A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Július Pántik | |
---|---|
Narodenie | 15. január 1922 Stredné Plachtince |
Úmrtie | 25. august 2002 (80 rokov) Bratislava |
Povolanie | slovenský herec |
Július Pántik (* 15. január 1922, Stredné Plachtince – † 25. august 2002, Bratislava) bol slovenský herec a pedagóg.
Začínal ako ochotnícky herec počas gymnaziálnych štúdií v Banskej Štiavnici, v rokoch 1940-1944 študoval herectvo na Bratislavskom štátnom konzervatóriu. V rokoch 1947-1951 pedagóg na Štátnom konzervatóriu a v rokoch 1951-1965 pedagóg na VŠMU (1959 docent). Už ako študent začal pôsobiť na scéne činohry SND (1942) a za päťdesiat rokov tu stvárnil viac ako 150 významných divadelných postáv, až do odchodu do dôchodku.
Život
Jeho talent sa prejavoval už počas štúdii na gymnáziu, hral ochotnícke divadlo, skladal skeče, na jednej z martinských súťaži si ho všimli umelci Slovenského národného divadla a vnukli mu myšlienku, aby sa stal profesionálnym hercom. V 40-om roku odchádza do Bratislavy, zapisuje sa na želanie rodičov na Právnickú fakultu, ale súčasne aj na dramatické konzervatórium, rodičia doma nechceli mať ,,komedianta”. Pántik opúšťa právnickú fakultu, plne sa venuje, na malú radosť rodičov, štúdiu na konzervatóriu a v roku 1942 podpisuje zmluvu do SND ako elév činohry. Patril do strednej generácie - ,,slnečnej generacie” - v posledných rokoch vojny po oslobodení prišiel takto do činohry SND rad mladých hereckych talentov - Záborský, Huba, Valach, Černická, a na čele Bagar, Borodáč, Borodáčová, Kello, a režiséri Budský a Jamnický.
Pre svoj prvý slovenský povojnový hraný dlhometrážny film Varúj...! ho objavil režisér Martin Frič. Július Pántik bol pedagógom na VŠMU, režíroval v divadle a v televízii a stvárnil významné postavy aj v tv. inscenáciách, filmoch a seriáloch.
V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1979 titul národný umelec. V roku 1993 vznikol v STV Bratislava v rámci cyklu Profily dokumentárny film Július Pántik (scenár Tatiana Syneková, a Dana Herrmanová, réžia Fedor Bartko).
Výber z divadelných postáv
Pántik začínal a dosahoval prvé herecké úspechy vo svetovej a domácej klasike. Ako prvú veľkú rolu mu režisér Jamnický zveril úlohu Lysandra v Shakespearovom Sne noci svätojánskej. A potom to už šlo ako na bežiacom páse: Don Manuell v Schilerovej Messinskej neveste, Orlando v hre Ako sa vám páči, Horacio v Hamletovi, Kryštof Dudgeon v Shawovom Pekelníkovi, Fabricio v Goldoniho Mirandolíne, Clenat v Moliérovom Lakomcovi, Ruprecht v Kleistovom Rozbitom džbáne. Jeho herecký prejav má farbu a vôňu, strháva diváka svojím výbušným rytmom, dravou, neskrotnou živelnosťou.
Herecké výzvy a film
Vývoj Pántikovho herectva nemožno odtŕhať od filmu, ktorý mu dosť dlho nedával príležitosť naplno prejaviť rôznorodosť prejavu a veľký potenciál stvárnenia silných postáv. Pritom Pántikove výrazné umelecké úspechy už v začiatkoch jeho činnosti nenechali nikoho na pochybnostiach, že sa objavil talent predurčený na filmovú kariéru. Prelom znamená až Pántikova spolupráca s režisérom Jiřím Křejčíkom, ktorý vybral Pántika do náročnej úlohy Floriša Zobáča vo filme Frona.
Spolupráca na filme Frona, blahodárne zasiahla do hereckého vývoja Júliusa Pántika, začal sa zamýšľať nad svojou prácou.
O svojom umeleckom vývoji podnietenom filmom Frona a režisérom, povedal v rozhovore s Richardom Blechom toto: ,,Dlhé roky som hrával postavy živelného ,,naturburštovského” charakteru. Hrával som dedinských korenistých ľudí. Moji hrdinovia v slovesných filmoch boli z jedného jadra a v tom som mal korčuľovať, kresliť obrázky na jeden motív. Je to ťažké, najmä ak má herec ambície nachádzať vždy nové a nové odtiene. V tých postavách sa menili iba detaily. Scenáristi a režiséri si zvykli na ,,pántikovštinu” z javiska i filmov, brali ju často ako samozrejmosť. V posledných rokoch som sa takýmito postavami nasýtil a dnes už odmietam scenáre, ktoré by ma vnucovali iba do tejto polohy. Otázka výberu je jedna z najdôležitejších v umeleckom vývoji.”[1]
Pántik nenašiel v postave Floriša iba zlé charakterové vlastnosti, ale naopak kus ľudského v neľudskom. Jeho Floriš bol najpresvedčivejší v scénach, kde sa usiloval o zblíženie s Fronou (Hana Hegerová) a kde ho tento ustavične odmietavý pokus ženie do bezhlavej zúrivosti.
