Ján Kovalik
pedagóg, spisovateľ a politik
Poslanec Revolučného národného zhromaždenia
V úrade 1920 – 1920
Senátor Národného zhromaždenia republiky Česko - slovenskej
V úrade 1920 – 1935
Člen Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny
V úrade 1935 – 1938
Člen Štátnej rady Slovenskej republiky
V úrade 1942 – 1943
Biografické údaje
Narodenie	27. november 1861 Ústie nad Oravou, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	8. marec 1950 (88 rokov) Žilina, Česko-Slovensko
Politická strana	HSĽS
Alma mater	Univerzita v Budapešti
Profesia	pedagóg
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Odkazy
	Ján Kovalik-Ústiansky (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

PhDr. Ján Kovalik-Ústiansky, vlastným menom Ján Kovalik (* 27. november 1861, Ústie nad Oravou – † 8. marec 1950, Žilina) bol básnik. Pseudonym: Bohuznámy, Ján K.Oravský, Peter Skala, Ústiansky.

Jeho otec bol Ján Kovalik a matka Mária rod. Habernalová. V roku 1872 – 1880 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1880 – 1885 filozofiu na univerzitách vo Viedni a v Budapešti. V roku 1885 – 1890 pôsobil ako profesor gymnázia v Trstenej, 1890 – 1935 v Žiline. Politický exponent HSĽS. V januári 1920 po abdikácii Vladimíra Makovického bol povolaný za poslanca Revolučného národného zhromaždenia za slovenský klub. V revolučnom parlamente zasadal v sociálnom výbore. V parlamentných voľbách v roku 1920 bol zvolený za senátora za Česko - slovenskú stranu ľudovú. V roku 1921 jej slovenskí poslanci a senátori (vrátane J. Kovalika) zo spoločného klubu vystúpili a vytvorili si vlastný. Za senátora bol zvolený aj v parlamentných voľbách v roku 1925 i 1929. V rokoch 1930 – 1936 bol aj členom predsedníctva HSĽS. V krajinských voľbách v roku 1935 bol zvolený za člena Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1938 sa stal na ustanovujúcej schôdzi v Žiline prvým predsedom Zväzu slovenských drevopreimyselníkov, drevoobchodníkov a lesomajiteľov.

V období Slovenského štátu v rokoch 1942 – 1943 bol členom Štátnej rady Slovenskej republiky.

V roku 1947 sa za svoje členstvo v Štátnej rade musel zodpovedať pred Národným súdom. Jeho prípad sa skončil oslobodzujúcim rozsudkom.

Z hľadiska jeho literárnej tvorby je považovaný za predstaviteľ aromantizmu. Ako epigón štúrovskej balady vstúpil roku 1879 do slovenskej literatúry občiansky a vlastenecky motivovanými veršami v časopise Orol, neskôr ho ovplyvnila aj poézia P.O. Hviezdoslava. Zväčša išlo o veršované epické skladby plné patetizmu, rétoriky a verbalizmu, ktoré ideovo kotvili vo vlasteneckej poézii neskorého štúrovstva a do slovenského literárneho vývinu nezasiahli. Je autorom filozofického spisu Adaptio és emancipatio (1885). Venoval sa aj publicistike, zaoberal sa najmä pedagogickou problematikou.

• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Kovalik-Ústiansky

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Plné texty diel Ján Kovalika-Ústianskeho
• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 88; pokrstený ako Joannes Kovalik