A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Július Földessy | |
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
---|---|
V úrade 1935 – 1939 | |
Poslanec Maďarského parlamentu | |
V úrade 1939 – 1944 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 7. september 1875 Sobrance, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 1947 Sambir, ZSSR |
Politická strana | Autonómny poľnohospodársky zväz |
Profesia | kníhtlačiar a vydavateľ |
Národnosť | rusínska |
Vierovyznanie | grékokatolícke |
Július Földessy (maď. Földessy Gyula, ukr. Юлій Фелдешій; * 7. september 1875, Sobrance – † 1947, Sambir) bol kníhtlačiar, vydavateľ, verejný činiteľ a politik rusínskej národnosti v prvej polovici 20. storočia.
Biografia
Študoval na gymnáziu v Užhorode a pokračoval na miestnom gréckokatolíckom učiteľskom seminári. Po absolvovaní dvoch ročníkov sa začal venovať tlačiarenstvu. Pracoval v užhorodskej tlačiarni, ktorej sa neskôr stal aj majiteľom. Tlačiareň patrila k významným šíriteľom rusínskej kultúry. Istý čas pôsobil na území Maďarska, ako aj v Mníchove. Zúčastnil sa bojov v 1. svetovej vojne, kde bol na ruskom fronte zranený. Neskôr začal vydávať v Užhorode noviny.[1] Po vzniku Československa sa začal angažovať aj politicky. Bol členom, neskôr aj podpredsedom Autonómneho poľnohospodárskeho zväzu (AZS). Išlo o stranu Rusínov, ktorá mala v programe autonómiu Podkarpatskej Rusi a bola orientovaná promaďarsky. V parlamentných voľbách v roku 1935 bol zvolený do hornej komory Národného zhromaždenia za XII. volebný kraj (Užhorod). AZS vtedy kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok (vedenej HSĽS). Do senátorského klubu HSĽS nevstúpil a v senáte pôsobil ako nezaradený. Napriek tomu s ľudákmi spolupracoval. V boji za autonómiu kooperoval aj s maďarskými politickými stranami, ako aj so Spišskými Nemcami. Dokonca navrhoval zväčšiť územie Podkarpatskej Rusi o časť východného Slovenska, pričom za hlavné mesto navrhoval Košice. Senátorom zostal do začiatku roku 1939. Mandátu bol zbavený 20. januára 1939 v súvislosti s rozpustením politických strán na Podkarpatskej Rusi.[2] V roku 1939 bol kooptovaný do maďarského parlamentu ako zástupca území pričlenených k Maďarskému kráľovstvu. Poslancom bol do roku 1944. Pôsobil aj ako poradca komisára pre Karpatské územie. V novembri 1944 bol zatknutý a uväznený sovietskymi orgánmi. Zomrel vo väznici v meste Sambor (dnes Ukrajina, Ľvovská oblasť).[3]
Referencie
- ↑ 1939–1944. évi országgyűlés Haeffler István, szerk.: Országgyűlési almanach. Az 1939–44. évi országgyűlésről. Budapest, 1940. | Library | Hungaricana . library.hungaricana.hu, . Dostupné online.
- ↑ Digitálna knižnica - dokument . www.nrsr.sk, . Dostupné online.
- ↑ Wayback Machine . web.archive.org, . Dostupné online. Archivované 2014-12-10 z originálu.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julius Földessy na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šimon Roháček
Štefan Alojz Mihálik
Alžbeta Dadanová
Alojzia Macholdová
Anton Löwe
Anton Novák
Dávid Gutgesel
Filip Lövy
Filip Machold (1780)
Filip Machold (1815)
Filip Machold (1876)
František Xaver Škarnicel
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk