Jacqueline du Pré
Základné informácie
Popis umelca	britská violončelistka
Narodenie	26. január 1945 Oxford, Spojené kráľovstvo
Úmrtie	19. október 1987 (42 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo
Žáner	Klasická hudba
Hrá na nástrojoch	Violončelo
Roky pôsob.	1961 – 1973
Webstránka	jacquelinedupre.net

Jacqueline du Pré (* 26. január 1945, Oxford, Spojené kráľovstvo – † 19. október 1987, Londýn) bola najznámejšia britská violončelistka 20. storočia.^[1]

Životopis

Svoje prvé violončelo dostala od svojej matky, klaviristky a pedagogičky Iris Greep ako päťročná. V šiestich rokoch ju prihlásila do londýnskej violončelovej školy, kde sa dostala do triedy Alison Dalrympleovej ku ktorej chodila rok. V roku 1952 sa stala žiačkou Williama Pleetha na Guildhall-Schule für Musik v Londýne u ktorého študovala do roku 1959. Ako 15. ročná sa zúčastnila majstrovských kurzov u Pabla Casalsa vo Švajčiarsku, polročného štúdia u Paula Torteliera v Paríži a v roku 1966 polročného štúdia u Mstislava Rostropoviča v Moskve.

V rokoch 1961 a 1964 získala do daru od anonymných obdivovateľov nezávisle od seba dve violončelá Antonia Stradivariho. V roku 1967 sa vydala za dirigenta a klaviristu Daniela Barenboima. V roku 1972 jej bola diagnostikovaná choroba skleróza multiplex, kvôli ktorej musela v roku 1973 ukončiť svoju aktívnu kariéru a na jej následky zomrela vo veku 42 rokov.

Je pochovaná na židovskom cintoríne (počas známosti so svojim budúcim manželom Danielom Barenboimom prestúpila na židovskú vieru) "Golders Green's" v Londýne.

Koncertná činnosť

• V roku 1952 hrala na prvom verejnom koncerte.
• 1954 – 1955 koncerty s BBC.
• 1960 je nositeľkou zlatej medaily Guildhall Musik-School.
• 1961 debut vo Wigmore Hall v Londýne, kde hrala e-mollový koncert od Edwarda Elgara pod taktovkou Sira Johna Barbirolliho
• 1965 hrala prvé koncerty po USA a 14. mája hrala po prvýkrát v Carnegie Hall.

Nahrávky

Mnohé jej nahrávky vznikli v spolupráci pre EMI z ktorých napríklad violončelový koncert e-moll od Edwarda Elgara sa stal legendou.

• Zoznam diskografie Archivované 2014-09-25 na Wayback Machine

Ceny a doktoráty

• 1955 – ako desaťročná vyhrala medzinárodnú cenu Suggia-Cello-Preis
• 1960 je nositeľkou zlatej medaily Guildhall Musik-School. V tom istom roku dostala cenu anglickej kráľovnej, ktorá je udeľovaná len pre výnimočných anglických hudobníkov pod 30 rokov.
• 1976 dostala vyznamenanie OBE – "Order of the British Empire"
• Jacqueline du Pré bolo udelených šesť čestných doktorátov na univerzitách v Salforde, Londýne, Sheffielde, Leedse, Durhame a Oxforde.

Nástroje

• Roku 1961 dostala do daru prvé violončelo z dielne Antonia Stradivariho, ktoré dnes nesie meno Stradivarius du Pré.
• Roku 1964 získala darom ešte jedno Stradivariho violončelo nazývané Davidov Stradivarius, ktoré neskôr tiež darovala svetovému violončelistovi menom Yo-Yo Ma.
• Hrala aj na violončele Gofriller a na jednom novom nástroji, ktorí vyrobil Sergio Peresson. Dnes na tomto nástroji hrá Alison Eldrigde.

Rodina

• Matka: Iris Greep, klaviristka a pedagogička. Vyučovala na kráľovskej akadémii v Londýne.
• Otec: Derek du Pré, nar. v Jersey, pracovník v Lloyds Bank v Stm Helier a v Londýne.
• Manžel: Daniel Barenboim

Referencie

Externé odkazy

• http://www.jacquelinedupre.net/
• http://www.jacquelinedupre.de/ Archivované 2007-09-29 na Wayback Machine
• Jacqueline du Pré hré Elgarov violončelový koncert, legendárna nahrávka, diriguje Daniel BarenboimYouTube-Video

Zdroj

• Dokumentárny film od Christophera Nupena