Július Pántik najlepšie prejavil svoje herecké umenie vo filmoch: Kým sa skončí táto noc, Nevesta hôľ a Očovské pastorále. V Neveste hôľ prenikol do psychológie postavy uhliara a táto postava podfarbila celkovo rozprávkový štýl filmu, nakrúteného podľa novely Františka Švantnera.
Havrania cesta
Vo filme Havrania cesta si Július Pántik zahral postavu Vinca Petráša, majstra partie montérov vysokého napätia. Príbehu dominuje najmä súboj o prestíž medzi kolegami. Pántik v postave Vincenta Petráša predstavil akúsi novú dimenziu prirodzeného hereckého naturelu. Bez zbytočnej patetickosti ukázal silu vlastnej hereckej osobnosti. Petráš je Pántikom dokonale zvnútornený. Pre robustný talent Júliusa Pántika predstavuje postava Petráša dovtedajší vrchol a má črty veľkej a rýdzo filmovej kreácie, akých slovenská kinematografia dovtedy veľa nepoznala. Pôsobivo mu kontruje aj herecký kolega Štefan Kvietik.
Pántik vo svojom decente ladenom výkone prejavil citlivosť ozajstného majstra hereckého umenia, ktorý si uvedomuje nevyhnutnosť rešpektovať a dodržiavať odlišnosť prejavu divadelného a filmového a ktorý súčasne hľadá s každou tvorivou príležitosťou ďalšie výrazové odtiene, ktoré by povýšili hercov výkon na tvorivý akt nezrovnateľný s úlohami predchádzajúcimi.[2]
Vítězný lid
Klementa Gottwalda, prvého robotníckeho prezidenta, si Július Pántik zahral vo filme z roku 1977 - Vítězný lid. Tvorcami nazvaný ,,umelecký dokument" bol tendenčným pohľadom na udalosti z 13. - 25. februára 1948 v Česku a na Slovensku. Natočili ho pri príležitosti 30. výročia Víťazného februára. Najväčší podiel na výslednom filme mal autor scenára a režisér Vojtěch Trapl. Tento film je dnes v nielen obsahovo ale aj formálne pomýlený. Zásluhu má na tom aj neobratné obsadenie Júliusa Pántika do postavy ikonického prezidenta Klementa Gottwalda, ktorý sa síce snažil napodobniť dikciu a spôsoby prezidenta dôveryhodne, v konečnom dôsledku však tento pokus pôsobí mimoriadne komicky.
Dva roky po stvárnení ,,politika, bojujúceho za spravodlivé usporiadanie spoločnosti, bojujúci proti kapitalizmu a buržoáznemu politickému kapitulantstvu"[3] dostal Július Pántik titul Národný umelec.
Filmografia
- 1947 Varúj...! (valach Mišo)
- 1947 Znamení kotvy (druhý kormidelník Franta Hojdar)
- 1948 Bílá tma (vojenský lekár)
- 1948 Čertova stena (učiteľ Peter Gazdík)
- 1949 Katka (majster Šimon)
- 1950 Priehrada (traktorista Paľo Bučan)
- 1952 Mladé srdcia (Fedorčák ml.)
- 1953 Rodná zem (Turoň)
- 1954 Frona (Floriš Zobáč)
- 1955 Tanková brigáda (čat. Juraj Klimko)
- 1955 Žena z Vrchov (okresný tajomník strany Peter Balciar)
- 1959 Velká samota (Martin Souček)
- 1960 Prerušená pieseň (Mišo Zvara)
- 1961 Kohout plaší smrt (príslušník VB Borek)
- 1962 Havrania cesta (Vinco Petráš)
- 1963 Výhybka (Dudek)
- 1964 Prípad pre obhajcu (por. Urbančík)
- 1965 Kým sa skončí táto noc (Balaž)
- 1966 Jeden deň pre starú paniu (Jasenka)
- 1966 Vrah zo záhrobia (Gazdík)
- 1967 Stud (Arnošt Pánek)
- 1969 Pštrosí večierok ("Šerif")
- 1970 Rekviem za rytierov (fráter Vavrinec)
- 1971 Nevesta hôľ (Tavo)
- 1972 Ďaleko je do neba (Klenč)
- 1973 Očovské pastorále (bača Golian)
- 1974 Do zbrane, kuruci! (Šimon Havran)
- 1974 Kdo hledá zlaté dno (Miki)
- 1974 Trofej neznámeho strelca (Majtán)
- 1976 Desať percent nádeje (Ďuro Hronček)
- 1977 Kamarátka Šuška (lesník Mikuš)
- 1977 Vítězný lid (Klement Gottwald)
- 1981 Súdim ťa láskou (Sopko)
- 1981 Prípad Evy Burdovej (TV-Burda)
- 1986 Cena odvahy (riaditeľ Sojka)
- 1987 Neďaleko do neba (Svätý Peter)
Videá
Seriály
- 1975 Nepokojná láska (Ján Daňo)
- 1976 Vojaci slobody (Laco Novomeský)
- 1982 Bambuľkine dobrodružstvá (Dedo Jozef)
Referencie
- ↑ Blech, R.: Július Pántik. In: Film a doba. 1961-1962.
- ↑ In: Pravda.16.9.1969, s.4. Archív SFÚ.
- ↑ In: Pravda. 29.4.1979, s.5.
http://www.csfd.cz/film/265624-pstrosi-vecierok/prehled/
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Údolie kráľov
1. apríl
1. február
1. marec
1. september
10. august
10. február
10. júl
10. jún
10. roky 20. storočia
11. jún
11. marec
12. august
12. júl
12. jún
12. máj
12. marec
13. máj
13. september
14. jún
14. máj
15. február
15. júl
15. január
15. marec
16. apríl
16. september
17. január
17. máj
17. marec
17. október
18. august
18. február
18. júl
18. máj
18. október
19. apríl
19. jún
19. september
19. storočie
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1944
1956
1969
1975
1980
1982
1983
1986
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2. máj
20. apríl
20. január
20. roky 20. storočia
20. storočie
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2023
21. január
21. máj
21. storočie
22. august
22. február
23. apríl
23. január
23. marec
23. september
25. január
25. marec
25. september
26. júl
26. jún
26. január
27. jún
27. máj
27. september
28. apríl
28. február
28. január
28. október
29. máj
3. apríl
3. august
3. február
3. jún
30. december
30. január
30. máj
30. roky 20. storočia
4. apríl
4. november
5. marec
6. august
6. september
7. júl
7. jún
7. marec
8. apríl
9. apríl
9. jún
9. marec
9. september
Aage Niels Bohr
Alain Resnais
Alain Robbe-Grillet
Alan J. Perlis
Albert Marenčin
Aleksander Krawczuk
Alojz Klimo
Andrej Lettrich
Archibald Vivian Hill
Benito Mussolini
Betty White
Blake Edwards
British Broadcasting Corporation
Carl Amery
Christopher Lee
Cornelius Castoriadis
Ctibor Štítnický
Dana Zátopková
Darina Lehotská
Desaťročie
Egypt
Elena Čepčeková
Elmer Bernstein
Emil Skákala
Emil Zátopek
Erich Hartmann
Erving Goffman
Ferdinand Vrba
Francis William Aston
Franjo Tuđman
Fridtjof Nansen
Fritz Strassmann
Gérard Philipe
Günter Behnisch
Guy Hamilton
Hal Clement
Hana Ponická
Hans Georg Dehmelt
Herman Kahn
Iannis Xenakis
Ignác Bizmayer
Ján Bystrický
Ján Bzdúch
Ján Mathé
Július Pántik
Július Torma
Jacinto Benavente
Jack Kerouac
Jason Robards
Jicchak Rabin
José Saramago
Judy Garland
Karin Lászlová
Karl Otto Apel
Kevin Roche
Kingsley Amis
Klára Jarunková
Kultúra (spoločenské vedy)
Leon Max Lederman
Luigi Cavalli-Sforza
Margherita Hacková
Matej Rákoš
Medzinárodný zväz železníc
Michael Ventris
Michalis Kakojannis
Michel de Certeau
Miloš Jakeš
Miloš Kopecký
Niels Bohr
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ondrej Gábor
Otto Smik
Paríž
Paul Scofield
Pier Paolo Pasolini
René Roubíček
Roger Etchegaray
Roman Kaliský
Royal Air Force
Seymour Martin Lipset
Slobodan Aljančić
Slovensko
Sovietsky zväz
Spojené kráľovstvo
Stephen Edelston Toulmin
Storočie
Taliansko
Telly Savalas
Thomas Samuel Kuhn
Tibor Bártfay
Tutanchamón
Vittorio Gassman
Vladimír Mináč
Vojtech Filkorn
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk