Jacques Chirac - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Jacques Chirac
Jacques Chirac
Jacques Chirac
Jacques Chirac, podpis (z wikidata)
22. prezident Francúzskej republiky
V úrade
17. máj 1995 – 16. máj 2007
PremiériAlain Juppé
Lionel Jospin
Jean-Pierre Raffarin
Dominique de Villepin
Predchodca François Mitterrand Nicolas Sarkozy Nástupca
Biografické údaje
Narodenie29. november 1932
Paríž, Francúzsko
Úmrtie26. september 2019 (86 rokov)
Paríž, Francúzsko
Politická stranaUMP
Alma materInstitut d’études politiques de Paris
Rodina
RodičiaAbel-François Chirac, Marie-Louise Valette
Manželka
DetiLaurence (*1958), Claude (* 1962)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJacques Chirac
(multimediálne súbory)

Prehrať Jacques René Chirac, (* 29. november 1932, Paríž, Francúzsko – † 26. september 2019, Paríž, Francúzsko[1]) bol francúzsky politik a v rokoch 1995 – 2007 prezident Francúzskej republiky. Zvolený bol v roku 1995 a opätovne v roku 2002. Volebné obdobie mu skončilo v roku 2007. Ako prezident zastával aj ex officio post spoluknieža Andorry a Veľmajstra čestnej légie.

Životopis

Narodil sa ako jediný syn bankového úradníka (neskôr sa jeho otec stal manažérom pre leteckú spoločnosť). Do roku 1950 navštevoval Lýceum Ľudovíta Veľkého, neskôr študoval na prestížnom Inštitúte politických štúdií (1954 – 1957 odbor štátna služba a politika), čo ovplyvnilo jeho budúcnosť, a jeden letný semester v roku 1953 absolvoval na Harvardovej univerzite v USA. Štúdium ukončil roku 1957. Potom prešiel výcvikom pre poddôstojníkov a nastúpil do služby v prestížnej Akadémii kavaleristov (obrnená kavaléria) v Saumure. Napokon bol povolaný do alžírsko-francúzskej vojny, kde bol ľahko zranený. Oženil sa s Bernadette Chodron de Courcel, s ktorou má dve dcéry.

Už ako osemnásťročný sa podpísal pod Štokholmskú výzvu proti jadrovému zbrojeniu, k čomu ho viedlo jeho ľavicové zmýšľanie. Neskôr sa však z neho stal zapálený gaullista, podporujúci znižovanie daní, privatizáciu služieb, voľný trh a tvrdé bezpečnostné opatrenia.

V roku 1959 po skončení štúdia na Škole národnej administratívy vstúpil do služieb štátu ako člen kabinetu premiéra Georgesa Pompidoua na poste poradcu pre otázky Alžírska. Neskôr pôsobil ako štátny tajomník viacerých ministerstiev (1967 – 1968 štátny tajomník pre otázky zamestnanosti na ministerstve sociálnej starostlivosti, 1968 – 1971 štátny tajomník ministerstva hospodárstva a financií). Smrť Charlesa de Gaulla mu v roku 1969 otvorila cestu do Elysejského paláca. V rokoch 1971/1972 pracoval ako minister v úrade ministerského predsedu pre styk s parlamentom. V roku 1972 sa stal ministrom poľnohospodárstva, kde tvrdo hájil záujmy farmárov. Od roku 1974 viedol ministerstvo vnútra a pol poverený prípravou prezidentských volieb, ktoré sa mali konať o dva roky neskôr, avšak náhla smrť Georgesa Pompidoua to urýchlila.

Víťazom predčasných volieb sa v roku 1974 stal Valéry Giscard d’Estaing, ktorý si za premiéra zvolil práve Chiraca. Ten však po vnútorných nezhodách v roku 1976 dobrovoľne odstúpil.

V roku 1977 ho zvolili za starostu Paríža, kde zotrval až do roku 1995. Presadzoval programy starostlivosti o starých, chorých a slobodné matky, čo mu vynieslo vysokú popularitu a moc. V roku 1979 sa stal poslancom Európskeho parlamentu.

V roku 1981 prvý raz kandidoval v prezidentských voľbách, no miesto neho ich vyhral Francois Mitterrand, ktorý si ho vybral za svojho premiéra. Bol to historický krok, pretože vo Francúzsku dovtedy nevládli premiér a prezident, ktorí by pochádzali z odlišných krídel politického spektra (tzv. „divoké manželstvo“). Tento fakt však nespôsoboval medzi nimi žiadne problémy, nakoľko Chirac sa staral predovšetkým o domácu scénu a Mitterrand mal na starosti medzinárodné dianie.

Druhý pokus o prezidentské kreslo mu v roku 1988 opäť nevyšiel, hoci tentokrát ho porážka čakala až v druhom kole, a tak ostal naďalej starostom Paríža. Tento post opustil až v roku 1995, kedy ho konečne zvolili za prezidenta. Vďačil za to svojmu programu, v ktorom sľuboval zníženie daní a vytváranie pracovných miest, hoci sa mu to nikdy veľmi nedarilo. Miesto toho na seba upozornil celý svet tým, že povolil testy jadrových zbraní v Tichomorí, no pod tlakom voličov o toho musel o rok neskôr upustiť.

V roku 1997 rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby, v ktorých jeho Hnutie za republiku utrpelo prehru a zvyšné strany ho donútili prijať za premiéra Lionela Jospina, ktorý pochádzal z opozície, a zostalo to tak nasledujúcich päť rokov. Toto usporiadanie ho ako prezidenta pripravilo o mnoho právomocí, pretože mu ostala právomoc rozhodovať len v zahraničnej a vojenskej politike, nemal však dosť síl na to, aby vyhlásil nové voľby, ktoré by mohli situáciu zmeniť v jeho prospech.

V roku 2002 sa jeho oponentom v prezidentskej kampani stal kontroverzný politik Jean-Marie Le Pen. Chirac horlivo vystupoval proti jeho extrémizmu, čo zrejme podnietilo 14. júla 2002 jedného z priaznivcov ultrapravicovej strany (Maxime Brunerie), ktorí vystupovali pri príležitosti osláv dobytia Bastily, aby ho postrelil. Stalo sa tak skôr, než ho stihol dav zneškodniť, no Chirac tento útok našťastie prežil.

Hoci jeho pôsobenie na poste prezidenta nebolo práve úspešné, nedokázala otriasť jeho stoličkou ani vysoká nezamestnanosť (jedna z najvyšších v rámci Európskej únie), ani útoky arabských teroristov či niekoľko obvinení z korupcie na parížskej radnici. Práve naopak.

Dnes je vnímaný ako hlavný odporca voči vojne v Iraku. Spolu s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom volali po diplomacii miesto po vojenskom zásahu, čo mu len prihráva sympatie francúzskej verejnosti. Tento postoj mu vyniesol ostrú kritiku zo strany USA, ale aj rešpekt mnohých moslimských krajín. A nielen to. Zásluhu na jeho popularite má aj jeho charizma, dávne milostné aféry, milujúca žena a deti či záľuba v zápasoch sumo. Práve jeho manželka Bernadette sa rozhodujúcou mierou zaslúžila o jeho posledné víťazstvo, keď upútala pozornosť verejnosti vlastnou kampaňou na podporu manžela.

Referencie

  1. Jacques Chirac, French President Who Championed European Identity, Is Dead at 86. The New York Times, 26 September 2019. Dostupné online .

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Jacques Chirac

2019
21. marec
21. október
21. storočie
22. február
23. marec
24. apríl
24. december
24. január
24. marec
25. apríl
25. február
25. júl
25. január
26. február
26. september
27. december
27. február
27. marec
27. október
29. august
29. marec
3. február
3. máj
3. november
30. apríl
30. august
30. jún
30. január
31. august
31. marec
4. apríl
4. február
4. júl
4. január
5. december
5. február
6. september
7. január
8. apríl
8. február
8. marec
80. roky 20. storočia
9. apríl
9. júl
9. jún
9. október
90. roky 20. storočia
Adolf Butenandt
Adonxs
Albert William Tucker
Aleksander Barkov
Alexandra Huszáková
André Frossard
Andrej Očenáš
Anett Kontaveitová
Anna Bučinská
Anthony Martial
Antoinette Joyce Guediová-Mouafová
Anton Martinkovič
Bosna a Hercegovina
Celeste Buckinghamová
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Christiane Nüssleinová-Volhardová
Clément Lenglet
Ctibor Matulay
Danielle Campbellová
Danuta Abrahamowiczová
Dežo Ursiny
Dejan Dražić
Denis Godla
Desaťročie
Doprava
Dragoslav Mitrinović
Ernest Walton
Ester Ledecká
Eugene Paul Wigner
Európa
Európska únia
Eva Botťánková
Fínsko
Frank Sherwood Rowland
Frederick Reines
Fred Perry
Gerald Durrell
Ginger Rogers
Gustav Brom
Gyula Horn
Hanna Öbergová
Hannes Olof Gösta Alfvén
Harold Wilson
Ingo Schwichtenberg
Ján Korch
Ján Pavol II.
Józef Maria Bocheński
Józef Rotblat
Jacques Chirac
Japonsko
Jicchak Rabin
Josef Kemr
Josef Vavroušek
Jozef Lánik
Julia Putincevová
Kóbe
Kelly Catlinová
Kendall Jenner
Kultúra (spoločenské vedy)
Lea Mrázová
Leon Draisaitl
Lisa Vittozziová
Luke Shaw
Maďarsko
Maša Haľamová
Mackenzie McDonald
Madison Keysová
María Isabel
Margita Figuli
Mario J. Molina
Martin Harich
Martin Lewis Perl
Martin Réway
Matúš Bero
Matej Jakúbek
Maxim Pavlovič Kovtun
Michal Tučný
Mikaela Shiffrinová
Milovan Đilas
Miroslav Kropilák
Mislav Rosandić
Missy Franklinová
Monika Simančíková
Munir El Haddadi
Murray Rothbard
Nathan MacKinnon
Nicole Rajičová
Nikola Dudášová
Operácia Deliberate Force
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Paríž
Paul Josef Crutzen
Pavel Beckovský
Pavel Hrivnák
Pavol Skalický
Paweł Trzaska
Peter Staník
Petra Vlhová
Post Malone
Pugwashské konferencie o vede a svetových záležitostiach
Rakúsko
Robert E. Lucas
Sandro Ramírez
Seamus Heaney
Selena (speváčka)
Slovenská informačná služba
Slovensko
Storočie
Svetová obchodná organizácia
Terézia Páleníková
Tichý oceán
Timotej Záhumenský
Timothée Chalamet
Václav Ježek
Viera Kantorová
Vieroslav Matušík
Vladimír Mečiar
VSŽ
William Alfred Fowler
Zavlečenie Michala Kováča ml.
Zdenko Filípek
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zsolt Kalmár




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk