Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Integrovaný manažment krajiny (angl. integrated landscape management) je nástroj na vytvorenie a presadzovanie modelu riadenia a využívania krajiny, ktorý je zameraný na zlepšenie celkovej kvality života, ochranu životného prostredia a jeho zložiek, rešpektovanie ochrany prírody, stability a biodiverzity územia, ochranu a racionálne využívanie prírodných a kultúrnohistorických zdrojov. Je založený na chápaní krajiny ako integrácie prírodných zdrojov v určitom priestore. Práve priestor predstavuje zjednocujúci rámec, scénu, na ktorej sa vyskytujú všetky zdroje ako vzájomne sa prelínajúce vrstvy (napr. geologické zdroje, vodné a pôdne zdroje, klimatické pomery, biotické zdroje).

Podstatou IMK je pochopenie priestoru ako integrácie uvedených zdrojov (krajinotvorných zložiek, ktoré sú cez svoje úžitkové vlastnosti schopné uspokojovať ľudské potreby, čím vo vzťahu k ľudskej spoločnosti vystupujú ako prírodné zdroje), ako aj poznanie vzťahov medzi uvedenými zdrojmi.

Model IMK musí byť postavený na komplexnom výskume krajiny v troch základných dimenziách: environmentálnej, sociálnej a ekonomickej a na skúmaní ich vzájomných vzťahov a súvislostí. V našich podmienkach je zvlášť citlivé skúmanie vzťahu medzi environmentálnou a sociálnou dimenziou, pretože napr. mnohé prevádzky s nepriaznivými environmentálnymi vplyvmi na prostredie majú vysoký sociálny a ekonomický efekt.

Dosiahnutie efektívneho praktického uplatnenia IMK vyžaduje:

• Zabezpečenie krajinnoekologicky optimálneho využitia územia, na Slovensku definovaného zákonom NR SR č. 237/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ako komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka s krajinnoekologickými podmienkami územia, ktoré vyplývajú zo štruktúry krajiny.
• Realizáciu technologických opatrení - najmä zavedenie účinných technológií zameraných na elimináciu nadlimitnej produkcie znečisťujúcich látok s cieľom minimalizácie zaťaženia jednotlivých zložiek životného prostredia cudzorodými látkami a ostatnými kontaminantami, ako aj aplikácia technológií využívajúcich alternatívne zdroje energie a obnoviteľné zdroje. Taktiež je potrebné aplikovať vhodné šetrné technológie obhospodarovania poľnohospodárskeho a lesného fondu a pod.
• Aplikáciu regulatívy krajinnoekologicky optimálneho využitia územia do všetkých sektorových plánov - stanovenie limitov čerpania jednotlivých zdrojov výrobnými i nevýrobnými subjektami tak, aby sa neuprednostňoval rozvoj jedného odvetvia na úkor druhého a aby sa predchádzalo vzniku konfliktov vyplývajúcich zo stretov záujmov jednotlivých odvetví.
• Presadenie princípov udržateľného rozvoja vo vedomí obyvateľstva - vytvorenie účinného systému výchovy a vzdelávania v oblasti IMK a udržateľnosti. Jedine dostatočne vzdelaná verejnosť, ale tiež verejná správa, podnikatelia a ďalšie záujmové skupiny sú schopní presadzovať princípy a kritériá udržateľnosti v reálnej praxi.
• Presadenie účinných nástrojov - zabezpečenie realizácie účinných nástrojov (napr. právnych, ekonomických, koncepčných, dobrovoľných atď.) podporujúcich racionálne využívanie prírodných zdrojov, ochranu životného prostredia, ako aj ochranu zdravia obyvateľstva (napr. dane, odvody, poplatky a ďalšie platby za znečisťovanie prostredia a poškodzovanie ľudského zdravia, ekonomické nástroje eliminujúce marginalitu regiónov, sociálne disparity a pod.).