Ilia Grigorievič Erenburg
ruský spisovateľ, básnik a publicista
Narodenie	26. január 1891 Kyjev, Ruské impérium
Úmrtie	31. august 1967 (76 rokov) Moskva, Sovietsky zväz
Podpis
Odkazy
Commons	Ilia Grigorievič Erenburg
Biografický portál

Ilia Grigorievič Erenburg (rus. Илья Григорьевич Эренбург; * 26. január 1891, Kyjev, Ruské impérium – † 31. august 1967, Moskva, ZSSR) bol ruský spisovateľ, básnik a publicista.

Narodil sa v Kyjeve 26. januára 1891 v židovskej rodine. Pôvodne mu dali rodičia krstné meno Eliahau. Podobne ako jeho otec však judaizmus nevyznával. Mal tri staršie sestry^[1]. V roku 1896 sa s rodičmi presťahoval do Moskvy, kde jeho otec pracoval ako správca pivovaru. Navštevoval známe gymnázium, kde sa spriatelil so svojím rovesníkom, neskôr známym spisovateľom Nikolajom Bachurinom. Od roku 1906 študoval v Moskve, kde bol v roku 1908 pre účasť v sociálno-demokratickej organizácií väznený^[2]. Následne emigroval a v rokoch 1908 – 1917 žil v Paríži, kde sa zoznámil s V. I. Leninom. Živil sa ako publicista, stýkal sa s francúzskymi avantgardnými umelcami. Počas prvej svetovej vojny pôsobil na francúzsko-nemeckom fronte ako korešpondent. V roku 1917 sa vrátil do Ruska, odkiaľ v roku 1921 odišiel ako korešpondent sovietskej tlače späť do Francúzska, kde zostal až do roku 1931. Počas občianskej vojny v Španielsku a druhej svetovej vojny pôsobil ako dopisovateľ. Jeho články písané počas bojov na východnom fronte boli známe veľmi ostrou až agresívnou nenávisťou voči Nemcom. Boli známe aj na druhej strane frontu a niekoľkokrát sa dokonca stali predmetom nacistickej propagandy ako odstrašujúci príklad toho, čo bude nasledovať po obsadení Nemecka Sovietmi. Počas vojny bol členom Židovského protifašistického výboru. Prekladal tiež francúzsku a španielsku literatúru. Zomrel na rakovinu prostaty 31. augusta 1967. Je pochovaný na Novodevičiom cintoríne v Moskve. Portrét na jeho náhrobku namaľoval jeho priateľ Pablo Picasso.

Počas svojej aktívnej literárnej činnosti prešiel značným vývojom^[2]. Jeho literárnymi prvotinami boli básne, často s katolíckymi motívmi. Spočiatku bol ovplyvnený expresionizmom, neskôr symbolizmom. Inklinoval k socialistickej tvorbe a v jeho diele je viditeľný odpor k buržoázii. Za jeho najhodnotnejšie diela sú považované najmä memoáre Ľudia, roky, život, kde vyjadril svoj názor na viaceré osobnosti kultúry svojej doby. Vo svojich umeleckých knihách často sledoval osudy stretu súkromia postáv s revolúciou.

Počas druhej svetovej vojny sa Ilia Erenburg stal známym najmä vďaka svojim článkom, v ktorých neúprosne útočil na Nemcov, bez rozdielu. Jeho článkom v novinách Pravda a Krasnaja zvezda sa hovorilo „kaťuša“, čo bol známy raketomet, ktorého salvy spôsobovali veľké škody. Podľa niektorých názorov boli mnohé krutosti, ktorých sa dopúšťala Červená armáda pri dobýjaní Nemecka, inšpirované Erenburgovými textami.^{[chýba zdroj}

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ilia Grigorievič Erenburg

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ilja Grigorjevič Erenburg na českej Wikipédii.