Ján zo Salisbury (ang. John of Salisbury), (* okolo 1115 – † 25. október 1180, Chartres, Francúzsko) bol anglický diplomat, právnik a scholastický filozof, tajomník biskupa Tomáša Becketa. Mnohí ho pokladajú za zakladateľa stredovekej politickej filozofie.

Život

Narodil sa v blízkosti mesta Salisbury, asi v nemajetnej rodine. Okolo roku 1136 začal študovať v Paríži, kde medzi jeho učiteľmi bol i Thierry z Chartres a Pierre Abélard. Po ukončení štúdia teológie v roku 1147 bol vysvätený na kňaza, strávil nejakú dobu na pápežskom dvore v Ríme a v roku 1159 napísal, že „už desaťkrát prekročil Alpy“, pravdepodobne tiež v službách svojho priateľa, prvého anglického pápeža Hadriána IV. († 1159)^[1]

S odporučením Bernarda z Clairvaux vstúpil do služieb arcibiskupa z Canterbury ako právnik a sekretár. Vo funkcii pokračoval i za nového arcibiskupa Tomáša Becketa, ale z neznámych dôvodov sa dostal do konfliktu s kráľom Henrichom II. a ešte skôr než Becket odišiel do exilu do Francúzska, kde žil u svojho priateľa, opáta v Reims. Vrátil sa až v roku 1170 v čele posolstva, ktoré dohodlo Becketov návrat. Pravdepodobne nebol očitým svedkom Becketovho zavraždenia. Od roku 1174 bol pokladníkom biskupa v Exeteri a v roku 1176 bol zvolený biskupom vo francúzskom Chartres, kde o štyri roky neskôr zomrel.^[2]

Myslenie a dielo

Ján zo Salisbury bol horlivý čitateľ antickej literatúry, z ktorej rád čerpal svoje príklady. Možnosti ľudského poznania posudzuje s miernou skepsou, odsudzuje snahy o úplnú istotu, ktorú nie je možné v pozemských veciach dosiahnuť. Preto je potrebné uspokojiť sa s pravdepodobnými súdmi a podľa nich tiež konať. V dobovom spore o univerzálie (pozri nominalizmus) zastával stredovú pozíciu Aristotela, že univerzálie sú pojmy pre všeobecné skutočnosti. Vo svojich raných spisoch hájil latinské literárne a filozofické vzdelávanie (trívium), ktoré môže človeka vybaviť zásobou vzorov konania, a neprial príliš subtilným logickým špekuláciám. V spise Metalogicus kritizuje súdobých učiteľov, ktorí sa uspokojujú s Boethiusovými spismi o logike, a vyžaduje, aby sa učilo podľa celého Aristotelovho Organon.^[2]

Policraticus

Vo svojom najznámejšom spise Policraticus (1159) píše o úlohe panovníka, o jeho povinnostiach a o ľudskom šťastí. Spoločnosť a štát chápe ako organický celok v troch vrstvách. Prvú tvorí panovník ako hlava, sudcovia a senát ako oči a ústa, a cirkev ako duša. Tí musia byť vzdelaní a riadiť sa dobrým svedomím. Do druhej patria vojaci a úradníci ako ruky. Tých je však veľa a nemožno predpokladať, že by všetci boli cnostní; musia sa teda motivovať odmenami a trestami, panovník je však zodpovedný za ich vzdelávanie. Do tretej vrstvy patria sedliaci, remeselníci a obchodníci ako nohy spoločnosti; prvé dve vrstvy tu sú kvôli nim a majú sa starať o ich pozemské i večné blaho.^[2]

Šťastie človeka je dvoje: pozemské a večné. Pozemské šťastie je síce obmedzené, ale napriek tomu cenné samo o sebe a človek ho má sledovať s nasadením svojich schopností. Vzťah medzi štátom a církvou je daný tým, že každý má iné úlohy a poslanie. Panovník nie je nadriadený cirkvi a cirkev nie je nadriadená panovníkovi, ale pretože úlohou cirkvi je starať sa o večný život je jej poslanie vyššie a vznešenejšie.

Zo svojich bohatých skúseností so životom na panovníckych dvoroch Ján ze Salisbury kritizuje obvyklých nemravníkov a kladie zvláštny dôraz na právo, ktoré panovník síce vyhlasuje, je však pritom viazaný povinnosťou nerušiť prirodzený zákon a raz vyhlásenému právu sám tiež podlieha. Podľa amerického historika práva H. J. Bermana je to prvá európska politická teória.^[3]

Ostatné diela

Napísal knihu o Remešskom koncile (1148 – 1152), ktorého sa zúčastnil ako pápežský vyslanec, ďalej životopis Anselma z Canterbury a životopis Tomáša Becketa (Vita sancti Thomae), ktoré mali slúžiť pre ich vyhlásenie za svätých. Zachovala sa aj jeho rozsiahla korešpondencia.

Referencie

1. ↑ J. of Salisbury, Metalogicus III., prolog.
2. ↑ ^{a b c} K. Guilfoy, heslo John of Salisbury ve Stanford encyclopedia of Philosophy.
3. ↑ H. J. Berman, Law and revolution I. Cambridge 1983.

Pozri aj

• Tomáš Becket
• Scholastika

Externé odkazy

• K. Guilfoy, heslo John of Salisbury ve Stanford Encyclopedia of Philosophy
• Heslo J. of Salisbury v Catholic encyclopedia
• J. of Salisbury, Policraticus IV. – rozdiel medzi kniežaťom a tyranom
• Policraticus VI.24.
• J. von Salisbury v BBKL, životopis a bibliografia

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan ze Salisbury na českej Wikipédii.