Ivan Martin Jirous

	Ivan Martin Jirous
	český básnik, publicista a výtvarný kritik
	; Ivan Martin Jirous v roku 2007
Iné mená	Magor
Narodenie	23. september 1944; Humpolec, Protektorát Čechy a Morava (dnes Česko)
Úmrtie	10. november 2011 (67 rokov); Praha, Česko
Alma mater	Karlova univerzita
Manželka	1. Věra Vařilová; 2. Juliána Stritzková
Odkazy
Commons	Ivan Martin Jirous
	Biografický portál

Ivan Martin Jirous známy aj pod prezývkou Magor (* 23. september 1944, Humpolec – † 10. november 2011, Praha), bol český básnik, publicista a výtvarný kritik, významný predstaviteľ undergroundu – názorového prúdu, ktorý nesúhlasil s komunistickým režimom.

Život

Narodil sa v rodine berného úradníka v Humpolci, kde zložil maturitnú skúšku a krátko pracoval ako robotník na stavbe. V rokoch 1963 – 68 študoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity – témou jeho diplomovej práce bola vizuálna poézia (okrem iného dielo Jiřího Kolářa), štúdium však nebral príliš vážne. Dvakrát sa oženil, po prvý raz s Věrou Vařilovou, autorkou básni a umeleckou historičkou, po druhý raz s maliarkou Juliánou Stritzkovou.

Umelecký a názorový vývoj

Svoje prvé básne publikoval v časopisoch, napríklad v Sešitech alebo Mladé tvorbě. Už koncom 60. rokov sa zblížil s undergroundovou skupinou The Primitives Group, neskôr sa stal manažérom The Plastic People of the Universe.

Kvôli jeho nesúhlasu s komunizmom nemal možnosť venovať sa profesionálne literatúre. Striedal zamestnania ako nočný strážnik, záhradník a podobne. Za svoje názory bol dokonca väznený, prvý raz v rokoch 1973 – 74, druhý raz na 18 mesiacov v roku 1976 v súvislosti s jeho spoluprácou s Plastic People a potom ešte trikrát. Celkom strávil vo väzení osem rokov, z toho štyri v prísnom väzení vo Valdiciach. Jeho postoj k režimu bol viac než zrejmý – jeho Zprávu o třetím českém hudebním obrození z roku 1975 možno považovať aj za programové vyhlásenie českého undergroundu. Podpísal samozrejme aj Chartu 77. Roku 1979 sa podieľal na založení samizdatovej edície Vokno.

Navzdory pádu komunistického režimu, proti ktorému brojil, mal Jirous aj potom občasné konflikty so zákonom, často kvôli výtržníctvu. Žil na Vysočine.

Autorom prezývky Magor je Eugen Brikcius.

Dielo

Typické pre Jirousove básne je striedanie zdanlivo sa vylučujúcich prvkov religiozity so štylizáciou autora do villonovského hrdinu-vydedenca. Ďalším typickým znakom jeho diel je útržkovitá vetná skladba a estetizácia vulgarizmov.

Básnické zbierky

Magorův ranní zpěv, samizdat 1975 – súborné vydanie jeho prvých básni
Magorova krabička, samizdat 1979
Mládí nevykouřené, samizdat 1975, 1979 a 1980 – vo všetkých troch prvých zbierkach je zjavná inšpirácia poéziou Egona Bondyho
Magorovo borágo, samizdat 1981
Magorova mystická růže, samizdat 1981
Magorovy labutí písně, samizdat 1985, Londýn 1989 – vrchol Jirousovej básnickej tvorby; autentické zážitky – vznikala vo valdickom väzení, písaná často ironizujúcou epigramatickou formou
Ochranný dohled, samizdat 1985 – tematicky nadväzuje na Magorovy labutí písně
Magorovi ptáci, 1987
Magorova summa, 1998 – chronologicky usporiadaný súbor takmer všetkých Magorovych textov z rokov 1975-1997, obsahuje celkom trinásť básnických zbierok, z ktorých dve sú publikované vôbec po prvý raz

Pre deti

Magor dětem, 1996

Antológia básnikov

Invalidní sourozenci, 1975 – venované E. Bondymu
Peťákovi, 1975

Pozri aj

Externé odkazy

obsiahly referát na www.velikani.cz

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

z d u Beatová síň slávy
Skupina	Blue Effect (2004) • Pražský výběr (2005) • Hudba Praha / Jasná Páka (2006) • Katapult (2007) • Arakain (2008) • Visací zámek (2009) • Etc… (2010) • Tři sestry (2011) • The Plastic People of the Universe (2012) • Flamengo (2013) • Kabát (2014) • Stromboli (2015) • Progres 2 (2016) • Framus Five (2017) • Krucipüsk (2018) • Olympic (2019) • Krausberry (2020) • Marsyas (2021)
Osobnosť	Vladimír Mišík (2004) • Radim Hladík (2005) • Michal Pavlíček (2006) • Michal Prokop (2007) • Aleš Brichta (2008) • Lou Fanánek Hagen (2009) • Ota Petřina (2010) • Jan Haubert (2011) • Roman Dragoun (2012) • Vladimír Guma Kulhánek (2013) • Tomáš Hajíček (2014) • Kamil Střihavka (2015) • Martin Kraus (2016) • Luboš Pospíšil (2017) • Michal Ambrož (2018) • Jan Spálený (2019) • Pavel Váně (2020) • Petr Janda (2021)
Osobnosť in memoriam	Jiří Schelinger (2004) • Milan Hlavsa (2005) • Petr Kalandra (2006) • Petr Novák (2007) • Miki Volek (2008) • Jiří Šindelář (2009) • František Kotva (2010) • Jan Ivan Wünsch (2011) • Vladimír Padrůněk (2012) • Ivan Martin Jirous (2013) • Vlado Čech (2014) • Petr Skoumal (2015) • Ota Petřina (2016) • Radim Hladík (2017) • Zdeněk Juračka (2018) • Oldřich Veselý (2019) • Filip Topol (2020) • Ivan Král (2021)
Pieseň	„Čajovna“ (Blue Effect) (2019) • „Traktor“ (Visací zámek) (2020) • „Planeta Hieronyma Bosche II“ (Progres 2) (2021)