A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jadrová fyzika alebo nukleárna fyzika (z lat. nucleus = jadro) je časť fyziky zaoberajúca sa javmi v jadre atómu.
Jadrová fyzika pozostáva z teoretickej a experimentálnej časti. Predmetom skúmania jadrovej fyziky je jadro atómu, jeho štruktúra ako aj reakcie medzi jadrami.
Popis jadrových reakcií sa robí prostredníctvom účinného prierezu. Účinný prierez predstavuje pravdepodobnosť reakcie častice s určitou energiou a jadra.
Stavebné prvky jadra
Jadro atómu pozostáva z nukleónov. Medzi nukleóny patrí protón a neutrón. Počet protónov v jadre vyjadruje protónove číslo Z. Počet všetkých nukleónov v jadre predstavuje nukleónové číslo A. Rozdiel nukleónového čísla A a protónového čísla Z, predstavuje počet neutrónov N v jadre. A=Z+N. Zvyčajne prevyšuje počet neutrónov ako počet protónov v jadre. Zvlášť viditeľný je tento rozdiel pri jadrách vyšších Z.
Atómová hmotnosť
Atómová hmotnosť je určená počtom nukleónov.
Izotopy
Izotopy sú atómy rovnakého protónového čísla ale rôznej atómovej hmotnosti.
Experimenty
Experimenty v jadrovej fyzike alebo fyzike elementárnych častíc až na malé množstvo výnimiek využívajú urýchľovače častíc. Vývoj a konštrukcia urýchľovačov s čoraz väčšou energiou a intenzitou urýchľovaného zväzku častíc umožňuje objavenie nových elementárnych častíc. Experimenty v jadrovej fyzike možno rozdeliť na rozptylové a spektroskopické.
Rozptylové experimenty
V rozptylových experimentoch je urýchlený zväzok častíc so známou energiou a hybnosťou nasmerovaný k objektu, ktorý chceme študovať (terčík). Častice zväzku pri zrážke interagujú s časticami terčíka. Z kvantitatívnych kinematických rozdielov spôsobených procesom môžeme spoznať vlastnosti terčíka aj interakcií ktoré prebehli.
Uvážme príklad elastického elektrónového rozptylu, ktorý sa osvedčil ako spoľahlivá metóda pre meranie polomerov v jadrovej fyzike. Štruktúra terčíka sa stáva viditeľnou vďaka difrakcii len za predpokladu, že de Broglieho vlnová dĺžka λ = h/p elektrónu je porovnateľná s veľkosťou terčíka. Výsledný difrakčný obrazec rozptýlených častíc nám hovorí o veľkosti jadra.
Pre určenie veľkosti atómu nám postačuje Röntgenové žiarenie s energiou ~ 104 eV. Polomery jadier sú merané elektrónovými zväzkami energie ~ 108 eV, pre polomery protónov energie ~ 108 až 109 eV. Napriek dnešnej dosahovanej energii elektrónových zväzkov až ~ 5.1010 eV a protónom s energiami ~ 1012 eV, nie je možné sledovať subštruktúru kvarkov alebo leptónov.
Spektroskopia
Pojem spektroskopia sa používa pre popis experimentov, ktoré skúmajú rozpadové produkty excitovaných stavov. Týmto spôsobom je možné študovať vlastnosti excitovaných stavov a taktiež aj interkacie medzi komponentmi. Excitačné energie systému narastajú s jeho klesajúcim rozmerom. Pre produkciu týchto excitovaných stavov sú potrebné častice vysokých energií. Rozptylové experimenty pre určenie veľkosti systému a produkcia excitovaných stavov vyžadujú podobne veľké energie zväzkov.
Pozri aj
Externé odkazy
- Vlastnosti silnej interakcie a základné modely jadier – slajdy Stanislava Antalica z FMFI UK
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Častica alfa
Častica J/psí
Časticový horizont
Časticovo-vlnový dualizmus
Československá komisia pre atómovú energiu
3. kozmická rýchlosť
Abampér
Abbeho číslo
Abcoulomb
Acta Physica Slovaca
Adiabatický invariant
Aerodynamický tresk
Aeronómia
Agrofyzika
Akustika
Alternátor
Amorfná látka
Amplitúda
Anóda
Anión
Anizotropia
Anomália vody
Antigravitácia
Antirezonancia
Avogadrova konštanta
Balistika
Baryón
Baryón delta
Becquerel (jednotka)
Bezrozmerná veličina
Bimetalový teplomer
Bohrov magnetón
Boseho-Einsteinov kondenzát
Bozón W a Z
Chaotická rotácia
Chemiluminiscencia
Curie (jednotka)
Dĺžka dráhy
Daltonov zákon
Destilácia (chémia)
Difúzia (fyzika)
Difúzne svetlo
Diracov fermión
Dislokácia (kryštalografia)
Dozimeter
Drell-Yanov proces
Druhá termodynamická veta
Efektívny výkon
Elektrónová konfigurácia
Elektrónový obal
Elektrické pole
Elektrické pole Zeme
Elektrický jav
Elektrický oblúk
Elektrický obvod
Elektrický odpor
Elektrický ohrev
Elektrický potenciál
Elektrina
Elektroluminiscencia
Elektromagnetická indukcia
Elektromagnetická interakcia hmotných objektov
Elektromagnetizmus
Elektroslabá interakcia
Emisia častice
Energia vákua
Extrémne ultrafialové žiarenie
Faradayova konštanta
Farba (kvantová fyzika)
Feynmanov diagram
Flexná krivosť čiary
Fonón
Fosforescencia
Froudeho číslo
Fyzik
Fyzikálna sústava
Fyzikálny dej
Fyzikálny jav
Fyzikálny stav
Fyzikálny zákon
Galileiho transformácie
Gluón
Gravitačná hmotnosť
Gray (jednotka)
Gromovov-Wittenov invariant
Hadrón
Hamiltonova funkcia (fyzika)
Hamiltonov operátor (Hamiltonovej funkcie)
Henry (jednotka)
Hmlová komora
Hmotný bod
Hmotnostný spektrograf
Hořavova-Wittenova doménová stena
Hundovo pravidlo maximálnej multiplicity
Hutnosť
Huygensov princíp
Hydrodynamika
Hydrostatická rovnováha
Hydrostatika
Hyperón
Hypotetická častica
Ideálna kvapalina
Index toku
Inerciálna sústava súradníc
Inerciálna vzťažná sústava
Inflačný vesmír
Intenzita gravitačného poľa
Intermediálna častica
Ionizačná komora
Izbová teplota
Izobara (termodynamika)
Izochora
Izolovaná sústava
Izoterma (termodynamika)
Izotropia
Jadrová fyzika
Jadrová reakcia
Jednosmerný prúd
Jednotkový vektor
Jednotná teória poľa
Kaón
Kalória
Kandela
Kapacita kondezátora
Kaustika (optika)
Kilopond
Klasická fyzika
Kmitňa
Koeficient tepelnej vodivosti
Koherencia
Koherentné vlnenie
Kubický meter za sekundu
Kvázičastica
Kvant
Kvantová chromodynamika
Kvantová elektrodynamika
Kvantová gravitácia
Kvantový počítač
Kvarkovo-gluónová plazma
Kyvadlo
Látka (fyzika)
Lambert
Lenzov zákon
Lumen naturale
Luminiscencia
Míľa
Magnetický monopól
Magnetostatika
Maxwellovo-Boltzmanovo rozdelenie
Mechanická vlastnosť
Mechanické napätie
Mechanické vlnenie
Mechanika kontinua tuhej fázy
Mechanika tekutín
Medzinárodná štandardná atmosféra
Megahertz
Mnohosvetová interpretácia
Moderátor (reaktor)
Modrý posun
Modul pružnosti
Molekulová dynamika
Molekulová mechanika
Molekulový orbitál
Motor
Nefelometria
Neinerciálna vzťažná sústava
Neutrón
Newton meter
NIST-F1
Normálne podmienky
Objemový prietok
Odraz vlnenia
Ohmov zákon
Opakovateľnosť merania
Optické žiarenie
Optické zobrazenie
Optické zobrazovanie
Optický hranol
Otvorená sústava (fyzika)
Pauliho vylučovací princíp
Peltierov článok
Peltierov jav
Perióda (fyzika)
Pevnosť v ťahu
Pión
Piezoelektrický jav
Pilotná vlna
Planckova konštanta
Plošná rýchlosť
Plošné zrýchlenie
Plynový teplomer
Poissonov zákon (adiabatický dej)
Pokojová hmotnosť
Polarimetria
Polarizácia
Polohrúbka materiálu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk