Ján Stacho
slovenský básnik a prekladateľ
Narodenie	1. január 1936 Trnava, Slovensko
Úmrtie	15. júl 1995 (59 rokov) Bratislava, Slovensko
Biografický portál

Ján Stacho (* 1. január 1936, Trnava – † 15. júl 1995, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ, člen tzv. Trnavskej skupiny (konkretisti).

Životopis

Pochádzal z robotníckej rodiny, stredoškolské vzdelanie získal v Trnave. V roku 1954, po absolutóriu gymnázia, pokračoval štúdiom na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1960. Pracoval ako lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. V rokoch 1964 –1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, krátko pôsobil ako československý kultúrny atašé v Indii, v rokoch 1970 –1973 bol šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Po autonehode v roku 1973 bol doživotne pripútaný na lôžko a v invalidnom dôchodku.

Tvorba

Je neopakovateľným, osobitým básnikom-konkrétistom tzv. Trnavskej skupiny. Do poézie vniesol nové, senzibilné videnie sveta i jeho faktov a predkladá ho cynizmom a drsnosťou. Jeho poetika je založená najmä na preexponovanej zmyslovosti, zmyslovom vnímaní a výraznej erotickej rovine vnímania. Z uvedeného rámca sa vymyká posledná zbierka (napísaná po autonehode a následnom, takmer totálnom ochrnutí) Z prežitého dňa. Prostredníctvom jazyka a motívov žena - muž, láska - bolesť, samota - viera, krutosť - čistota, detstvo - domov, choroby - hrôzy, smrť - život sa usiluje vyťažiť nové vnímanie, pocity a videnie. Skepsa, smútok, zúfalstvo, ale aj viera v život s neustálou inováciou a metamorfózami - ktoré v sebe nesú humanistické posolstvo - oslobodzujú básnika od rutinérstva a sebauspokojovania. Jeho poézia je nielen výrazom protirečení sveta v 60. rokoch dvadsiateho storočia, ale aj subjektívnych konfliktov vychádzajúcich z rozporov skutočnosti a osobných problémov, ktoré mu priniesol život. Spôsob, ako ich autor neopakovateľne zobrazil v poézii, zaradil sa k popredným osobnostiam slovenskej literatúry. Objavil nové dimenzie ľudského sveta, vytrháva čitateľa zo všednej skutočnosti, ponúka dovtedy neobjavené obzory, obohacuje jeho vnímavosť i videnie. Okrem vlastnej tvorby prekladal i poéziu z francúzštiny (Jean-Nicholas Arthur Rimbaud), španielčiny, poľštiny, prekladal aj juhoslovanskú poéziu.

Dielo

Poézia

• 1961 – Svadobná cesta
• 1964 – Dvojramenné čisté telo
• 1967 – Zážehy
• 1969 – Apokryfy
• 1978 – Z prežitého dňa

Výbery

• 1970 – Čítanie z prachu
• 1977 – Básne
• 1983 – Preklady, výber z prekladov (sumerská poézia, poézia afrických kmeňov, spevy černokožcov, Charles Baudelaire, Jean-Nicholas Arthur Rimbaud, Corbiére, Perce, Walt Whitman, Pablo Neruda, Thomas a i.)

Dráma

• 1981 – Hadí princ

Tvorba pre deti a mládež

• 1959 – Čokoládová rozprávka

Preklady

• 1963 – Pierre Jean de Béranger: Piesne
• 1964 – Jean-Nicholas Arthur Rimbaud: Opitá loď
• 1965 – K. J. Gelczynský: Nočný testament
• 1966 – Marianna Alcoforadová: Spoveď
• 1967 – A. Berterand: Gašpar noci
• 1968 – S. J. Perse: Anabáza
• 1969 – D. Thomas: Tento chlieb, ktorý lámem
• 1971 – Pablo Neruda: 20 básní o láske a jedna pieseň zúfalstva
• 1974 – S. Raikovič: Kamenná uspávanka

Externé odkazy

• Plné texty diel J. Stacha

Pozri aj

• Monografia o Jánovi Stachovi
• ZAMBOR, J.: Interpretácia básní Jána Stacha Číhanie, Svadobná cesta a Štvanec. In: Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu. Bratislava : LIC, 2010, s. 41 - 65.
• ZAMBOR, J. : Interpretácia básne Jána Stacha Kováč. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 85 - 95.