A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ivan Gašparovič | ||||||||
Bývalý prezident Slovenskej republiky | ||||||||
3. prezident Slovenskej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 15. júna 2004 – 15. júna 2014 | ||||||||
Premiér | Mikuláš Dzurinda (2004 – 2006) Robert Fico (2006 – 2010) Iveta Radičová (2010 – 2012) Robert Fico (2012 – 2014) | |||||||
| ||||||||
1. predseda NR SR | ||||||||
V úrade 1. január 1993 – 29. október 1998 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 27. marec 1941 (82 rokov) Poltár, Slovenská republika | |||||||
Politická strana | KSČ (1968 – 1968) HZDS (1992 – 2002) HZD (2002 – 2004)* nestraník | |||||||
Alma mater | Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | |||||||
Profesia | právnik, vysokoškolský učiteľ | |||||||
Národnosť | slovenská | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka | ||||||||
Deti | Denisa, Ivan | |||||||
Odkazy | ||||||||
Ivan Gašparovič (multimediálne súbory) | ||||||||
*od roku 2006 čestný predseda HZD | ||||||||
Doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc., Dr. h. c. (* 27. marec 1941, Poltár) je bývalý, v poradí tretí prezident Slovenskej republiky. Vo svojej funkcii pôsobil od roku 2004, ako prvý slovenský prezident bol zvolený v dvoch nasledujúcich volebných obdobiach. Jeho funkčné obdobie sa skončilo 15. júna 2014 nástupom nového prezidenta Andreja Kisku.
V minulosti pôsobil aj ako generálny prokurátor ČSFR (1990 – 1992), či predseda NR SR (1992 – 1998). Bol členom Komunistickej strany, neskôr poslancom za HZDS.
Život
- 1959 – 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval na Okresnej prokuratúre v Martine a neskôr na Mestskej prokuratúre v Bratislave.
- 1968 učil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky PF UK. Získal hodnosť kandidáta vied (CSc.) a to bez aktívnej znalosti (štátnej skúšky) dvoch svetových jazykov, ktorá v tom čase bola podmienkou CSc., docenta a roku 1990 bol prorektorom UK.
- 1964 sa oženil so Silviou Beníkovou (nar. 13. januára 1941), má dve deti, dcéru Ing. Denisu Gašparovičovú, ktorá je komerčná inžinierka a syna MUDr. Iva Gašparoviča, ktorý pracuje ako kardiochirurg v Bratislave.
- 1966 – 1989 podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja, podpredseda Hokejového oddielu TJ Slovan Bratislava.
- Po 1989 spolupredseda Fóra nezávislých právnikov Slovenska.
- júl 1990 – marec 1992: zastával post generálneho prokurátora Česko-slovenskej federatívnej republiky v Prahe. Z postu bol odvolaný vtedajším prezidentom Václavom Havlom, pre nečinnosť pri vyšetrovaní, najmä kauzy "Tisova vila" z ktorej malo uniknúť viacero zväzkov komunistickej štátnej bezpečnosti (ŠtB).[1]
- 1992 sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK do Bratislavy, kde pôsobil ako člen Vedeckej rady.
Politická činnosť
V roku 1968 vstúpil do Komunistickej strany Československa, odkiaľ ho však po pol roku vylúčili.[2]
V roku 1992 vstúpil do Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), v ktorom zotrval 10 rokov. Vo voľbách v júni 1992 bol zvolený za poslanca a následne i za predsedu Slovenskej národnej rady. V tejto pozícii sa výrazne podieľal na odbornej príprave prvej demokratickej Ústavy SR z 1. septembra 1992.[3] 1. januára 1993 sa ako prvý slovenský štátnik prihovoril občanom samostatného štátu.
Od januára 1993 až do októbra 1998 pôsobil na poste predsedu Národnej Rady Slovenskej Republiky. Po predčasných voľbách roku 1994 z tejto pozície dirigoval tzv. "noc dlhých nožov" z 3. na 4. novembra, počas ktorej boli odvolaní ministri Pittner a Janičina. Ústavný súd neskôr rozhodol, že tieto odvolania boli protiústavné. V novembri 1996 zohral Gašparovič kľúčovú úlohu v "kauze Gaulieder". Po vystúpení Františka Gauliedera z poslaneckého klubu HZDS 5. novembra 1996 oznámil predseda NR SR Gašparovič, že od Gauliedera dostal abdikačný list. Napriek tomu, že Gaulieder autorstvo listu poprel, parlament ho 4. decembra 1996 odvolal. Ústavný súd neskôr rozhodol, že odvolanie bolo protiústavné. Gašparovič bol jedným z poslancov, ktorí hlasovali za odvolanie Františka Gauliedera. V roku 2009 v televíznej diskusii pred prezidentskými voľbami to poprel a klamal, tvrdiac, že tak nehlasoval.[4]
Po vypršaní mandátu Michala Kováča bol Ivan Gašparovič od marca do októbra 1998 poverený výkonom právomocí prezidenta Slovenskej republiky.
Volebné obdobie 1998 – 2002
Vo voľbách roku 1998 bol zvolený za poslanca NR SR, pričom pracoval v Ústavnoprávnom, mandátovom a imunitnom výbore NR SR. Bol členom delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii.
15. júla 2002 Gašparovič vystúpil z HZDS „na protest proti nedemokratickým spôsobom jeho riadenia“. Do konca funkčného obdobia v októbri toho istého roku bol nezávislým poslancom.
Volebné obdobie 2002 – 2006
- 2002 založil Hnutie za demokraciu (HZD), ktorého sa stal predsedom.
- 2002 po skončení práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu Univerzity Komenského.
Prezident Slovenskej republiky
Prvé obdobie
V prezidentských voľbách v roku 2004 dostal Ivan Gašparovič 442 564 hlasov (22,28 %). Prvý bol Vladimír Mečiar, ktorý dostal 650 242 hlasov (32,73 %).[5] Obaja kandidáti postúpili do druhého kola. V druhom kole Vladimír Mečiar získal 722 368 hlasov (40,08 %). Jeho súper Ivan Gašparovič však získal 1 079 592 hlasov (59,91 %) a bol zvolený za prezidenta.[6] Do funkcie inaugurovaný 15. júna 2004.[7]
Dňa 18. februára 2006 bol na kongrese strany Hnutie za demokraciu zvolený za čestného predsedu. Ozvali sa aj kritické hlasy, že prezident tým porušil svoj predvolebný sľub občanom, že bude nezávislým prezidentom.
Druhé obdobie
V svojich druhých prezidentských voľbách dostal v prvom kole Ivan Gašparovič 876 061 hlasov (46,70 %). Druhé miesto obsadila Iveta Radičová, ktorá od voličov získala 713 735 hlasov (38,05 %).[8] Obaja kandidáti postúpili do druhého kola. V druhom kole Radičová získala 988 808 hlasov (44,46 %). Ivan Gašparovič sa umiestnil znovu na prvom mieste s 1 234 787 hlasmi (55,53 %) čím bol po druhýkrát zvolený za prezidenta.[9] Do funkcie prezidenta SR bol inaugurovaný 15. júna 2009.[7]
V prieskume Inštitútu pre verejné otázky z februára 2012 dôveru prezidentovi vyjadrilo 8 % opýtaných. Predošlý rok Ivanovi Gašparovičovi dôverovalo o 4 % ľudí viac.[10]
Počas 2. funkčného obdobia nepredniesol ani jednu správu o stave krajiny napriek tomu, že mu Ústava takúto povinnosť ukladá.[11]
Gašparovičovo funkčné obdobie sa skončilo 15. júna 2014, keď bol inaugurovaný prezident Andrej Kiska.[12]
Ústavný súd 4. decembra 2014 zverejnil rozhodnutie, že prezident Ivan Gašparovič porušil práva Jozefa Čentéša jeho nevymenovaním za generálneho prokurátora. Prisúdil mu odškodné 60 000 €.[13]
Referencie
- ↑ LESNÁ, Ľuba. Tisova vila a Gašparovičove spisy ŠTB. DELET (Bratislava: Delet, o.z.), 2009-04-25. Dostupné online . ISSN 1336-2313.
- ↑ JAVŮREK, Peter. Prezident krátkej pamäti. Žurnál (Bratislava: TV TIP, a.s.), 2009-03-10, roč. 3, čís. 10. Dostupné online . ISSN 1337-219X.
- ↑ JANCURA, Vladimír. Tvorcovia ústavy zvádzali súboj s časom. Pravda (Bratislava: P E R E X, a. s.), 2012-09-01. Dostupné online . ISSN 1336-197X.
- ↑ RUTTKAYOVA, Martina. Gašparovič poprel, že hlasoval proti Gauliederovi. HN (Bratislava), 2009-03-17. Dostupné online.
- ↑ Počet a podiel platných hlasov podľa okresov a za SR . Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2004-04-18, . Dostupné online.
- ↑ Súhrnné výsledky hlasovania vo voľbe prezidenta Slovenskej republiky, počet a podiel platných hlasov podľa obvodov a za SR, 2.kolo . Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2004-04-18, . Dostupné online.
- ↑ a b Životopis . Bratislava: Kancelária prezidenta, . Dostupné online.
- ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky podľa okresov a za Slovenskú republiku . Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2009-03-22, . Dostupné online.
- ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku . Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2009-04-23, . Dostupné online.
- ↑ SITA. Lipšicovi a Sulíkovi stúpla dôveryhodnosť najviac. SME (Bratislava: Petit Press, a.s.), 2012-02-15. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ HRABKO, Juraj. Správa o správe prezidenta Ivana G. . Petit Press, 15.01.2014, . Dostupné online.
- ↑ Paška zrejme oznámi termín prezidentských volieb do konca roka online. Petit Press, 16.12.2013, cit. 2013-12-17. Dostupné online.
- ↑ V kauze nevymenovania J. Čentéša za prokurátora padol verdikt online. TASR, 2014-11-25, cit. 2014-12-04. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Ivan Gašparovič
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ivan Gašparovič
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Gašparovič
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Česko
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
Šúdži Nakamura
Škótsko
Španielsko
0. roky 21. storočia
1. júl
1. január
10. august
10. jún
10. január
10. október
10. roky 21. storočia
11. január
11. máj
11. október
12. jún
12. marec
12. november
13. február
13. júl
13. september
15. júl
15. jún
15. marec
15. november
16. marec
16. november
17. apríl
17. júl
17. január
17P/Holmes
18. jún
18. január
18. marec
18. september
19. august
19. jún
19. október
1928
1980
2. jún
2. marec
2. november
2. september
20. roky 21. storočia
20. storočie
2009
2009 na Slovensku
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2013
2013 na Slovensku
2014
2014 na Slovensku
2015
2015 na Slovensku
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 na Slovensku
2019
2019 na Slovensku
21. jún
21. storočie
22. február
22. máj
22. storočie
23. február
24. august
24. máj
25. máj
27. apríl
27. február
27. marec
28. august
28. júl
28. jún
29. apríl
29. marec
30. august
31. december
4. jún
5. jún
6. apríl
6. január
6. marec
6. september
7. február
7. jún
7. marec
8. apríl
8. jún
8. marec
9. máj
Abd al-Fattáh as-Sísí
Academy Awards
Afganistan
Akadémia filmových umení a vied
Amsterdam
Andrej Kiska
ANO 2011
Baškovce (okres Sobrance)
Belgicko
Beluj
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov
Boeing 777
Bohuslav Sobotka
Brazília
Brisbane
Brusel
Bukovec (okres Košice-okolie)
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Dalia Grybauskasová
Desaťročie
Donald Tusk
Donecká oblasť
Doprava
Eduard Ševardnadze
Egypt
Eric Betzig
Európska komisia
Euromajdan
Eurozóna
Eutanázia
Fidesz – Maďarský občiansky zväz
Filip VI. (Španielsko)
František (pápež)
František Kele
G20
G8
Gabriel García Márquez
Grécko
Gregoriánsky kalendár
Harakovce
Herman Pieter de Boer
Hiroši Amano
Hollywood
Hucín
Isamu Akasaki
Ivan Gašparovič
Iveta Bartošová
Izrael
Ján Pavol II.
Ján XXIII. (pápež)
Jean-Claude Juncker
Jean Tirole
Joe Cocker
Juan Carlos I.
Kajláš Satjárthí
Kalendárny rok
Kalifornia
Kanonizácia (cirkev)
Kardinál
Kométa
Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová
Kryštalografia
Krym (polostrov)
Krym (republika)
Kuala Lumpur
Kultúra (spoločenské vedy)
Kyjev
Lackov
Let Malaysia Airlines 17
Let Malaysia Airlines 370
Lipník (okres Prievidza)
Litva
Lotyšsko
Maďarsko
Majstrovstvá sveta vo futbale 2014
Malála Júsufzajová
Malé Dvorníky
Malajzia
May-Britt Moserová
Microsoft Office
Močiar (okres Banská Štiavnica)
Moskva
Neptún
New Horizons
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ondavka (okres Bardejov)
Opátka (okres Košice-okolie)
Organizácia Spojených národov
Pápež
Palestínske autonómne územia
Patrick Modiano
Pavľany
Pavol VI.
Perihélium
Petro Olexijovyč Porošenko
Petr Hapka
Poniky
Poproč (okres Rimavská Sobota)
Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky
Pražské metro
Praha
Prezident Slovenskej republiky
Rím
Rímska číslica
Rašice
Rada Európskej únie
Ramadán
Recep Tayyip Erdoğan
Reuven Rivlin
Richard Attenborough
Robert Fico
Robin Williams
Rosetta (sonda)
Rozvojová krajina
Rumunsko
Ruská federácia
Rusko
Shirley Jane Templová
Simferopol
Slovensko
SMER – sociálna demokracia
Soči
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Starosta
Stefan Hell
Storočie
Suchodol
Taliansko
Turecko
Ukrajina
Věra Chytilová
Veľká Lúka (okres Zvolen)
Viktor Fedorovyč Janukovyč
Vladimir Putin
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014#Kandidáti
Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014
Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014
William Moerner
Windows XP
Wojciech Jaruzelski
Zatmenie Slnka
Zem
Zimné olympijské hry 2014
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam predstaviteľov štátov v roku 2014
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk