Ivan Gall
slovenský básnik
Narodenie	14. apríl 1885 Vsetín, Česko
Úmrtie	26. máj 1955 (70 rokov) Praha, Slovensko
Odkazy
Commons	Ivan Gall
Biografický portál

Ivan Gall (vl. menom Ján Halla, pseudonymy G. Melša, Ján Turčan, J. Hla, Mladý Hypochonder, Samo Társky a i.) (* 14. apríl 1885, Vsetín, Česko – † 26. máj 1955, Praha) bol slovenský básnik obdobia moderny.

Životopis

Pochádzal z Moravy, ale vyrastal v Martine. Študoval vo Valašskom Meziříčí a v Místku, neskôr pokračoval v štúdiu národohospodárstva a práva na právnickej fakulte v Prahe, kde v roku 1910 získal doktorát práv. Do roku 1918 bol externým redaktorom a korektorom mesačníka Naše Slovensko a redaktorom Národohospodárskeho věstníka v Prahe.^[1] V roku 1918 sa stal poslancom Revolučného národného zhromaždenia. Od roku 1919 bol zamestnancom Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, kde pracoval na pozícii tajomníka. V roku 1925 zastával post župana Pohronskej župy vo Zvolene, v rokoch 1929 – 1938 vládneho radcu a vedúceho referátu školstva a osvety na Krajinskom úrade v Bratislave. V roku 1938 bol vypovedaný zo Slovenska, a odvtedy, až do svojej smrti, žil v Prahe. Po skončení 2. svetovej vojny naďalej udržiaval kontakty so Slovenskom.

Tvorba

Väčšinu svojich prác napísal po slovensky v rokoch 1904 – 1912. Napísal okolo tridsať lyrických básní a niekoľko krátkych próz, ktoré uverejňoval najmä v časopise Dennica, ale tiež v časopisoch Prúdy, Naše Slovensko, Slovenský denník a iné. Jeho poézia znamená obohatenie dobového básnického výrazu o nové odtiene. Často sa inšpiroval výtvarným umením, čoho dôkazom je i viacero básní napísaných k určitým obrazom, no venoval sa najmä ľúbostnej poézii. Inšpiroval sa tiež európskou literatúrou, ktorá priniesla do jeho diel mnoho zvučným mien, ale taktiež nádych symbolizmu a moderny.

Po dlhej pauze sa vrátil k literárnej tvorbe až v 50. rokoch, keď napísal viac spomienkových čŕt o pražskom Detvane, o predprevratovom Martine i o svojich umeleckých druhoch (Janko Jesenský, Ivan Krasko, Jaroslav Hašek a iní). Jeho literárne dielo vyšlo posmrtne v knihách Odkaz (1956) a Keď lístie padá (1973).^[1]

Dielo

• 1906 – Na Dušičky (vyšlo v časopise Dennica)
• 1907 – Precitnutie (vyšlo v časopise Dennica)
• 1908 – Aurelove Vianoce (vyšlo v časopise Dennica)
• 1908 – Biela noc (vyšlo v časopise Dennica)
• 1910 – Z denníka Voloďovho (vyšlo v časopise Dennica)
• 1935 – T. G. Masaryk na Slovensku, kniha o Masarykových prezidentských cestách na Slovensko (vydané pod jeho občianskym menom)
• 1938 – Tým, čo sa zaslúžili o vlasť (Pro patria bene meritis), bibliofília obsahujúca príležitostné reči venované M. R. Štefánikovi, T. G. Masarykovi a P. O. Hviezdoslavovi (vydané pod jeho občianskym menom)
• 1955 – Ján Kalinčiak: Reštavrácia, preklad do češtiny
• 1956 – Odkaz, súborné vydanie jeho časopisecky uverejňovaných básní a próz (posmrtné vydanie)
• 1973 – Keď padá lístie, knižné vydanie poézie a prózy (posmrtné vydanie)

1. ↑ ^{a b} Ivan Gall . Slovenské literárne centrum, 2019-03-11, . Dostupné online.