalej sa plavil okolo pobrežia dnešných štátov Oregon a Washington, okolo Aljašky až napokon Beringovou úžinou vkročil do Severného ľadového oceánu. Cook sa tu pokúšal nájsť prechod do Atlantického oceánu, ale neúspešne. Koncom augusta 1778 sa výprava vydala na spiatočnú cestu a 17. januára 1779 doplávala do zálivu Kealakekua na Havajských ostrovoch. Po krátkom oddychu sa Cook vydal na ďalšiu plavbu, onedlho sa však musel vrátiť kvôli oprave poškodeného sťažňa. Cook tak narušil posvätné rituály Havajčanov, ktorí práve v tom čase oslavovali sviatky boha vojny Ku. Domorodci navyše ukradli záchranné člny, ktoré sa Cook spolu so skupinou námorníkov pokúsil získať späť zajatím domorodého náčelníka a jeho držaním ako rukojemníka. Jamesa Cooka a ďalších štyroch námorníkov však domorodci obkľúčili a dobodali ich všetkých na smrť. Pozostatky kapitána Cooka boli uložené do malej truhly a boli pietne spustené do zálivu Kealakekua.

Po tragickej smrti kapitána Cooka pokračovala plavba pod velením kapitána Clerka smerom ku Kamčatke a Beringovej úžine, aby pokračovala v hľadaní priechodu medzi dvoma oceánmi. Výprava nabrala kurz do Anglicka až po smrti kapitána Clerka, ktorého vo velení nahradil John Gore.

Cookovo dielo a jeho nasledovníci

Cookovou zásluhou boli podané prvé spoľahlivé poznatky o Austrálii, Oceánii, severozápadnom pobreží Severnej Ameriky, o Beringovej úžine ako aj o arktických aj antarktických vodách. Na všetkých cestách si viedol starostlivo zápisky, ktoré vyšli za jeho života aj po smrti. Jeho dielo „A voyage towards the south pole and round the world“ z roku 1777, v ktorom opísal svoju druhú plavbu, sa stalo vo Veľkej Británii bestsellerom. Knižne boli neskôr vydané aj jeho denníky z prvej a z poslednej plavby. Bol členom Kráľovskej spoločnosti náuk (Royal Society) a získal jej zlatú medailu.

Druhej a tretej plavby sa ako nižší dôstojník zúčastnil aj George Vancouver, ktorý sa, podobne ako James Cook, stal významným cestovateľom a objaviteľom.

Tretej plavby sa zúčastnil aj William Bligh, ktorý sa stal známy ako kapitán lode HMS Bounty, ktorej posádka sa proti nemu vzbúrila.

Literatúra

  • KUNEC, Patrik - GIERTLI, Ján: Kapitán James Cook a jeho tri cesty okolo sveta. In: Historická revue, roč. XVIII, 2007. č. 10, str. 30 – 33.
  • AUGHTON, Peter: Na palubě Resolution : Příběh druhé objevné námořní výpravy kapitána Cooka. Praha : BB/art 2007. 251 s. ISBN 978-80-7381-148-8

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému James Cook
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o James Cook

Émile Durkheim
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Hegel
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Multikulturalizmus
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk