Informačná ekológia

S pribúdaním nových zdrojov informácií, vznikajú nové problémy. Príkladom je informačné zahltenie. V súvislosti s tým sa stretávame s novým prístupom – informačnou ekológiou. Existuje množstvo definícií tohto pojmu.

Prvýkrát ho použil v roku 1989 Rafael Cappuro, pre ktorého je informačná ekológia najmä spôsob ako znížiť znečistenie informačného prostredia. Snažil sa zabezpečiť harmóniu myslenia a konania človeka smerom k technológiám, využívaných na komunikáciu a prácu s informáciami.Tento prístup spočíva v ochrane spoločnosti pred irelevantným obsahom, nekompatibilnými systémami, nesprávnou prácou s informáciami alebo technológiami.

Luciano Floridi naopak do centra stavia dáta, entity, informačné procesy. Poukazuje na digitálnu priepasť medzi minulosťou a súčasnosťou, vplyvom rýchleho technologického pokroku. Priepasť vznikla rýchlejším rozvojom technológií v porovnaní s rozvojom myslenia ľudí. Nastavenie pravidiel práce s informáciami by tieto problémy vyriešili.

Thomas Davenport a Laurence Prusak začali spájať informačnú ekológiu s informačným manažmentom a zamerali sa na prostredie organizácie a potreby pracovníkov.

Slovenská autorka Jela Steinerová vníma informačnú ekológiu ako vzťahy človeka a informačného prostredia. Obsahuje tvorbu, komunikovanie, rozširovanie a využívanie informácií s cieľom regulovať informačné procesy a vzájomné prispôsobovanie človeka a informačného prostredia. Pojem ekológie ako vedy o vzťahoch organizmov a prostredia a ich vzťahov navzájom sa preniesol do informačného prostredia organizácií. Vzťahy človeka a informačného prostredia môžu ovplyvňovať aktivity človeka, hodnoty, komunita a nástroje komunikovania a organizovania odborných informácií.

Informačná ekológia inšpiruje informačnú vedu na celistvejší pohľad na informačné procesy. Informačné správanie človeka v elektronickom prostredí vedie k novým ekologickým aspektom využívania informácií. K cieľom informačnej ekológie informačných systémov a služieb patrí „čistota“ informačného prostredia ako zmysluplné regulovanie procesov využívania informácií. Informačné prostredie je často „znečistené“ rozmanitosťou zdrojov a ich neorganizovanosťou. Informačná ekológia preto môže pomôcť minimalizovať informačné preťaženie človeka a riziká využívania informácií v elektronickom prostredí.

Referencie

↑ CAPURRO, R. 1990. Towards an Information Ecology London. . Dostupné na internete: <http://www.capurro.de/nordinf.htm>.
↑ DAVENPORT, T. H., PRUSAK, L. 1997. Information Ecology: Mastering the Information and Knowledge Environment, New York : Oxford University Press, 1997. 328 s. ISBN 0-19-511168-0.
↑ STEINEROVÁ, J. 2009. Informačná ekológia: využívanie informácií srdcom. In Itlib. . 2009, č. 2. . Dostupné na internete: <http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2009/2/informacna-ekologia-vyuzivanie-informacii-srdcom.html?page_id=1108 >.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] CAPURRO, R. 1990. Towards an Information Ecology London. . Dostupné na internete: <http://www.capurro.de/nordinf.htm>.

[2] DAVENPORT, T. H., PRUSAK, L. 1997. Information Ecology: Mastering the Information and Knowledge Environment, New York : Oxford University Press, 1997. 328 s. ISBN 0-19-511168-0.

[3] STEINEROVÁ, J. 2009. Informačná ekológia: využívanie informácií srdcom. In Itlib. . 2009, č. 2. . Dostupné na internete: <http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2009/2/informacna-ekologia-vyuzivanie-informacii-srdcom.html?page_id=1108 >.